Čoskoro som tiež odokryl, akých majú Slováci otcov v svojich biskupoch. Už v Ostrihome bolo mi tajne zdelené, že zhromaždení tam nedávno uzavreli protestovať proti zamýšľanému uvádzaniu slovenskej reči do škôl. Raz, meškajúc v tlačiarni u Mechitaristov, kde sa naše noviny tlačili, zazriem latinský rukopis pred sadzačom. Vezmem ho do ruky, a hľa, gravamina biskupov z konferencie ostrihomskej, r. 1850 odbavovanej. Prezerám, a hľa, v duchu svätom zhromaždení otcovia, zväčša rodení Slováci, protestujú „contra inductionem novarum et barbararum linguarum“! [9]Chcel som si odpísať ten punkt, keď nadišiel faktor. Začervená sa ako túz a vytrhne mi rukopis z hrsti. „Čo je?“ tážem sa zadivený. „To nám,“ vetí, „zverené pod pečatou najprísnejšieho tajomstva.“ „Ako, reku, keď sa tlačí?“ „Ale len v dakoľko výtlačkoch,“ hovorí faktor, „pre ministerstvo, biskupov a nemnohých zasvätených. Neopovážte sa písať o tom v novinách.“ Musel som teda mlčať.
O autorovi
Jonáš Záborský
prozaik, dramatik, básnik. Podľa časti slovenskej literárnej vedy predstaviteľ racionalizmu osvietenského typu a klasicistickej estetiky, podľa iných…
Galéria obrázkov
Obrázok
