Dielo digitalizoval(i) Martin Odler. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 200 | čitateľov |
A len toľko, že moje štátne služby neskončili sa štátnym uväznením.
Nocoval som v Pešti v hostinci u Štefana. Okolo polnoci silné zaklopanie na dvere. Kto to? Polícia. Nedajú mi ani sviecu zapáliť, lež súria, aby som otvoril, že svetlo majú.
„Nenesiete dáku zbroj?“ tážu sa ma štyria žandári. „Žiadnu.“ Tu jeden z nich ide proste za kasňu k mojej trstenici a vytiahne štilet, [11]ktorý som bol kúpil, keď mi juráti vyhrážali v Košiciach na ulici smrťou. „A to čo?“ „Neuznávam to za zbroj.“ „Ba to je zbroj tá najnebezpečnejšia,“ odvetil starší. „To patrí pred vojenský súd. Zostanete tu.“ Keď som však dokázal, že idem z Viedne zo štátnej služby, dovolili mi odcestovať na rýchliku, kde som už bol predplatený.
Tam som až zvedel, čo dalo príčinu hostinskému na zradné udávanie, polícii na ňuchanie. Dňom predtým omočil vo Viedni nôž v cisárskej krvi krajčírsky tovariš Libéni, či kto iný sa kryl pod týmto menom.
Súd vojenský zasadol nado mnou v Košiciach. Bol som odsúdený na desať dní väzenia, milosťou však generálovou pokuty tejto zbavený.
— prozaik, dramatik, básnik. Podľa časti slovenskej literárnej vedy predstaviteľ racionalizmu osvietenského typu a klasicistickej estetiky, podľa iných romantický ironik. Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam