Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Viera Ecetiová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Marián André, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 57 | čitateľov |
Naopak, milostivá! Venezia je práve tá vzácna téma, ktorá ma prináša vždy do varu, keď si na ňu pomyslím, písať však o tomto grandióznom námete mohol by po talianskom majstrovi d’Annunziovi leda náš Tido J. G. On jediný má na to potrebný spiritus a mohol by už raz spustiť dávno sľubovaný dytiramb. Neviem, prečo otáľa, veď jeho láska k tejto perle Adrie je elementárnejšia a mohutnejšia než ktoréhokoľvek smrteľníka u nás.
Je pravda, že sa po Venezii hemží či v zime či v lete mnoho cudzieho, zvedavého a nečistého sveta. Ale, prosím vás, milostivá, prečo by nás to malo hatiť v našom lepšom cítení, v našej piete a v adorácii? Dnes už nenájdete na tejto sploštenej zemeguli ušetreného kútika, ktorý by nebol neprestajne profanovaný, ohmataný a opisovaný v lacných vydaniach. Od modrastých fjordov Norvéžska až po ohnivé pyramídy Afriky, všade mnoho, až primnoho je toho ľudského a všade mnoho natrateného novinového papieru po nesčíselných turistických olovrantoch. Nieto pomoci, lepší človek musí si toto zlo všemožne odmyslieť, musí zľahostajnieť a zvyknúť si na neodčiniteľný rub a líce žitia, keď sa už raz uliahol a keď hodlá chrabro doputovať tento neželaný život pozemský.
Nebohý osvietený pán J. Francisci, keď ponúkal hostí vínom, vždy zvolal: „Vypime si šva lepší gazdovä.“ Nuž aj my, milostivá, my čo lepší, teda nie každý, vypime si z toho nektáru, ktorý píjavali nesmrteľní, lebo to ostatné, čo sa rozlieza po všetkých kútoch beadeckera, má síce oči, ale nevidí, má srdce, ale necíti a vo svojej svätej povrchnosti odnesie si z Venezie najviacej spomienku na holuby svätého Marka, na most vzdychov dóžovského paláca a na morské kúpele na Lide. Pre nás, milostivá, pre nás čo lepších je Venezia niečím celkom iným. Namaľovať jej pravý obraz, vyzdvihnúť toto unikum z močiara všednosti, na to treba pero, pero diamantové!
Vidíte, milostivá, už sama výstižne poznamenávate, že nieto vhodnejších kulís pre romantickú lásku, ako nám ich poskytuje Venezia, a nieto krajšieho miestečka pre avantúru tajnej lásky, ako je čiernym zamatom vyložená gondola. Petrarca síce nespieval tu, skorej v Avignone, ale bolo tam majstrov lásky dosť i starších, historicky zaručených, i z novších, dajme tomu Alfréd de Musset, na ktorého ste vy, milostivá, zaiste i mysleli.
Neviem, či ste sa pustili na juh samotinká a či v rodinnej spoločnosti Cookovej. Z vašich riadkov vyciťujem nedostatok vhodného partnera, ktorého ste si zabudli vziať so sebou, čo je to najhlavnejšie! Dajte sa poučiť do budúcna: k husliam, myslím tým ženské srdce, potrebný je majster, ktorý rozvíri na nich neslýchané akordy nadsvetských melódií. Viem iste, že keď ste sadali vo Viedni do D.-vlaku, práve vtedy nastúpil svoju dovolenku aj náš Tido. Nevedel vám, milostivá, prísť na um dobrý nápad vziať ho so sebou? Zameškali ste mnoho, lebo Tidove romány, novely, drámy a spevy o kráse, ktoré má príležitosť nie protivnou mŕtvou tlačou, ale živým slovom rozprávať v príhodnom milieau, ako napríklad v lóži bratislavského baru, alebo v Caffe na Piazza San Marco, sú práve jeho arcidielami. Viem, že by vám, keby ste ho boli vzali so sebou, medziiným na spomenutom mieste, asi toto bol povedal: „Hľaďte, drahá, Venezia, to veľký cintorín zapadlého, veľkolepého dejstvovania!“
Sic transit gloria…
„Všetky tieto pamiatky, v ktorých dnes len hádame ten intenzívny víťazný život, plný sily, bohatstva a kultúry, sú dnes už len nemou ozvenou: fuit… Lež my dvaja, kráčajúc hore týmto mramorom scala dei Giganti, dupľom cítime rozkoš tohto kontrastu, ktorý sa nikde nedá zažiť tak intenzívne. Koľko slávnych životov stúpalo a schodilo týmto bielym mramorom! Niet ich už viacej, nie sú už viacej pravdou, len náš krok je teraz skutočným, len vaše a moje srdce bijú skutočne, len naša teplá krv prúdi nám v žilách! Nuž, drahá, či vami duša neplesá rozkošou vášho vlastného života? Milostivá, vy žijete, žijete!…“
Výstavné pavilóny v sadoch Venezie, to je, milostivá, len jarmok internacionálnych konkurentov na najfrekventovanejšom mieste a nemá väčšieho kultúrneho významu ako fašiangy na Riviére alebo konské dostihy v Tatranskej Lomnici.
— prozaik, publicista, autor článkov, recenzií, glôs; maliar, zakladateľ spoločnosti „felibrov“ Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam