ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Modlikal som potom s kolegom Lichardom, Kollárom a Kuzmánym za Maticu slovenskú.

Jej som chcel venovať tých v Prešove neprijatých 500 valut. zlatých. Aby sa to ale stalo i s dakým literárnym úžitkom, vložil som tie peniaze do literárneho podniknutia. Vydal som svoje drobné básne pod spoločným menom Žehry s tým osvedčením, že všetko, čokoľvek sa utŕži za dielo, bude prináležať bez prinavrátenia útrat tlačových očakávanej Matici. Cenu ustanovil som takú ľavnú (20 kr. str.), že útraty tlačové na žiadny prípad navrátiť sa nemohli: dúfal som ale, že skromnosť alebo chudobu jedných vynahradí štedrosť druhých. Vyzval som obecenstvo, aby kto chce a môže, dal viac, so sľubom, že sa každý vyšší plat v novinách uverejní.

Spočiatku to šlo dobre. Obecenstvo prijalo dielce priaznivo. Dostal som z rozličných strán pochvalné listy, medzi inými od štiavnického profesora Šuhajdu. Tento bol, na výslovnú žiadosť jeho a s podpisom mena, vytlačený v novinách. I peniaze dochodili. Myslel som, že podujatie stretne sa s výsledkom žiadúcim.

Vtom ale dostanem list od dejepisca Lániho, že vo vzkriesených Hurbanových Pohľadoch tlačia sa v Skalici dva jedovaté paškvily na mňa a dielo moje. Jeden z nich pochádzal od prídvorného historiografa Mikuláša Dohnányho, pôvodcu Podmanínovcov; druhý od profesora Kalinčiaka v Modre. Títo hrdinovia zvláčili i tú ódu Na Slovákov, ktorá svojho času s takým nadšením bola prijatá, i bájky. Vyslovili, že pôvodca len preto venoval výnos diela svojho Matici, pretože predvidel, že by ináč nikto haliera zaň nedal. Nanosili sa i do osoby. Predstavili ma obecenstvu ako chabého rozširovateľa nemravnosti, ktorý v čase národných bojov čušal. O reči pripojenej na konci poznamenali, že je to perorovanie po nečase, keď sa už otázka riešila mečom.

Hurban poslal tento zväzok Pohľadov i na ministerstvo duchovných záležitostí, zjavne len mne kvôli. Poslali mu však odtiaľ jeho prezent nerozpečatený naspäť.

Posudzovatelia diela nedali potom ani tých pár grajciarov zaň. Dostali ho zadarmo z ruky Štúrovej. Tento totiž, keď bol na obede u mňa a vypýtal desať zlatých na pomoc, vzal desať výtlačkov na predaj. Miesto peňazí dostal som potom paškvily, ktoré obeť moju zničili a mňa mravne zaškrtili na celý život.

Ja som odpovedal paškvilantom len krátko, ale kolega Lichard otvoril celý rad bojovných článkov, v ktorých šľahal ostrou satirou nezmyselnosti nových „spasiteľov“, ktorí práve vtedy vypovedali boj češtine, keď s ňou chodil dar národných škôl, a blúznili po hegelsky. Rozpriadli sa hádky také uštipačné, že Hurban a Lichard i kmotrovstvo si vospolok vypovedali.