ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Spisovateľovi K. Urbanovičovi)

Na Váš dlhší list odpovedám takto verejne, nakoľko, myslím, že Váš dlhší pobyt v Paríži zaujíma i širšiu verejnosť.

No teraz ste už pri prameni, ste tam, odkiaľ sa moderná kultúra a moderný život sťa žeravá láva Vezuva na všetky strany sveta rozteká a môžete sa — ako sa to na vedychtivého pútnika i sluší — na tento Babylon sveta v bezprostrednej blízkosti podívať. Netreba sa — všakže — báť, že do toho infernálneho krátera budete príliš naďugať, aby ste — bohuchovaj — do neho nejak nečľupli!

Vaše milé pozvanie je lákavé, ale vyhovieť tomu je pre mňa teraz veľkou ťažkosťou. Frank stojí síce teraz hodne nízko, ale zato peniaz u nás je drahý; potom práce, ktoré čakajú na ukončenie, tiež súkromné veci atď., odpustite tedy, keď sa na tento čas v „Červenom mlyne“ nezídeme. Škoda.

Zasmial som sa, keď som čítal vo Vašom liste, že ste tam hneď po príchode zapadli do krážov maľby a že pre obrazy zabúdate celkom na divadlo! Ja som písačkám — to je jedna z mojich zlých povestí — zaťatým nepriateľom a kým naši spisovatelia nenahliadnu, že tvorba je tragédia, v ktorej sa vlastnou krvou píše, hodnotím slávu pera len podľa krámskej ceny papiera, atramentu a rúčiek k tomu upotrebených. Pravda, môj hnev je oheň, v ktorom horí suché s mokrým, ale Váš obdiv a láska k maľbe je ten azbest, ktorý Vás uchráni pred páľou — teda sa ma neľakajte. To by sa tak škrabal za ušami agrárnický školský referát, keby sa tak stalo, že ta poslal „svojho“ literáta a prišiel mu odtiaľ výtvarník — „odbojník“, ha-ha-ha!

Vyzdvihujte Murilla — dobre, ale ja sám by som sa preňho z domu nepohol, španielska škola má v sebe mnoho asketickej príchuti a ja Murillove madonny-brunetky nemám rád. Za zlatým Tiziánom pobehol by som však na kraj sveta a na Giorgioneho „Fete champetre“ raz dozaista zájdem sa podívať a čo by ma to malo stáť i moje spasenie.

Nuž, starí majstri sú moji starí známi, medzi nimi sa mi vždy voľne dýcha, ale že moderné galérie — ako píšete — majú tak málo návštevníkov, tomu sa divím a myslím, že to bude mať háčik v niečom podobnom ako je neprístupnosť, vysoké vstupné atď. Ináč dalo by sa z tohto faktu len to konkludovať, že väčšina moderného maliarskeho kriku-bľaku žije skôr v novinách a v reklame a že, keď sa ľudia o tých všetkých smeroch a nových cestách do sýtosti nakričia, ťažké, obsažné zrno starých velikášov zase ich len naspäť tiahne magnetickou silou.

Váš „Zlatý močiar“ som prečítal, dovoľte mi skromne poznamenať, že problém medzi umelcom a ženou je omnoho hlbší a komplikovanejší, lebo žena nezasahuje len do jeho života, ale i do jeho diela, a to hlboko, až na koreň. Pravdaže takto by sa červená niť deja musela priasť na dvoje a tomu sa treba vyhnúť. Jednoduchosť a jasnosť nadovšetko. Vznešené túžby, ideálna tvorba muža-umelca v konflikte s inferioritou ženy a s „močiarom“ zôkol-dovôkol, to by mohlo byť témou Vašej budúcej drámy.

Dobre sa tam mávajte, hľaďte hodne zabudnúť naše domáce malichernosti, staňte sa vo veľkom svete veľkým v cítení, v myslení a v diele a prineste z toho jasu niečo pre priateľov podobných rybe, ktorá je von z vody a hádže sa po suchu.

Pozdravuje Vás Váš

M. TH. M.