ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Schlick bol prijatý v župe Šarišskej so všeobecnou radosťou. Páni dávali bály, predstihovali sa vo výslužnosti, lebo mysleli, že im ide naspäť do jarma nahnať sedliakov. Títo boli radi, že už raz budú mať pokoj s tými „viďázami a kaňarodjami“.

Do Prešova vošiel ako v triumfe; len na Košickej hore skúsil akýsi tieň odporu. Čakal ho tam gróf Török, s jedným oddielom riadneho jazdectva, 20 000 gardistami a 800 Poliakmi, ktorí prišli do Uhier hľadať Poľsko. Bolo i 6 diel zo Spiša. Pri horlivosti bol by mohol zajať so všetkým činom Schlicka, ktorý mal len 6 000 ruských chlapcov a 12 diel. Ale gardisti mysleli len na útek, Török nič nežiadal menej ako víťazstvo. Preto sotvaže zahrmeli od Budimíra medené kráľovské dôkazy, gardisti odvrhli kosy a piky, všetci v nohy a bitke koniec. Schlick vtiahol do Košíc.

Tu sa hrnuli k nemu poslanci sedliacki s osvedčovaním vernosti a žalobami na pánov, že to len oni robia. Schlick ich prijal s uistením, že víťazstvo cisárovo je ich víťazstvom, bo že len vtedy zostanú slobodnými. Katolíkov strašil, že uhorská vláda obmýšľa zánik katolicizmu. Nemcom predstavoval, že im treba držať s vládou nemeckou. Len Slovákom nečinil jednooký Čech žiadnych nádejí.

Z Košíc sa dlho nehol, ale jeho vyhľadal tam nepriateľ. Poriadky boli porobené tak, že z jednej strany oborí sa na neho hlavná moc od Miškovca pod vedením ministra vojenstva Mészárosa, z druhej povstalé zemianstvo zemplínske. Toto malo spolu zaskočiť mu cestu do Haliče.

Schlick upovedomený o všetkom poslal jeden maličký oddielik proti zemplínskym víťazom. Týchto chlubivých pánikov, zastihnutých pri víne a kartách v najväčšom neporiadku, postačilo dakoľko paholkov rozprášiť vo všetky vetry.

Príchodzí od Miškovca dostavili sa 4. januára 1849 v sile 30 000 mužov a 40 diel riadne ozbrojeného, z drahnej časti regulárneho vojska; ale tu tiež sotva bolo všetko kóšer. Vyšší dôstojníci odniesli svoje veľkomožné bruchá do barčianskych kaštieľov a odtiaľ riadili so strašným teremtettovaním ďalekohľadmi pohyby mužstva. Schlick vytiahol z mesta ako na prechádzku, fajčiac si bezpečne smotku. Po dvojhodinovej jalovej streľbe prchli Uhri, Schlick im odňal 14 diel.

Myslel, že sa mu aní príležitosti nedostane vyznačiť sa v Uhrách. Oznámil hrdým plagátom, že ide do Debrecína rozkopnúť vládu uhorskú a pohol sa k Tokaju, majúc sa spojiť za Tisou s Windischgrätzom a Jelačićom, ktorí tiahli víťazne od Pešti.

Ale na stranách maďarských našiel iného vodcu a počal zakusovať trudnosti. Mészáros padol do ťažkého podozrenia, že je zakúpený Nemcami a ide im zradne na ruku. Jeho zbor prebral schopný Klapka. Schlick tu nemal na výber ani na úrady lakomých pochlebníkov, ani spoľahlivých vyzvedačov. Preto padol 22. januára 1849 pri Tarcale do pasce. Pri hustej hmle ani sa nenazdal, keď z okolných vŕškov počali chrliť delá na zástup jeho záhubu. On sám musel sa vyrúbať šabľou od Poliakov, čo ho zradne obskocili, a vrátiť sa do Košíc.

Tu ho vzali do klieští od Tisy Klapka, od Spiša Görgey. Prchol teda v noci z poľa, kde v preveľkej zime táboroval pod holým nebom s nevýslovným súžením biednych Haličanov, z ktorých mnohí na strážach zamrzli a bez odpočinku ledva sa držali na nohách. Odišli na Agtelek k Pešti, aby sa spojili s tiesneným už Windischgrätzom.

Uhorská moc vzrástla nad očakávanie. Kým magnátmi mámený Windischgrätz podmaňoval Uhry z Budína plagátmi, zohnal Kossuth za Tisou znamenité vojsko, ktorému sa i šťastie počalo usmievať. V peniazoch nemala uhorská vláda nedostatok. Lebo jej úverné papiere prijímali sa všade bez ťažkostí. Sami cisárski potrebovali ich na platenie, okrem bankoviek viedenských, ktoré trhali na kusy a tak kúskami platili.