Zlatý fond > Diela > Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra


E-mail (povinné):

Milan Thomka Mitrovský:
Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Viera Ecetiová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Marián André, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 52 čitateľov

Noe vinohradník

Duch človeka zmeravie úžasom, keď vidí, s akou energiou príroda produkuje život. Plodenie zdá sa byť jej najväčším úmyslom, lebo celý povrch zeme hmýri sa tisícorakým tvorstvom, od neviditeľného bacila počnúc, až po elefanta a žirafu.

Keď by však súčasne s plodením nebolo tu i ničenie, a keď by všetko to, čo žije, svoj určený vek skutočne i dožilo, zem by bola za krátky čas tak preplnená plaziacim sa, chodiacim, skákajúcim, plávajúcim a lietajúcim živočíšstvom, že by sa podobala polievacej krhle, plnej hmýriacich sa chrústov a svet pre formálne preplnenie sám v sebe musel by sa udusiť.

A tak by to bolo — nech nie je tisíce spôsobov ničenia — i s ľudstvom. „Fabrikácia“ človeka v prírode podobá sa parnému stroju, v ktorom sa para hromadí a keby na tomto stroji neboli i potrebné ventily a regulátory umiestnené, jeho kotol musel by jednako pod prebytkom pary prasknúť. Vzájomné vraždenie, jednodetstvo, tuberkulóza, syfilis, cholera a mor sú takýmito regulátormi prírody, čo riadne odstreľujú nadbytok ľudskej zveriny.

Ale stroj má aj iné ventily, kadiaľ prebytočná para zavše píska, a z týchto ventilov alkoholizmus zdá sa byť jedným z najpozoruhodnejších odfukov prírodnej nadprodukcie.

Tu sa však vec má trochu ináč. Ako hovoríme, príroda produkuje život a všetko, čo s ním súvisí, slepo a bez miery nadaných ľudí práve tak v hojnosti ako hlúpych, lebo však poriadok sveta mnoho múdrosti neznesie, preto zbytočný talent v ľudstve musí sa tiež nivočiť, a ako najnenápadnejší, zato však najvýdatnejší prostriedok na to bola nám bočka tužiny, všantročená do kolísky hneď po biblickej potope.

Veru geniálny praotec Noe bol prvý taký bohatier, ktorý sa spil „pod obraz boží“, a lakonický spôsob, ktorým biblia zaznamenáva tento trápny výjav, ruší piétu nábožného veriaceho a dáva dosť zaujímavej látky na premýšľanie.

Biblia totiž nepodáva v tomto páde vec tak, ako keby diabol bol naučil Noeho robiť víno, ani nehovorí o tom, že by preto prísny Jehova s ním nejaké „trestné pokračovanie“ bol zaviedol. Jednoducho Noe, keď vraj šťastlivo vyviazol z povodňovej pohromy, a keď mu Pán sveta prisľúbil, že nikdy viacej tak ukrutným spôsobom nebude „dštíti“ a že ľudstvo už viac nevytopí,

„začal pak dělati vinice, a pije víno opil se“.

A podľa ďalšieho textu nie vynálezca pijatiky, nie rozjarený otec bol potom trestaný, lež syna Cháma „pre jeho triezve náhľady“ zasiahla z toho ukrutná kliatba.

Myslíme, že netreba k tomu mnoho Tolstojovho rozumkárstva a že je to podľa biblie celkom jasné, prečo práve najvynikajúcejší muž svojej doby prvý musel k alkoholu privoňať.

Jeho úloha v tejto povodňovej katastrofe bola jednoducho skončená, aby do nových poriadkov sveta nejako rušivo svojim rozumom viacej nezabŕdal, začala sa mu fatálna „réva“ tak dlho popod nohy pliesť, až prišiel na myšlienku, narobiť z jej hrozienok vína. Nuž a keď už bolo víno tu, žaba vodu chytro potom našla…

A tak tento obratný diplomat, ktorý v krutom hneve Jehovovom vedel hrať rolu nábožného pravoverca a vyzískal tým ušetrenie pre seba, pre svoju čeľaď a pre samca a samičku miliardy živočíšstva zeme tejto; tento geniálny inžinier, ktorý s vtedajšími prostým náčiním vedel postaviť posiaľ neprevýšenú monstre-menažériu a vedel nahotoviť pre všetok ten dobytok potrebnú potravu na dobu viac ako desať mesiacov, ten, ktorý všetko to vedel vpratať do korábu, vedľa ktorého moderný, oceánsky parník zdá sa len hračkou, ten musel skončiť svoju kariéru ako výrobca a konzument vína!

Prečo práve znamenitý Noe, a po ňom naši najudatneiší toľko popíjajú? Keď vidíme, ako práve tie najlepšie hlavy, tí najsúcejší ľudia hromadne sa oddávajú nemiernosti pitia, začíname tušiť, že vec táto musí mať svoju hlbšiu príčinu. Otázka je pálčivá, no podľa textu biblie a podľa modernej prírodovedy nevieme si to ináče vysvetliť, ako že poriadok sveta tohto je prostrednosť, „aurea mediocritas“, a mnoho nadaných ľudí na povrchu zeme tejto bolo by nebezpečenstvom, ktorého následky ťažko sa dajú domyslieť.

Možno, že svojím rozumom boli by schopní jedného krásneho dňa zemeguľu z jej osi vyrušiť, a práve preto toto vinohradníctvo Noemovo stalo sa tým prepotrebným ventilom na riedenie múdrosti a na zachovanie ľudskej prostrednosti.

V poučných článkoch čítame, ako časté užívanie liehovín oslabuje duševnú silu človeka, a tak súhrn nášho rozjímania končí sa tým, že svet tento, keďže tá najlepšia kvalita ľudstva ustavične je paralyzovaná najmä horespomenutým ventilom alkoholizmu, je vlastne viac-menej v rukách triezvych hlupákov.

„Živ pak byl Noe po potope třista a padesát let, i umřel jest.“

Bože dobrotivý! Čo ten mohol ešte dobrého za toľké roky vyhútať. Talent, ktorý vedel viac ako za desať mesiacov neprestajného lejaku toľkú háveď pekne zorganizovanú v hromade v jednom korábe udržať, ten by bol iste najviac schopný býval nejakú tú teóriu podobného zverinca i na dlhší čas trvania zostaviť. My napríklad hľadáme nie desať mesiacov, ale desať rokov nejakú formu spokojného nažívania a ako figúra docet, ešte vždy nechce nám to správne štimovať.




Milan Thomka Mitrovský

— prozaik, publicista, autor článkov, recenzií, glôs; maliar, zakladateľ spoločnosti „felibrov“ Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.