ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Bibliografické poznámky a vysvetlivky

Bibliografické údaje k tomuto zväzku sú v 12. zväzku Diela Martina Kukučína.

Poznámky k úprave textu

Text Prechádzok po Patagónii sme upravovali ako v predošlom zväzku.

k liahnutiu rkp./5 — na liahnutie 11; môjho rkp./10 — svojho 13; poneváč rkp./13 — že 15; poneváč rkp./25 — keďže 21; k šťastnému ukončeniu diela rkp./28 — na šťastné ukončenie diela 22; k tejto službe rkp./30 — pre túto službu 23; k stavbám rkp./31 — na stavby 23; ku rozloženiu rkp./31 — na rozloženie 23; k tomu rkp./32 — na to 24; Váhu rkp./44 — ako Váhu 30; ačpráve rkp./49 — hoci 33; k lepšiemu tráveniu rkp./50 — pre lepšie trávenie 33; popásajúc sa rkp./56 — popásajú sa 36; k životu a blahobytu rkp./59 — života a blahobytu 37; ačpráve rkp./66 — hoci 41; k tomu rkp./80 — do toho 47; k osobnej potrebe rkp./80 — pre osobnú potrebu 48; k tomu rkp./93 — na to 54; keďže rkp./94 — lebo 55; patrne rkp./95 — akiste 55; Gauč je tá naša kuchárka, ktorý rkp./95 — Tá naša kuchárka je gauč 55; sa ju rkp./95 — sa 55; k hlave rkp./95 — na hlavu 55; patrne rkp./101 — akiste 58; strane rkp./104 — v strane 59; mu nezíde rkp./105 — nezíde 59; ku svojej obsluhe rkp./109 — na svoju obsluhu 61; ku robotám rkp./109 — do robôt 61; ku dobrej obsluhe rkp./110 — pre dobrú obsluhu 62; ovšem rkp./115 — pravda 64; patrne rkp./120 — akiste 66; počína rkp./124 — počína sa 67; ku štveraniu rkp./124 — na štveranie 68; poneváč rkp./151 — lebo 69; k tomu rkp./127 — na to 70; ku tomuto slávnostnému deju rkp./128 — na tento slávnostný dej 70; ju hoci štvrtku rkp./139 — štvrtku 75; poneváč rkp./151 — lebo 78; ku technickým cieľom rkp./154 — na technické… 80; na osobu oborovať rkp./159 — oborovať na osobu 82; Nesmie sa nič nechať vonku preňho, čo je tekutina rkp./159 — Nesmie sa vonku preňho nič nechať, čo je tekutina 83; dobrým rkp./162 — s dobrým 84; k tomu rkp./165 — na to 85; k poteche a osohu rkp./165 — na potechu a osoh 85; počínajú rkp.173 — počínajú sa 89; k ich rkp./177 — k svojej 90; k novým robotám rkp./180 — do nových robôt 92; koňom rkp./180 — s koňom 93; priesmyku rkp./188 — k priesmyku 96; Patrne rkp./192 — Akiste 97; stať rkp./194 — si stať 99; k tomu rkp./197 — na to 100; poneváč rkp./198 — lebo 101; k tejto robote rkp./204 — pre túto robotu 103; ku všeobecnej spokojnosti rkp./208 — na všeobecnú spokojnosť 105; poneváč rkp./212 — lebo 107; k vymývaniu a čisteniu rkp./215 — na vymývanie a čistenie 109; ho idú rkp./217 — sa ho idú 110; k robote rkp./217. — do roboty 110; čo ju potkalo rkp./218 — čo ju postretlo 111; potkať rkp./219 — postretnúť 112; k novému rkp./224 — na nový 113; k držaniu rkp./227 — na držanie 115; k svojmu užitku rkp./228 — na svoj úžitok 115; ho vedieť znať ho rkp./232 — ho znať 117; k obľahčeniu roboty rkp./232 — na obľahčenie roboty 117; poneváč rkp./235 — lebo 119; od toho rkp./238 — tým 120; ku pokonávaniu… ku preháňaniu… ku využívaniu rkp./239 — na pokonávanie… na preháňanie… na využívanie 120 — 121; ku ktorej… ku dákemu rkp./241 — na ktorú… na dáky 121; poneváč rkp./242 — lebo 122; ku šedej jednotvárnej pampe rkp./243 — na šedú, jednotvárnu pampu 122; k robote rkp./254 — do roboty 129; ku rozhodovaniu rkp./160 — na rozhodovanie 130; ku prácam rkp./258 — do prác 130; k tomu rkp./261 — na to 132; ku robote rkp./285 — do roboty 142; ku ich kroteniu a tíšeniu rkp./304 — na ich krotenie a tíšenie 150; ku získaniu… ku učičíkaniu rkp./304 — na získanie… na učičíkanie 150; k práci rkp./315 — na prácu 155; ochočil rkp./316 — skrotil 156; cez ťažké skúšky tá oddanosť, na ktorých rkp./318 — tá oddanosť cez ťažké skúšky 156 — 157; Patrne rkp./325 — akiste 160; ku vyžitiu slušnému a bezstarostnému rkp./329 — na vyžitie slušné a bezstarostné 162; poneváč rkp./334 — keďže 164; ochočil rkp./341 — skrotol 167; ku jemnejším pečivám a cukrovinkám rkp./345 — pre jemnejšie pečivá i cukrovinky 169; ku čisteniu rkp./347 — na čistenie 170; Ku mletiu rkp./350 — Na mletie 171; Ačpráve rkp./352 — Hoci 172; ačpráve rkp./365 — hoci 178; poneváč rkp./364 — lebo 180; od osobností rkp./364 — osobnosťami 181; patrne rkp./371 — akiste 181; patrne rkp./375 — akiste 183; ku osohu rkp./381 — na osoh 186; ku tejto našej ceste rkp.389 — na túto našu cestu 189; k tomu rkp./418 — na to 204; stretnúť rkp./424 — môžeš stretnúť 207; keď doniesli klátik Keko a Manuel rkp./428 — keď Keko a Menuel doniesli klátik 208; ku robote rkp./431 — do roboty 210; ku odstráneniu rkp./434 — na odstránenie 211; pôžičkami rkp./434 — s pôžičkami 211; predsa rkp./447 — predsa sa 216; vlnu, ale na statku svojom a karretách tiež svojich do prístavu rkp./465 — vlnu do prístavu, ale na statku svojom a karretách tiež svojich 224; nebola rkp./470 — bola 227; stezkou rkp./483 — chodníčkom 233; kde rkp./484 — keď 233; Patrne rkp./487 — Akiste 234; boly rkp./488 — sa boli 235; hmyria rkp./513 — sa hmýria 246; poneváč rkp./529 — lebo 253; ku raňajkám rkp./531 — na raňajky 254; patrne rkp./537 — akiste 257; poneváč rkp./539 — lebo 258; poneváč rkp./542 — keďže 259; ku stavbám novým a najnovším rkp./547 — 548 — na stavby nové a najnovšie 261; k tej robote rkp./549 — pre tú robotu 262; tuho rkp./553 — tuho dunieť 264; už minulo rkp./554 — sa už minulo 264; K dobrému chlebu rkp./560 — Na dobrý chlieb 268; ku prípravám rkp./562 — na prípravy 268, so zeleninou rkp./566 — zeleninou 270; dvoje toľký rkp./571 — dva razy toľký 272; ku pohodliu a radosti rkp./572 — pre pohodlie a radosť 272; ku stavbám… ku stavbe rkp./575 — pre stavby… na stavbu 273; ku užívaniu rkp./577 — na užívanie 274; keď by rkp./578 — kde by 275; k svojej činnosti rkp./581 pre svoju činnosť 276; ku napomáhaniu… ku rokovaniu a rozhodovaniu rkp./582 — na napomáhanie… ku rokovaniu a rozhodovaniu 277; ku napomáhaniu rkp./583 — za napomáhanie 277; kde rkp./586 — 279; začína rkp./594 — sa začína 282; ujde rkp./614 — ujde sa 290; je ťahaný od svoreňa: kde rkp./615 — ťahá svoreň, keď 291; ku prechádzkam rkp./622 — na prechádzky 293; Ačpráve rkp./630 — Hoci 297; skončila rkp./633 — sa skončila 299; k iným prácam rkp./634 — na iné práce 300; ačpráve rkp./636 — hoci 300; patrne rkp./646 — akiste 305; ku stavbe rkp./647 — na stavbu 305; ku budúcim stavbám rkp./651 — na budúce stavby 307; odpočinuly rkp./657 — si odpočinuli 309; Poneváč rkp./669 — Keďže 315; ku vyžitiu rkp./676 — na vyžitie 318; ku tomu podmienky rkp./677 — na to podmienky 318; Ku hľadaniu rkp./677 — Na hľadanie 319; patrne rkp./681 — akiste 320; 325 zase doma (Naše cestovanie trvalo)(Boli sme); decembra (do 27. marca) temer do (prve); 1914. (roku hrozného pre národy, keď); sa začala (znezrady); zádrapku; (ako už); sa dávno (očakávaná a pripravovaná); že musí prísť (a)…; skade ako. Postavila (všetky); ustatej pod (ohromnou); krivdy a (nespravodlivosti) útisku, (páchaný); či na (celých) stavoch (a či); hneď na (niektorých); plemenách. (Do zbroje a na válečné pole); prenáhlene, (a) bez (rozmysla); zdalo (sa); čo (že sa nevykluje z nej to, čo sa vyklovalo. m); Druhí (zas nahliadli); predpovedali, že (bude); svetová, (o ktorej); začala: ale (nevie nik); začali (nevedieť tiež či ju oni dokončia); dokončia (Vtedy sme); ďaleko (ešte) od (takýchto); úvah, (od hútania); týmito (záhadami); nevedomejší (a chudobnejší) od zvierat: (ktoré); obdarené (akýmsi); tajomným (či); nebezpečia a (prevraty); človekom. (Rozprávali mi v Santiagu); zemetrasenie, čo (pohádzalo na hr); 326 každým (otrasom vyhľadal svojho); pánovi; (a); od neho. (Ubohé zviera) Snáď (myslelo); pán (je všemohúci); chce. (alebo); jednoducho v (vo); prítulnosti, (išlo); zdieľať (sdielalo čiastku); jeho (radostí a pôžitkov); pôžitky (v živote) (My vtedy nemali sme predcitu ničoho takého); doma: (alebo aspon) že (prichádzame ta); čakajú (naši); tváre, že (osviežení); prácach a (ustávaní,); koni, (klusajucom pomaly); dosť (ustate); vidno, (zjavne); že (vynakladajú); Nebyť (im); No (takto); hoviadko (tuší); domu, (odpočinku, pohodliu); aby (prišlo); skorej, (doloží); snáď (zvýšili); dobrého, (žiaduceho vidíme svetlá); samote (poľnej); kde (sme nevídali); Arenas (pozdala sa); Nuž (a) nemôže sa (podistým); rozloženosťou. (Má na sebe odznaky novoty, veď vlastne len je založené 1843, keď Čile zaujaly toto územie. Malo 11 obyvateľov. I to ho založili zle, takže ho pozdejšie sem preložili. (1897 už malo 947 domov z dreva 17 z tehal) 1907 1844 domov z nich 99 bolo z tehal. Obyvateľov bolo 9564 z 1692 rodín, 3264 žili sami bez rodiny; že… založené (po)… takže (mnohé)… bolo (z) 327 akýsi (dych snaženia); pachtenia (za); v Amerikách (i ono); nie (ako sa trafí); alebo (na); rozdelené (je); v Prahe (zvali); má (na oboch stranách); peších, (cestu); chodníkoch (a); Medzi (oboma); pás (slobodný); priestoru, (veľmi široký); iste (v mysli,); priestore (sa založia); sady, (hádam); vyvedené a (myslím); minie sa (ešte); by (chybovalo vzduchu); uliciach: (jesto ho); nadostač, (možno); keď (začne duť vietor); Vietor (v); svedomitý (podriadený); zatvárajú (sa úrady); pozdejšie, (snaď) o šiestej (alebo skôr); mienky (myslí,) že (je); prikrátky (robotný deň); keď (počne robotu); počne (ju); o ôsmej, (hneď); sa (otvoria); ju (až o); je (všade); jednej; (nikde); nepracuje, (za tej poldruhej hodiny. Vietor si nevyžiadal dosiaľ ani toho); Počne (hneď dosť tuho a okolo); svet (mame); hodiny, (odpočinku); on (sa); vtedy (rozbesnie a najhoršie sa mocuje a pracuje); štvrtej. (Pudruje); práškom (pampovým) pampy, (ktorý); pečlive: (neraz ti); aby (bolo dobrej malty); ba i (niektoré); aby sa nehyzdili touto); radšej si (zakrutia); hlavy do hustých závojov čo im); najhoršie; (lebo ich zastiera); akýmsi (tajomstvenným); ktoré (dá len); 328 ním (sa) skrýva, (pod tým závojom). Ktovie (či sú si i ony same po); neškodí. (Učenci čo zkumali príčiny tohoto vetru prišli na to, že je na juhu Ameriky dvojaké podnebie Na pampe viac suché a teplé v Cordillere plné vlahy a chladné. Z tých rozdieľov vzniká prúd povetria ku vyrovnaniu tlaku a z toho vznikajú tuhé vetry. (Keby… …a (red),… vetriská; Tento (robotník); sa (niekedy tak rozbesnie, sťaby ho čerti preleteli, že (neraz) rozbúri,); ich (kravy) rozberať. (Čo); robota (veľmi); tuná (tu); práve (škrydlové); sme (ich); videli, (ž sú) zinkové, (z veľkých plôch, najviac jarkovaných na malé žliebočky.) (pokryté veľkými plochami); žliebočky, (ani); drobné (Bľachári); ich (pribijú poriadne o laty klincami so širokou hlavou.); hlavu, (zakončenie klinca môže sa zas mlatkom rozbúchať na obušku o); hlávky. (Taký); dvoch (už nijako nemôže vyskočiť. Ale čo je); trváceho. (na svete?) Dobre (povedal… dobre); vystavil (monumentálnu pec); peknou (kopulou); boli (tieto hotové, uriadené) vymazané, (zaokrúhlené,); domov. (Vyplatili) Nestrhli mu (statočne ver); gazda (možno); chcel (lepšie) probovať (pec) lepšie, (kde sa v zime) či (je ozaj súca, akiste); zime (tak); nebola (privyknutá); také (proby); preborila sa. (Ponevač sa pád pridal tak); dohonil (ho); dediny a (kričí); pec (svalila); čo?“ (pýta sa zadivený majster.); ste (sa vrátili); bude (ti); trvať,“ (papľuh kadeaký); majster (omrzený); pleciach, (na ktorých bola tanistra) s riadikami a (pohol sa); už (ľahko); ak (neodtrhne práve plochy,); môže (ľahko); 329 pevne (Ak nie i krov,); ale (iste) už (ľahko); podchytí (niekde); kisňu, (do); smeti (na ulicu); príde (po ne podnikateľ); mesta: (članku i druhe); smeti a (odpadky); ktoré (nemajú miesta); vám (ho); aspon (ho); kotúľať (niekde na doľ.); Arenas (je); všetko (na); nadol, (hovoríme); brehu (morskom); dĺžky. (po ňom, a); roveň (Je); priveľké. (a); natrafilo na (strmý); ale (ustal pred časom a); z dúšku (ale zem urobil veľmi nerovnú); sa (na nej); široké (ulice a tobôž); avenidy. (na); tiež (postavené); tie (sú); najviac (pre); brehov. (Sú tu); medzi (vodou); trochu (neisté); Mora sa (preleje); hlboké. (Ta vyššie by boli zeme vysoké i súce); sa (a) akosi (sa tam); blízkosti (i) cintorín; (a pri ňom nie bárs sa sladí hľadať bydliská.); Keď (ho sem založili); je (dosť); že (vari i primnoho Dnes sa); bolo (prišlo); snáď (sa); mŕtvi (neberú na tie veci ohľadu. Raz sme); ísť (ta ďalej, ak sa už nezmestíte.); vám (už); aby (ste nám dali); ten (nám); nadovšetko: (a); ani (od nikoho); nepýtame, (iba); A (je pravda,); raz (ich); 330 Mestu (neostalo); rozšíriť sa (rozťahovať); dvíhajú (temer hneď od); dvíhajú (i strmšie a); iné (už len); idú (smerom) do (hora); rečeno (trochu vedecky); jedna (väčší); druhá (menší); Všeobecne sa (hovorí,); miešanina (mnohých); národností, (a to); sveta: (Ba); plemien; A (a kým málo); ktorý (Národov); Európe, (že by tu); južná (má); Ázia (ich); menej (ťahaly ich sem mnohé výhody. Vláda chudobným ľuďom dala grunty za darmo kde si mohli vystaviť domec 25 x 50 metrov, tedy dosť pekne kusy, žialbohu ich pozdejšie rozkúskovali, menovite v čiastke čo leží v strede mesta. Chudobným pristehovalcom z Číl davali okolo mesta i pozemky zdarma 20 — 40 ba 80 hektárov. Že to bude základ osady rolníckej. Chyba bola, že nemal kto ľuďom dať poučenia čo majú robiť s tými zemami a pristehovalci začali ich vykorisťovať ako pašienky. Ukazalo sa, že na pašienok je zeme primalo povali (p) jednotlivci. Ani dnes ešte sú nie obrodené a užívajú i 80 ktárov, rodina by nemohla vyžiť. Tieto diele potom skupovali (p) jednotlivci. Ani dnes ešte sú nie obrobené a užívajú sa najviac za pašienok); Ľudí… primálo (a)… domami. (Tak sa zdá, že); Slovania. (tu majú); zástupcov; (mnoho aspoň); medzi cudzincami,… z nich (sa) 331 významu. (No druhé); číselne (ich); neprevyšujú, (ale) dôležitosťou (vo význame im); ak (ich nepredčia. Ak by sme išli hľadať,); vec (našli by sme ich hodne.); Bolo by ich… že (sú)… dokázať. (Niekto by hneď uviedol jednu; že nie sú kulturni ako druhí. To by nebolo ľahko dokázať. Priemerný); druhému (podobný); závidieť. (Mnoho Juhoslovanov) prišlo vzdelaných a pripravených); ako i prisťahovalci… vyznajú. (A); rozumu a (dôvtipu); že sa (ľahko obracajú); ľahko (zariadiť nájsť); postať, (a chytro a na nej pracovať); Ako jednotlivec… národnosti (Len); prospech (iných); znamenalo (len); že (iní sú viac spoločenskí, cnosti ich celku); vypestované (väčšmi); Slavianov. (V tom sme); to (pravda); ktorá (len o tom svedčí,); u (nás); nie je (veľmi staré. Kollár tiež ten zjav videl a žaluje sa naň, Puškin tiež o tom dumá i druhí myslitelia, čo ho našli nie len u južných Slavianov.); južného (a iného); Slaviana, (snáď i severného a západného, ktorí preci nazdávajú sa, že prechoreli dávno nemoci veku detského.) je (pri); viaže sa (ešte vždy priveľmi); vidiek (alebo na); keď (by mala); siaha… vyslovovaním; národy (už) majú (vštepený veľmi); 332 vypestovaný (ich); k nej: (im ho vštepuje); stoletia (a to); najširších (más); Napoleona, (ktorý); národy (z driemot a vštepil im povedomie národnosti a vlasti hlboko do duše. Napoleon vychoval); naučili (ich); národ (a); považovať (sa za); celok. (od Napoleona do dnešného dňa); stroj (ludu); do srdca (A kto vychovával nás a náš národ v tomto ohľade? Vari vo školách? Tam sme nesmeli spomenúť ani ktorho sme); pôvodu. (Mnohí sme nesmeli udať,… nám); znášali…; zločinci. (Inde reč netýkali); nesmeli (poukázať); sú (naši); vrstvy (ozaj ani); majú (takých); nás (naučili); Šarišania, (a); povedomí (sme); pokolenia (a); umierali. (To isté sa stalo) U Juhoslovanov (Srb nesmel byť Chorvatovi); brata. (Obyvateľom); v Dalmácii (bol); Vlaha (každý); kto (je); ten… národa: (jeho brat zo Zahoria sa mu zdá cele cudzí; a sedliak z Liky ťažko by pochopil, že mu môže byť brat obyvateľ z Bosny, alebo starého Srbska.); tesná, (bez rozhľadu, neide); kraja. (Koľko prejde vody); sa (tiež úzkoprsosti rozšíria dajú miesta širokému); pochopu (patriocizmu); Spolupatričnosť, (sa potom neukáže); nepríde (sa); seba; (tiež nepríde bude treba); vyvinula (praca a); práca. (Angličania); vyvinutý, (a už); ako (všetky národy staré); ktoré (sa držia tuho podaní; majú slávnu minulosť.); 333 svete (cítia sa tuho pripútaní ku svojej); vlasti, (bars); svete (cítia sa oni ako doma. Zvlášte Angličan); všade (na svete); dom, (lebo) kam (on príde); všade (svoje); dovedna (príslušníkov dajú im možnosť pracovať); pohodlnejšie a (vydržať); Je… všade (majú rozšírenu); pracujú (ticho); ale (iste); spoľahlive; (sú veľmi krásne zariadené a dobre obsluhované.); Ich (hospodárska rozpínavosť, sila); peňažná schopnosť); Magallanes (je veľká ako); Treba… zničiť. (Ich hlavné bohatstvo je v zemi, v pašienkoch, veľké kusi poľa su dnes v ich rukách i to najviac už); Majú (krem toho); výnosných (priemyselných); sila (peňažná, obchodnícka a menovite hospodárska je mohutná a), má (hlboko); Magallanesa; (To všetko je); dovedna; (snitované tuho ani pevnosť, ktorá vydrží všetky pohromy.); môžu. (Medzi inými národy v Magallanesu jesu mnohí, ktorí majú svoje kapitale tiež ohromné, ako oni a majetki snaď väčšie než oni) (Čo podujmú); (Ich) hospodársky a peňažný význam ich); je (veľký); nevšímať. (a) Juhoslovanov (bars je mnoho významom peňažným); nemôžu (sa im) priblížiť. (ohromných); boháčov (nieto medzi nimi); stavu (a); že (vač); jednotlivci, (dobre si stoja); blahobyt. (Bohatstvo)… rozdelené); sa (ujde); potroche (Medzi nimi nieto ohromných boháčov, ako medzi Španielmi: ale nieto ani veľmi chudobných, lebo skoro všetci veľmi dobre žijú); rovnosť (v ekonomickom ohľade); blahobyt (skoro jednako) rozdelený (a); všeobecný, (medzi jej príslušníkmi dáva); kolónii (istú silu a prestíž); vážnosti (i); obyvateľov (väčšiu mnohoraz); vyvinutým (patriotizmom); i (v tejto kolónii je); ako (u nich) jednotlivcov, (že); 334 medzi (Juhoslovanmi je); a (tuhé) mocné (povedomie); vzájomnosti (a); je (hádam); nemajú (tých); mocné; (Držia); celok, (vystupujú neodolateľne); rozhodne. (a značia nekonečne viac); je (všade) solidárne: (ich účinkovanie na vonok nikdy nedopúšťa pochybnosti. Razí); alebo (rozdiele v pochopovaní svojich povinností); je (sa) čo (najde); medzi, (nimi); navonok (to nikdy nepresiakne.); nevystúpi. (Svoje špinavé pradlo, ako sa hovorí perú doma pre seba, nevešajú ho svetu na oči. Ich); ustanovizne, (ktoré); prekvitajú. (U); nich (sa nevidí smiešny zjav); ustanova (novo) založila (a počala); oduševnením (a hurtom); aby (nasledoval upadok v krátkom období oslnenia a opojenosti); ochabli. (Lebo oni) Sú (pracovníci); vytrvalí (a); ale (sa tiež); nedajú sa (nikdy); Vydržujú (svoju); školu (a); na ňu (riadne); Vláda, (treba uznať); dáva (im); podporu (peňažnú); doma; (nadovšetko); sily (Má); zdá (nemecká vláda); učiteľov (pečlive); najlepšími, (a vychovaných); osvety, (aby ju šíril do ďalekého sveta. Títo čestní); oddávajú sa (svojmu poslaniu); V škole (pracuju); učitelia (mladeže); krajanmi (udržujú); udržujú (národný ruch); povedomie (vždy prebudených) (Ich škola je vzor poriadku, stáleho pokroku a zveľadku); Nieto (tu); zimničnej (roboty) činnosti, čo (sa striedajú s); ktorý (keď sa raz pohne); riadne a (rovnomerne bez); a (ochabnutia); klub (je vždy jednako navštevovaný); dá (znaky); verejnosti (vždy výnde na povrch, kde vystúpi); zriadenosť a (tuhú spolupatričnosť); Ich spevokol… vie; 335 spolok (ide cestou zdaru a zveľadku. Členstvo sa ho drží verne. Spolok plní svedomite svoje záväzky. Nemal behom trvania období veľkého rozkvetu, ale ani období ospalosti, ako sa to pozoruje neraz pri takýchto spolkoch a niektorých druhých kolonií. Cesta rovná, vychodená ale bezpečná. Členstvo už má istotu, že spolok vždy urobí zadosť svojim povinnostiam.); Ich členstvo… šomrania…; kde členovia… hneď… počiatkom (k ne)… ospalosti; v ňom (by zavládol tento); rovnomernej, (nepretržitej); tunajším (ústavom); spoľahlivých, (dobrých); úradníkov. (Ban(?)); kapitalistov, (ani účastinárov v bankách); v nich (značný vliv prostredníctvom práve týchto svojich ľudí); pôsobia. (Juhoslovania); majú (po bankách pekné); vklady, (niečo); účastinárov, (hoc); povedať (aby); beh (peňažných ústavov majú len málo vlivu.); má (na všetko formulu, vyvádza všetko); dľa (istých); pravidiel. (od ktorých sa nikdy neuchýli. Tie pravidlá má i v otázke vysťahovaleckej); sveta (nerád ide); keď sa (raz); má (všetko); ustálené, (kde); Najradšej (ide); tiahne, (v skupinách); dobre a (v istote); zakladá (si); spoločnosti (so svojimi) krajanmi (a nosí sebou); staré (tradície vlasti); verne v (koloniach) osadách, (ďalej on ich); deti, (tie i); vlasti (ostavajú verní); 336 ide. (Ak); sťahuje (jednotlivec); prebíjať, (on); vymoženosť v (svojom); miesto. (On); človek, (odhodlaný pracovať do úmoru; ktorom je (dokonale); vyvádzať. (Taký vysťahovalec); sila; (každá vláda dáva mu vďačne výhody, aby týchto ľudí privábila); krajiny: (lebo sa ufá); že (bude); Vysťahovalci zo (slovanských); východných (málokedy vykazujú takýchto); radi (prijímajú); veľkú (hodnotu); tá (hodnota); v ochotnosti a (hotovosti ku práci akejkoľvek; je (veľký); im (dala); ruky (a ztratila pozbavila sa); ľahkomyseľne (v nich kus); pracuje (i); sťaby (ho hnala predtucha); Ukladá ho (groš) babka ku (grošu); držaní (mu); ktorým (ide); skutočne (cieľ veľmi); zhonobiť (čosi); mu (dovolí dať sa na vydatnejšiu činnosť. Premeniť svoj stav, počať život nový, dať sa na samostatné podujatie. Vidíme pozdejšie, že tento prisťahovalec); seba. (Ručnú); pole (,nové cesty); robotník, (doteraz); podujímateľa (roľníka); vyklovať. (Vycibrí sa v novom); Onedlho (ide); platnosti (vrodené); ktoré (um); učenia (sam vynašiel v sebe, ako zásobu čo bola); 337 a (pohodená) pohodené. (a zanedbanú vyvinul); netušil, (a); tam (vo) hlivení (boly); neupotrebené. Z (týchto); neraz (nadaní); obchodníci; (vyučia); odborné, (ktoré bolo v nich); len (v zárodku); Odborné (sa vzdelajú); ďaleko, že (si sami); knihy; (nezľaknú); diela (cestou); zdarne a (pokroku); V (týchto ľuďoch); Osobná (nadovšetko osobná); druhých, (túžba); stavu (vzbudila schopnosti ktoré v nich driemaly) urobila (v potomkoch); námorníkov (kramárov); ľudí (ktoré vlasť v nich); ich (udusila); pomerami, (podťala); blahobytu. (Tým horšie); mala (takých) pracovníkov (doma pohotove); ich (vlohy); vlohy (a chuť k); práci (, naopak); ruky, (a); ich (odsťahovať sa hľadať); svojim (driemajúcim); Mnohí (z nich) sa vyšvihli (sa) vysoko, (behom času) sebe na (užitok); chlúbe. (Mnohý z nich bol); napomáhal (krajanom); časoch (na pomoci už i); vplivom, (či majetkom, príkladom); radou:. (Nejeden); prospech. (Neraz oni boli hotoví i obetovať za národ, a ozaj, a); ochotne. (Všeobecne hovoriac, vezmúc vec); všeobecnosti (, môžeme na takéto zjavy); národnosť (doniesla); sem (niečo); kraja. (Zemi sa predalo 1756882 hektarov, ktoré sa vykorysťujú na pašienky. 1906 bolo oviec 1,874.560 v celom území to sú ovce stále, mimo tých čo sa ročne predá); Prisťahovalci… vynašli (a upozo)… území (tohoto kraja)… 338 kraja. (majú mnoho podnikov kvetúcich, krásne zavedených v kampe. I (Francúzi) idú radi za týmto obchodom); obchod, (no druhí sa dali); remeslá (kováčstvo, zámočníctvo); zamočníkov. (je ich obľúbené remeslo. Zo Španielov podajední sú veľmoži); tiež (majúc); rozsiahle (zeme a statku); rukách (je); kapitál. (Ich podniky); podnikov (v kampe patria bedzi najskvelejšie); najbohatšie. (Pristehovalec Španiel je nadaný obchodník, mnohí); alebo (sú); zamestnanie (v obchodoch); Kupecké… nich. (Je ich mnoho zamestnanich ako kapitani, alebo námorníci kupeckých lodí) Nemci (sa dávajú radi na remeslá pracujú); vytrvale. (Keď majú potrebny kapital dovedna); najradšej (ho upotrebia); dieľne. (, ku zväčšeniu jich práce, alebo); môžu (pokračovať); nej (priemyselne); Oni (sú presvedčení, že remeslo má); podujatia. (Ich krajania ktorí sem prichádzajú); všetko (dobrí); závodoch. (a všetci hotoví a obetaví pri záležitosti svojich krajanov. Ako celok ich osada užíva veľkej važnosti a čo raz získa a má, už sa toho drží a nedá si ľahko odňať.); je (vám); zasadí (sa) do (zemi cudzej); okrasa (ale i krasna i ochrana); slnca (a milý); Vtáctvo… hľadajúc (nový)… novú postať…; osamelá, (vystavená mocným úderom vet); odolávať. (ten jej); prospieva (ale to pre seba. Druhý); vrbina (nasadená); rieky, (hádam); zasadená (, kde); nič (nevytiahne); rozrastá, (korene sa); vŕbach (zapúšťajú); hlbky a (rozvetvujú); šírky. (Nedajú); pôdu (kde sa zapustily); tak (si) priberajú (pôdy); jarou (ich okypria, obsekajú); konárov (niekedy); korene (veľmi); 339 bujný (a driek plný šťavy), (vyženie); mládniky, (z obkliesnených pňov a driekov); vetve. (Je to); víchor (ho nevyvráti); neublíži. (Ona); sa (pred ním); Voda (ju); skôr (naopak ona pribere); seba (zeme stavia prúdu); neústupné (a nuti ho pomknuť a odstúpiť ďalej a ďalej); strela (jej neu); Ak (ju); rozčesne, (ona sa); národnosti (rozdieľne); kde… domy; ak (sa); môže (brehy); mora (on by b); mora (na); dlho (nevydržal); sebou, (rozložené, keby mu); keď (hádže na); rána, (prastrašil); sivé, (a); modra, (i); to (nikdy tak tuho); ako (jeho Adria, ktorá); je (ustavične); tuho (modrá) modré, (keď); je (rozbúrená); sa (do jeho lona, medzi vlny); Nepáchne (ani z ďaleka); slnce vo (psích dňoch); dni (v júli alebo auguste); ani (na toľko); mu (bolo); alebo (jež a); sa (prilepí hockde o dno); ani (tých rýb); sa (tam); lovia (tak hojne); že (je); druh, (a); tu (sa nachodí); rybách, (no); alebo (málo čo); pecherej, (vo veľkom krdli všade a); uvarený (predstavuje); ozdoba (akémukoľvek); robal… echinus; škrupinou (sa nenájde nič); máločo, (lebo); vyfúkaný. (Je pravda); sa (tu) nájdu (jemné); ktorým (inde by darmo hľadal); páru; (a už celkom by ich nenašiel v Adrii); 340 Chiloe, (a); a… ruvačky; lahôdka (akej i v Europe sa ľahko nenajde); niet (škarpín, nieto uhorov z ktorých sa pripravuje chýrečný); súce (v hlinených rajniciach); už (neostane nič); iného, (len); zaliať (ho ako svedčí); Lúky (alebo); more: (aké je); také, (je), (Je čiastočne); naše, (iba); Adriou; (lebo); ňou (rovno); spojení. (Snaď tie isté); tu (sa); popri (brehami); Dalmácie. (A); mať (svoj); pozdravy (každej chvíle tam z domu); domy (po brehoch); Slivaniania (i tak rad radom); ak (len môže byť, neďaleko svojich krajanov. Žiju); bývajú (sus); keď (ich); samoklam (čo); azda (na Braču); aby (bol); pančucha (ktorá); pletie (na Braču); doma (upradenej); Ak (je); nešťastný (patagonský); začne (robiť šarapatu); sebou. (Alebo v najkrajšom slnci sa); zástava (mrákava); horách, (zatiahne); počne (mrholiť, indy); krúpy (,alebo); už (poťahovať); radosti. (Preletia ti zimomriavky); ruky (treba); tieto (k osady); našich (pomiešajú); sa (neraz); kapitánov: (tiež); ženičky (ktoré); za (svojím); alebo (tiež) (im lezu); zimomriavky. (Je medzi nimi i dakolko domov, ktoré); čo (patria); 341 sa (tu už skôr); tu (temer); nich (doma); nevidí (tak neznesiteľná); im (zdá, že je); primnoho (dažďa a); málo (zimy); No (nie je celé nábrežie); pre (chudobný); svet; (v prostriedku mesta a na južnom kraji); zabraté (dôležitými); skladiskami (a); kde (na popravanie strojov); zlievárne. (sklady veľkých obchodnich domov, čo majú obchody na uvoz vo veľkom. Sú to sklady baní na kamenné uhlie, ktoré sa kope hneď pri Punta Arenas jakosti dosť dobrej.) A nielen… užívajú; úradu, (ak sa môže menovať skladiskom to, keď na); alebo (kožušinový tovar); futrovaných (pravda); kým (príde rad naň, aby mu bolo vymerané); koľko (príde); úvozu. (Nuž tak veru); máme (už); chyrovať v (predošlých rokoch. Vtedy sa); podnebie (hrozné); aby (sa); privykli (a); cla. (Aké); časy (to boly); Šampaň (lacná,); sa (to); druhov (a veľmi lacné); dezertné. (Dochádzaly); vestfálske, (ale zo); 342 nábreží (vždy); a (dosť); ňom (ruchu); je na (samom); sever, (druhé idú zas v kolmom smere); západ (v značnej dĺžke, niekde kilometer inde i viac od kilometra. Dva kilometre asi o dĺžke, poldruha o šírke.); pekná (plocha); domami (a ulicami); najviac (široke); širokých. (Tie): padajú (viac); Jedna (vedie celou); druhé (zas); mora (do hora) nahor. (totiž. Tak sú založené ulice tesné a široké); širšie sú (rozťahané); širokými (ulicami ostáva) sa (utvoruje); štvorhran; (iba že mu); tvorí (jednu stranu); mora (,ktorý nie je… pravidelný); mesta, čo (padne); ulice (sa); stredisko (a); mesta. V (tomto); von (týchto širokých ulíc); Čím (ideš); ďalej ku (krajom); mesta (sú domce); miesta (miestami su premiešane); tu i (zahradkami); idú (do hora podajedny sú); daktoré (z nich); že (povozy by; nich (nevyšly) nevyjde. V (daktorých); chodníkov (pre peších museli urobiť) schody, (ktorými); dosť (otupne); vrch (mesta); má (veľmi); dovedenú z (blízkych) hôr, (bude); v nej (snaď i); je (trošičku); niektorí (snáď preto); čistá. (Ale bez príčiny); zárodkov, (chorôb a); inde (z takej vody); zapríčiňuje (pozorovať); prevedená (dosť dobre, chybí len na niektorých miestach i to tiež ďaleko na okrajoch mesta. V tomto ohľade je mesto veľmi dobre obslúžené, v celku môže sa považovať za mesto veľmi zdravé.); moriaka: (i to); 343 viny a (tým menej); Podnebie je (trochu); zime(a); treba (zaratať ku); zime sa (mnoho); leje, (na dol); má (tiež); ako by (mohly); ohľady na (južný); Amerík (nie je ľahko); Keď (zadúcha); začne (mrznúť); dlho. (skrúti sa); skrúti (ľahko); znezrady (príde); vodu (zo sňahov čo taje v rychlosti a odrazu); mnoho. (Tejto); vode (je) vdolinu, (i veľmi dobre); stiecť (ísť rovno); mora: (to); jej (vidí); Ale (ani); miestach (sa); voda (zastaví); neraz (na); ulice, (ako); zhovárat; (ba); nie je (to) zástavka (chvilkova.) dočasná. (Zapáči sa jej) Mnohé (to); miestečko (i ostane); uliciach (urobí) tvorí (naozajstné): Krúti sa (búrlive); zhromaždení, (keď sú tuhé prieky a búrne rokovania); Ale (potom); uľahne (utíchne)); ostane (len tam); driemajúci (v) akoby (akomsi); stáva sa (temer všade); blato (neraz); býva (riedučké); Je (tu) bárs (je haňba šomrať na); našu (dobru); ešte (ju ohovarať); Ale (treba preca pripustiť); pripomenúť, že (nemala ohľadu nás nebrala); po nej (lezieme); skôr (sa) čliapkame, (pod) v jaseni, (a); nepije, (vlastne); neprepúšťa. (Naukladala); vrstvy (tak neopatrne, že hneď zaraz (zpod vrchnej); ornice (je); Je ona… slanina 344 (Hlínačka); taká, je (tak) nepremokavá (,že); voda (na nej); vahane (,má), že (miestami) na miestach (tvorí); miest (prirodzene); stekať (voľmi); neodtečie. (V tejto veci magistrát dosť sa natrápi a natroví veru. Žiadal by si aby mesto bolo) (od počiatku); dosť (hlavy); ustavične (ako); škatuľky. (Viac než); magistrát (potroví); tlač (a jed) černidla, (hrmiac proti nemu, magistratu. Je potrebné vedieť, že sa vydávajú tri, niekedy i štyri deníky; tie už musia i čosi písať.); telegrafa (pracuje); tá (Lenže ten); od (medzi); BsAires (,najviac vari pre tie už spomenuté patagonské vetriská.); záplavy (z) riek, (a čo najviac vari pre tú); čiary (,ktorá preci je len pridlhá) až do (sídla); Chíl (samých sa temer nedá postaviť čiara. Sú); Temer… našla by; Cordilleru (pralesy, močiare Cordillera: miesta súce pre kajkeny a flamengov), kde je obyvateľstva veľmi riedko kde a najviac ho ani nieto.), ktorá… Aires. (Je teraz pri); Arenas (silná stanica); Santiagom. (toto mesto no i ňou); 345 spojenie (pre burky); osoh. (a neraz hádam i pre); roboty (Je táto čiara); vlády (a); súrne (potreby, keď); dní (ostávame); robí (tam von); novinári (omrzení údrú); pre (zlé); zas (pre) prach; vietor (nosí); niekde (až); hŕby. (Magistrat ne); čo (urobiť); vodou, (v mlákach); nie… ľahko (popiť ju nemôže a vypumpovať by tiež nebolo ľahko. Ale); vykladá (ulice); Bystrici. (Voda); ľahko (podíde pod); zvariačik (sa) ľahko (vyrazí a); kolesom (zvariačik z jeho); spraví (sa); diera. (A); nezasype: (skôr); Niet… hladké; pre (chod); vyliať (asfaltom); ten (sa); podíde (voda a nevydrží); služby (preukazuje); blata a (behom času); suchú. (Je pravda); vietor, (ho zameta); odnesie, (a); má (v sebe nevýhodné lebo); dokonalosti. (Ešte); vari (je); čo (je); chodníka (deliac ho akoby od cesty); vyššie od (nej); nohou (od vody); Sú (na to); 346 A využívajú… dobre; obedom (a); večerom, (keď) sa (zatvárajú); pisárne (ba i) dielne, (každý); druhým (v divných); aby… rovnováhy (a n)… chodníčku; veľmi (dobré služby); akosi (v tej polohe); šliape (len); nachyľovať (na stranu); strane, (že sa stane, že); miesto (širokej); predchodiacemu, (pri nich); alebo sa (dobre); aby sa… sem a tam; tak (stane) prihodí sa (ti); skĺzne (po) dolu naklonenej ploche hneď); blatiska. (Nuž); Ale i (tú); nepremokavosť (zdala sa); je (vari); len (poverou.); než (skutočnosťou); premokavé, (už čo); zase (či); švíky (ťažko rozhodnúť. Tiež neviem prečo im neprišijú); prikrátke, (dlhšie sáry: takto ak); sa ti (preliať); uliciach, (ležiacich vyššie najdu sa); tiež (skupiny) susedstvá (susedov); V týchto… sveta. (V tých) … tovaru; 347 obyvateľstva: (to čo); Prahe (zovú); Niektoré (týchto obchodov); sa (vyšvihly z priemernej skromnosti a); dosiahli (istý); významu. (Majú značný); väčší (a) dvere (ustavične zvonia); to (tí); ktorí, (našli spôsob zakúpiť okolité domy); hotovom, (vo väčšom čísle, dať ich do prenájmu stránkam, ktoré sú i odberateľmi v obchode. Títo obchodníci) Dávajú (neraz); bradu, (to sa vie); tu (sa im prihodia i ztraty); peniazoch. (No v celku sa im nevodí cele zle); Medzi (nimi); Juhoslovanov. (Daktorý); veľkoobchodníkov (má); tiež (spomenutý); započala (svoju obchodnícku dráhu); ich (rozmnožil v nej svoj); sú (svojim stránkam); vcelku (povedať); susedstvu. (To nemá) Často (v ho-; hotovosti a (by mohla platiť svoje); V takom… z rozpakov; títo (berú); dávajú (týmto); výhody; (ktorí na seba); rozpredať (ich); obecenstvu. (Podajední); opatrne, (nashromaždili); kapitál (a); ním (sa); rozsahu; (a); mora (ťažko); obetovať (túto záľubu); obchodu, (a bývať neraz); ktoré (sú); tehlové, (z tvrdeho materiálu); vzdušné, (ktoré by u nás veru nikto neobýval); latiek (a); hrubé; (a); daskami (nimi snaď); Ale… dosák; 348 to (oblečie do zinkových); jedna (pri); druhej, (aby vietor); aby (vietor); stĺpikoch (vysokych); Na (ktorých nie); trámiky, (ktoré tvoria); vzdušnej (pev) stavby; (z); nich (vyhlobia tenké); bodoch (sú zas) na uhloch… rohy; Na hornom; krov. (krov tiež); ľahké (tramiky a latky); ne (ktoré už potom idú); povala (sa urobí); dosák. (Tie); zdnuka (sa); papierom, (snaď); sa (pre); môže (vtiahnuť strana); hotový. (Vystaviť taký); Čo (ostalo); sa (taký); veľmi (nestará v najhoršom páde); prázdnina, (z ktorej aby veľmi neťahalo, zahradí sa); zem (tým zinkom); teplejšie. (No neraz pod domom); ostane (pôda); zle (založená); napríklad (bez) spádu (z čoho potom); utvorí (sa) pod (takým); stavania (nech); urobil (veľmi); ho (tu); kraji. (Ešte ešte keby to bolo); Chíl, (kde); krátka (a tiež príjemná a); domov (vyšle); bolo (mohlo mesto zaobísť); ktoré (si); 349 rána (ledva pretrú oči); Deti (soženú); horúčavu (kde je); vode (ľahko); nahnijú (a); podkľakovať. (Ale tu je snadná); šrôby, (na nich sa vydvihne celá); stavba, (ani); je (sa); ľahko (podložia); nové. (Ak); ti (taká); zapáčiť, (ale); radiť. (kúpiš); je (a); sa (ulica zatarasí nemilobohu); ale (konečne); sa (nakriatnu); vyzná v (tom obore); prenesie (ti); je (dnuka); netreba (k tomu); podstavovať (svoju); trámy, [ako); pod (tieto podošvy); podkladajú (cestou); Na (zakladné trámy); priviaže (priviažu povrazy, ktoré prehodia); Podujímateľ si (nadobudne); hriadeľ. (Nevrtí); vreteno (a ako sa navíja); po (tých) latkách, (podložených); pod (zvlačuhami); skrátil a (keď); je (už); ho (vkopať); cestuje (takýmto); predsa (škrípajúc); Hriadeľ (stenajúc); Ulica sa (na ten čas) zatarasí (tým domom); zábavu (lebo sa má); čo (dívať); ktorý (to vidí po); obyvateľstva, (má prácu); kampe. (Je); alebo (majiteľom); alebo (zamestnancom); 350 prácach (na nich); prúde (všetko); kampa, (ak nie pre druhé tak aspoň k vôli striženiu, kde); čas (môže zarobiť); medzitým (ostanú); návrat (otcov návrat); nedostaví, (sa kedy by bol mal); umienil: (Najde); službu. (Lebo poniektorí, vlastne); čo (pracujú); lete, (v kampe); zárobky. (Iba); slobodní (sa zaujmu); roboty, (najviac roboty); ohrádzania. (Tí čo); nájdu (také miesto vstupia rovno do služby); podniku, (ako kuchári, sluhovia, alebo snáď i ovčiari); zimu v (robote); zárobček, (letní sa nestvorí, ale); uloží (sa); rukách, (donáša úroky); podujatie. (Snáď i tí) Vysťahovalci, (čo by sa radi); všetci (temer tak robili, tí čo boli pred nimi a pravdepodobne i tí, čo prišli za nimi. Neraz minie i dakolko rokov, že); mesta (a); vrátia, (príjdu s pekným kapitálikom.) dobrú a (výnosnú); ostanú (rovno); prístave; (tam); vykladaní (okolo); zdravého, (ale); ťažká (a); dobre (lebo); stálu za (celý rok); roka (Tris); čo (sú); len (najviac); boli (na príklad); ale (tých druhov čo sa tu najde je dosť hojne); tu (dobre); často (neprívetivé); sa (taká); vráti (s); rybami, (dostavia sa); kupci (ktorí); neraz (i celý); celosti a (potom ho); košíkoch, (jednajúc); príbytkov (so samou); rýchlejšie (zpeňažili tovar, lebo); 351 ryba (vlastne); ísť (čo prvej); hrnca (a nemôže vydržať); nie je (veľmi); šetrné; (nie); mrhajú (drahý); na (v) novú (rybačku); oddajú (svoj); ich (košikmi); háby (k tomu, lebo) dľa (podľa) predpisu; (,lebo); aby (to vyzeralo); Siete (rybárom); sa (často); kým (ešte chodil po); plátal (im) ich a (riadil cele dľa pravidiel); v Dalmácii, (v dňoch veľkých rybačiek); lokardy (a); vysedávať (v lete); mäkkom (a pieskovitom); slnce, (najradšej); zime (zas), keď (prší); ako (my robíme); napríklad (navoštenými nitiami na niteľniciach); miešanina (z); natrieš (akákoľvek); budeš (máš); spoľahlivý (plášť, dolu ktorým); voda (letí sťa s husí); už (dávno nechal ihlu); ako (znajú); Hungaria (bol tiež); plavec, (poberal sa); plachtovej (pôjde); sa (na Brač) rovno (stadiaľto); čo (dochodia pre); cestovateľov. (Málo); tuná (v duchnách, najviac); bárke, (hneď na brehu mora); pobrežia (tohoto mora); mesta, (pravda); 352 videl (po je); prístavu, (ktorá); príde (ku lodi); poverenstvom (aby vykonala); ktoré sa (majú vykonať ak); loď (má mať dovolenie, aby vykonala v prístave čo má vykonať); prístave: (vyložila); doviezla a (prijala prijať); Sotva (boly hotové); spojené (s týmto výkonom); lodi (dané) bolo (dovolenie ku práci); ktorá (už); ďaleka (sa hlásila); „tu-tu-tu“ (vyhadzujúc); paru (komínom); sťa (tuhý); videl si (mohutné); postavy, (ktoré si); pohľad (mohol rozoznať), sú (to); ľahko si (sa presvedčil); Lorenza, (ktorý sa niesol neraz celým prístavom); ďaleko. (Nikdy); alebo (rozhlasoval spokojnosť); verejnosti: (vždy vytýkal a najviac); hrešiť (vzdor tomu, že); Lorenzo (bol veľký); „Ako (že); chumaj. (Obrať sa); nazad, (na celú paru); či (nečuješ chumaj!); dolu do (truby); čo (ide); loďky. („Chceš azda prejsť cez parník, nešťastná čeliadka!“ slaninu… brudet.“); tým (dialektom); ktoré (sa ovýva len); Brača (ozdobeným tymi); ktoré (len); starých (plavci rozumejú dobre); remeslu (a); časov (prechovávajúc a); mohli (odovzdavajuc ich); nedotknuté (novým); pokoleniam. (Len čo si); doma (keď si); každá… majiteľa; kusy (snášajú na mohutných pleciach); čo (visia); a prenášajú ich; 353 parníček (do parníčka). Ten (mlčí, nefúka); netlčie, (iba čo); (ob); obra. (Za batožinou shadzujú); schodmi (cestovatelia); Ponáhľajú… nasuchu. (Keď sa dostanú); kde (môže zostať); okom (priestor); od schodov… loď; kedy (načim) prekročiť (so schodíka); sa (trochu); ale (zas); raz (i); dolu v (intervaloch dosť riadnych); prestávkach. (Ak Skočíš); keď (vystupuje, lahko sa); padneš: (ak skočíš, keď (klesá, je ešte); vymeral a (môžeš odkvacnúť); priepasti. (vrece. Najlepší je okamih); keď je (loďka na vrchu, a keď); než sa (hotoví nížiť na dol.); najlepšie je (hociktorý); je na (palube); schytí (a presadí sťa pierko so schodov rovno na loďku); loďke. (Je to cestovanie utešené); je (hodna); než (celá); ocean (z Európy až sem. Lebo). Plavba (ako); plavba (a ploviť ešte ľahšie vo veľkých lodiach opatrených); ohľade (Keď sa dostaneš na tuto loďku); necestuješ (a); „tu-tu-tu“ (a ona len stojí a či skôr); nestojí, (ale sa); trieska. (keď); nemôže (sa dostať do rovnováhy); rovnováhu. (Tu i tu sa) Pokloní (zas); pred (plochou); hladina, (hádžuc sem a tam); vĺn. (V také chvíle) Žalúdok sa (počne búriť, kolembanie); netíši, (ešte); väčšmi. (kormúti, ty); kedy (sa); prídu (vratia tí); ľudia, (ktorí); dajú (tolko); seba (sťa Mesiaš); pani (dobre); jej, (ak); kabine, (vlastne skôr); opitá (Ozrutný); zababušené (bábatko); ručníkov (,ktormu) Vzdor (tomu) zababušeniu (muselo vniknúť); 354 nosa (niečo); babä (nenaučené); začne (odrazu) škrečať (,sťa by ho na nože bral); ručníkov. (Pomocer); rady (tomuto zapaniu); náručí (na smiech kamarátov a); Keď (ani to nepomaha veľmi vo vloží); do (zavrených); úst (to čo tu volajú); ako (gumový); je (v koliesku kostenom); koliesku (šnúrka); bolo (za čo) cecok (potiahnuť); náhodou (prežrelo); zamieňa (uzlíček z handričky, ktoré vkladaly); kriklúňom, (čo); poľa. (a tam zavesiť pod plachtu na trojnohej hojde, kde sa fagan celembal sam ak chcel, kým robotná mater plela ľan na záhone, alebo hrudy tĺkla.); cecok (tento) je (ako); cukrom (pri ktorho cicaní sa oklame preci); pažravca (ustavične). (Kdežto tento); cecok (musí mať); oklamať (p.); žalúdok (večne); pýta (ustavične); Konečne (do loďky); je v (stôse) stôsoch na (palube a); ľudí (netrpelivých); dostať (sa); zem; (,ktorá); Sú (bľadých a ich večnou); nevýslovnej (ťažobou); žalúdkovej (jamky); Visí (ona hrozive); úbohými (cestovateľmi); ktorí (odídu); skupiny, (čo ďalej) aby (sa im nestalo, že miesto dať potravy morským čajkam, čo obletujú a škrečia okolo loďky, čakajúc patrne či nepadne dačo do mora, môže sa vyliať z nezrady na nich nadelenie ktoré im ostane na šatách a prinúti ich vtiahnuť do sídelného mesta Magallanesa so stopami morskej choroby na šatách.); aby (sme); zas (vrátiť); pomaličky!“ (Kamaráti); obra, (menovite); schodov, (,ktoré); tie by (snaď chcela); rozlúčku (odniesť); rafnúť (ako svedčí); sa (už) vyvliekla, (z tej); tak (tesniny); bárok, (podišla); kde (ma); miesta (ku voľnému hýbaniu); hýbanie, (odrazu); počne (sa krútiť); 355 skrúcať (pri čom ju); chytá (dosť do bokov, hádžuc ju); sťaby (by ho); sa (prevaľuje); bruchom. (Na) Prevaľovanie (doprovádzajú stony); dám; (nejedna by rada najsť pokojný); kútik, (kde by jej); odľahlo (nepozorovane od nikoho); tohto (cestovania); zamyslení (a) ale (dajú si dobre); pozore (priblížiť sa); dám (ani im); poriadne (na žalúdku); im. (Ohromní Námorníci, (teraz už); naťahuje sa (strojik); dolu (hadže); karty a prijimajú); Zdá sa (ani); čo sa (skrčených); stádo (hrozivou zkazou); Ak čo (pozorujú) zbadajú, (pozru); starostlive (aby), či (by) loďka (neostala); priveľmi (nečistá); most (a oni nemuseli ju); polievať (jej); Nad (tým); ktorá (vzkriesuje); Lorenza do (tej); forza!“ (nevediac prečo vchodiac); doniesol z (kadiaľsi) domu a (ešte); pamäti. (Odfukujúci) Strojík sa (pochlapí); častejšie (a); ťahaná (mocnejšie); kedy (po-) slúchať (na každú); rovnejšie. (Ale to); tu i tu (tým ktoré); odpredku (letia, aby sa mohla vyšinúť); na ňu, (a na nich si zajazdiť a ak by sa nedaly nakriatnuť ani na to, tedy ich); bezohľadne, (rozraziť); nosom (na silu až z nich); nej (voda); zhrčená (lebo zpenená ako od besnoty prská); bokoch (bárky na oba strany); mori, (hojdajúc); hŕbke, (čo sú); odpadok (hádajú sa oň práve tak ako pažravé); kačice (sa bijú); dvore (keď); im (gazdina) pohodí (drobce); Loďka (prišla ku); Loďka sa (zas); 356 Povraz… schytí. (Človek čo vystrel za ním ruku ho chytá.); povraz (je akosi) stuhnutý (,vyzerá viac); papek (než provaz; to sa rozumie); všetci, (aby ten povraz); ich (škrejú); valachov (,ponevač); námorník. (Potom i loďka); stavbe, (to vyvedenej zo); tancuje, (hojdá sa); sa (,udrela by); nosom do (stlpa); idú (na hladinu); more (rozrazila by); schody, (snaď by schody poškodila); sťaby (schvalne, tu); skáče a (čliapka); sa od (brehov); loďky (akoby); rozlúčku (pohrať); sveta. (Konečne); preložený: (môstik); doska (totiž); Chlapi (sa snažia); ženy (treba); podchytávať, (daktorá); rukách. (Ano); vída (a); veľmi (vrtošivé); Raz (je); jahniatko, (rovné); hodvábne (odrazy); zbesnenie; (najlepšie); Ak (zaduje); juhu, (od juho vých západu); valia, (rovno) zvonku (do) rovno ku (brehu); po ňom (sa rozlievajú); kde (nenajde brehy nízke, ale); znovu (a); ich (zaprská); oblakoch, (z ktorho); plávalo, (na nej); ktoré (boly); vonka (kdesi a boly); zátišiach (a teraz); sem (iste aby); čo (na ňom vysedávajú, hojdajúc sa); 357 samému, (brehu); Lode (a); sú na (kotvách); viazané (hádže sa na tých lanách); trhajú sa (za ne); Obrátia sa (pod vetrom a utokmi mora samy); vetru (utrčiac vetru); Loďky, (člnky a); všetko (je to obrátené); vetru (sťa ani); pampe (sa tak obrati); keď (ho zastihne); obráti sa (tiež); aby (ho nebrala); srsti. (Tučné na a); barčiská, (hrozne bruchaté); mohlo (mohli do vnútorností); sa (už); len (ukazujú); ukazovať (vetru a moru); plochu: (do ktorej sú) jesto (tu); čoho (zapreť); Hádžu (sa tam); mocujú (priviazané); lanami, (sťa by) ako sa (hádzal a odhrýzal); mocných (masiarskych); ho (zadrapily); uši (a vytiahli); Beda, ak (tá vodzka na barčisku pukne); konečne i (ona raz); je (hrubá) hrubé sťa zapästie chlapa. Nieto ničoho trvaceho na tomto svete); ostane (už); slobode i (so svojím); nakladom: (slobodna) začne sa (prechádzať) premávať po (prístave); nie (dľa); svojej (vôle); vĺn, (ktoré do nej dobíjajú); ona (ide); naslepo, (bez planu) kde ju (more nesie); príde ku (samému); more: (začne búchať a útočiť); sťahy (mala); dodrúzgať. (V tej práci idúc); sa a (vracajuc) vracia (sa); sebe (škodí); nejväčšmi (udre); nešťastne (vyvalí sa); Neostatok… vyvalí; seba, (prave tak); cestovateľ, (keď ho schytí morská choroba); chorobu (všetko čo mala prežretého v útrobách); vyhodila, (v); kisniach (futrovaných zdnuka) s (bľachovým obliečkom); zdnuka (To sa konečne); vytiahnuť na (breh) sucho, (a snaď zachrániť. Ale); sú (len) vrecia (a); káva (alebo rizkaša. Nemožno škody); namočená (múka sa); ak sa (vezme); horúca, (do roboty. Horšie je s cukrom rizkašou a druhými potravinami, ktoré sa úplne zkazia); 358 alebo (i) idú (ľahko); že (takéto nešťastia nezastihnú); vždy (plné) barčiská, (ale tu i tu ich zastihnú.); nie je (ľahko); loď (a zas) vystúpiť (z lodi); lodiek, (ktoré sprostredkujú styk veľkých lodí); prístave (čosi); Patagónie. (Nedá veľkým ľodiam); pristúpiť (bližšie); dne je (patrne); piesku (v mori odkiaľ); mesto (má svoje meno); ho (volajú tiež); most, (kde vystupujú cestovatelia len); Siaha (dosť); má (kde tu); v lete (menovite); veľmi (pekná); nadostač. (Večer); práci (idú); sa, (čo); dne (nemohli urobiť); prácu, (ktorá ich); domu, (niečo i); ktorý (vo dne prudko); Večerom (si nahradia nečinnosť vo dne a); dlhom (sedenia po domoch); vietor (ide); tu (tiež); prechádzka, (ale iba) ak (nepoťahuje) vetrík, (ktorý šibe); až do (kosti); druhé, (bars na (viacerý); menšie. (Jeden); most; (kt); nemu (pristavuju rovno); bárčiská (iaby); na ne (mohly naložiť); čo (mseti); vyvážajú, (alebo s vyložiť); tovar, (čo bol donesený); loďami. (Ba); Sú… paru; (ktorými) … metrov (Je)… patrí (pod)… lode. (Druhý menší mostik je majetok uhlových baní, uhlie z nich sa tu nakladá na lode, čo ho užívajú.); Dalmácie. (Má); samých (fabrikách); pri (tú prácu najviac konajú tiež naši robotníci.); obľúbení. (Taká Väčšia (fabrika); Seco, (druhé); čo (na ne); meste (je); rozmeroch, (lenže ona pracuje i na konzervách mäsových); 359 nachodia i (dielne); takých (dielní); dakoľko. (Vo) Všetkých (sa naši); nie (majitelia, ale); aspoň (robotníci, ktorí sú hľadaní); robotníkmi. (Na v najdôležitejších oni sú spravci a odborni riaditelia.) Jeden z (nich); je (dôležitý a veľmi); rozsiahly (má parné stroje ku svojmu užívaniu, dielne zariadené dôkladne opatrené všetkým potrebným náradím.); opravy (už); odrazu. (I); bratia (ktorí); dôležitý a (už dosť značný.); kraju. (Druhé dve menšie sa vybavily); lodí (ktoré v); cudzozemsku. (títo) Lodiari (svoje); práce (započínajú a vyvádzajú sami); bez (technických odborníkov) väčších (technických); znalcov. (Ich plány a prevedenie je založené na) Títo (Prozorhu) stavitelia, (týchto prácach); svoje (má svoje korene) rozvrhy (? teoretických); dobré: (nezlyhujú zpod ich ruky); vychodia (diela bez chýb a nedostatkov); mesta (už čosi ďalej); tri (strelenia); je (veľko); cudzími (kapitalisty); ju (nemohli udržať a prepustili ju); Podnik (taký); by (vari podmienky k pre rozkvetu, ale priemyseľ tento precisa tu nemôhol udomácniť a zachytiť.); kože (vyvážajú z uzemia, spotreba remeňa je v krajine dosť veľká. Dosial nebolo zkúseného odborníka, ktorý by mohol zaujať sa zaň a uviesť ho do dobrej koľaje.); to (Kým továreň); pracovala, (jej výrobky) nemohli (sa ujať nemohly ani) závodiť s (vyrobkami druhých takých závodov; bars i nepatrnejších.); výroby. (Keď tovareň prevzali mali úmysel založiť továreň nie len na výrobu koží ale i na jej zpracovanie so všetkými odbočkami, ako dielne čižmárske. Ten úmyseľ sa nesplnil dosiaľ a sotva sa splní pre ťažkosti vedľajšieho rázu.); 360 prostriedku (Vo štvorhranu), (kde je prostriedok mesta) čo (vytvoril veľký priestor); cestami (so troch strán); morom. (,skoro v prostriedku toho štvorhranu nachodí sa hlavný rýnok. Plaza Muňoz Gamero); dali (má od); Zahynul… poriadku. (Má); miestodržiteľský a (dotyčnými); sú (všetko); budova (veľmi); sú (miestnosti ku potrebe); miestodržiteľa, (s nádhernými teremy pre) a (jeho); hosťov. (Tuto peknu); Santiaga a (budovu vystavili vysťahovalci z Dalmacie dľa planov čo oni sami shotovili a stavbu viedli tiež oni ako podujímatelia, robotníci); námestia. (Z Na južnej strane hneď pri nej); miesta (zaujala ho predna strana); veľmi (pekne vystavaná); vežou (na ktorej sú zvony veľmi su zvučne a pekneho hlasu); chrámu (ide); stranách. (Jeden medzi nimi je oltar Cyrila a Metoda); Tunajšia… ich (sochy sochy); vrchnosti (neboly veľmi); sviatok (Na oblokoch sú); je (už zavedené); čo (pozostal); saleziánov (so); školou, (pre chlapcov); obchodnou. (Jedna); je (ešte); sú (byty); vežou, (kde); stanica (,ktorú); saleziáni (a); veľmi (presne a); výkazy o (svojom); 361 pozorovaní a (záznamoch jednotlivých dát); budove (je zariadené); múzeum (tohoto kraja); domorodcov (a); venujú (horlive); meno, (medzi obyvateľstvom i); života, (zaujímajú svoju postať častne, uplatňujú sa); pochvaľne (na všetkých poliach občianskeho života.); ich (radu); farnosti: (gobernador eclesiastia); ktorého (vymenúva); ich (rádu); hodnosť (jej titulárny); biskupa. (Ich muzeum je zanímavé, dáva čo si z dáva bližšie); Saleziáni (sa zaoberali misiou); pomáhali (im v tom) mníšky (z radu); Auxiliadora. (Tieto maly Misiu); Dawson (,kde); vyučovali (dosť); Indiáni (boli osadení a priťahovaní ku); Tehuelči (nemohli vydržať; bližší (potyk); pod (po): vlivom (hynúť rapídne, ako); statok. (Pochvalné); mníšok (nemalo velkeho výsledku, lebo); Indiánov (nevnikla); ktorú sem tiež doniesli); prisťahovalci (a vnášali i medzi zachovalých do tých čias Indiánov. Al.); výdobytky, (vzdelanosti), čo (sa dostaly Indianom a); zahubili (ich); neslýchalo. (Indiani sú); zvlášte (naklonení ku suchotinám); daždi (vo svojich šiatroch a); loďkách (boli zdraví); suchotách… neškodilo. (Keď sa počali privykať našim obyčajom); menovite (začali bývať v domoch); ochorejú (a hynú); som (z nich videl, všetci podľahli suchot od suchotin); mali (tuto); Tá (to nemoc); priebeh; (vyskytne sa vždy prihodí); 362 mesiace (prudkých, jej priebeh trvá len dva-tri mesiace. Kto); nemocný (na smrtelnej posteli a ma už len krátky život.); posteli. (Nepoznať mu nepozorovať na nich); vychudnutí (a); kašľa (nieto); im (horučkový vyraz); utrpenia (a alebo); Nemoc (je neraz už); často (môže byť); pokročilá a (len); tu (čuť); bez (mi); výstražných (od); znakov (choroby); aké (vidíme); plemien. (Snaď i choroba sa tak chytro u nich šíri, že chorí sa skoro ničím neodznačujú od zdravých.) Nie… málo. (už ich je len veľmi málo. Tak sa zdá celý skoro národ, čo totiž z neho ostalo, sa zdržuje po podnikoch pana Bridges, statkára z Ohnivej Zemi. On sa môže honosiť že na svojom podniku chová temer celý národ. O ich reči, obyčajoch sa zná len málo); Dochodia… Angličania (ktorí prevadzali medzi nimi missiu)… zajímali. (Sam Charles Darwin keď robil cestu okolo sveta.)… Lukáša (a) … yaganský; zďaleka (navštíviť ich, ale sú to); nikto (ako ak nie anglickí misionári. Tí nezanechali zápisiek o ich dielach.); života. (Kto by sa chcel s nimi soznámiť ja myslím musel by s nimi bývať dakoľko rokov. A na to sa ešte nik dosiaľ nedal. Nenie); mnoho (príťažlivosti) príťažlivého (aby im kto obetoval dakoľko rokov života, pohodlie a všetky výdobytky, čo poskytuje život civilisovaného človeka.); neho. (I toto plema iste); takrečeno (bez); ňom (iba); Zeme (vyzera veľmi pekne na oko); Ženy (sú pekné); vlasy, (iba že sú); veľmi (včas) chytro, (postava je urastená); pekne, (ale náchylná); tučneniu. (U chlapa v pohľade javí sa veľká nedôvera, zatvorenosť, ale žena hľadí nevinne, nepredpojate do sveta. Ostatne); dôvere. (Ženskú v rokoch vidieť z tohoto plemena patrí už ku zriedkavostiam.); slobodne a (nemajú stykov); 363 jedna (ukázať sa); čo (sa) prijali (prispôsobia našim obyčajom); odchovajú (v dotyku s nami); to (nenie); za (ako) sa (ho držalo) považoval. (Výrobky ich domáceho priemyslu); vkuse a (veľkej); pri týchto robotách robote). (Pletú veľmi); vkusné, (košíčky); opáločiek. (Vedia); vlnu, (tkajú); kvety. (Barvivo ku barveniu vlny ku týmto prácam si pripravujú sami, je barvivo rastlinné a snaď i mineralne, dáka hlinka možno. Iste budú znať i vlastnosti mnohých rastlín, budú mať i svoje liečivé byliny o ktorých my nevieme ničoho. Oni držia svoje podania a vedomosti pre seba. Guanakovu kožu); vyrabať (a) sošívajú z (nej); sami sa (tiež); pokrývadiel. (Ich kušnierstvo je podarené a vkusné. I oni); čo si (dorabajú); neohebná a (veľmi) lomivá: (majú) oni (spôsob ako ju); ohebnou a (pevnou aby bola); ihle sa (hneď); roztrhne, (prave) prišil na (tom); kde (sa niť skrčí na ihle, keď sa preťahuje šitím); Oni (majú i svoje); týmto (na tieto vlákna ihly čo si sami urobia z); ich (Tie si); ostí (rýb); odpovedať. (a); to (je už); ťažký (kde); to (zl); stýkali (Boli to najviac zlatokopi a lovci, ale viac lovci za zlatom než za divinou a); snaď podajedni); nich (nadobúdali); druhé (ich) výrobky. (Ľudia ktorých); plodiny. (Je ich i dosť ťažko poznať, lebo ten svet nerád sa sveruje nikomu a menovite cudzincovi. Treba sa hodne trápiť a dlho naliehať, kým sa od nich dočkáš odpovedi na bárs akú otázku.); čo… dôveru a (byť)… domorodcoch (Tuto); poznámky (, ktoré sa); veľmi (nedostatočnej a); náhodilej, (z ktorých sa); by (opatrnejšie); ich (nie tak); skôr (len); ktoré… nadobudnúť (kto)…; 364 mnoho. (Možno že budú i takí, ktorým je to, čo sa mne zdá, záhadou už dávno známo a ktorí majú materiál o ich obyčajoch a byte a držia ho pre seba. Bude to najskôr daktorý potomok anglických misionarov, ktorí sa s nimi boli lepšie soznámili.); majú (i druhý); než (túto ich školu a dom); chlapcov, (kde majú školu dieľne dobre zariadené); dielňa (tlačiareň knihvazačstvo); chlapci (možno vyučiť remeslu a); ich (vystupilo vyučených); javiskom, (a chovanci v nej dávajú); večierky (a); divadelné, (ako); Chovanci… poplatok…; ústave (je vys); je (zapečatý); farský; (tento kostol nie je dokončený len tak sa zdá z polovice ale); už) majú (rozsiahlu budovu); domáca (a kaplicu); ktorý (má ešte); je v úžitku (dočasnom i pred dokončením.); nedostavený. (Krem týchto dvoch ko); vŕškoch. (, z pevného materiálu;) len (z ľahkého materiálu); pre… mora; Mníšky (radu); ktorá (je patr); majú rozsiahlu budovu; domáca (a kaplicu); ktorý (má ešte); len (steny hotové a krov položený.); krovom. (Majú v týchto budovách školy); dievčatá (i so školou); rodiny, (zvlášte ktoré bývajú); kampe (a nemaly by); dievčatá (tak); 365 ústav, (ne); tohoto (hlavného, je to); Prijímajú (sa sem); bezplatne (a majú); byt, (stravu); sa (tu tiež pestujú s veľkým prospechom); Tento… príležitostiach; Keď (sme nevdojak vpadli do dobročinnosti); že (sa nachodí); meste (i druhý); pre (malých) chlapcov. (Tento sirotinec je vydržiavaný od vý spolku); dám (, ktoré sa oň starajú). Pri… spolku (ten istý spolok založil ústav); sa (dáva); mlieko (nemluvňatám); bezplatne. (Tento ustav vedie nad nemluvňaty názor, kde sú donášané); dní (a kde sa); lekárska (pomoc a); lieky (deťom nemocným); ktorá (svojím); príspevkom (umožnila jeho prácu.); deleniu. (Pri sirotinci chlapcov je tiež utočište pre starcov, tiež založené a vydržiavané týmto dobročinným spolkom dám.); rodinách. (Mesto má nemocnicu. Tá je); utvoreného (v meste); sú (utvorené vo všetkých sídlach provincii a uzemí. Tie); dobročinnosti (v Punta Arenas je složený); ktoré (vymenovala); doplňuje (sa); miestodržiteľa. (osobami ktoré on navrhne a možno sám výbor) Výbor (prijíma subvenciu); vlády. (ostatné vydavky zaokrýva dobročinnosťou a dôchodkami z dostihov. Tento výbor bár má mnoho trov, má vzdor tomu dostatok dôchodkov ku zaokrývaniu svojich potrieb); milodary (má dôchodky čo sa); Erár… rodín; Chiliach (po celej krajine); nemocnice (sú založené na týchto základoch); Nemocnice… vystačilo. (Vo všeobecnosti); 366 prekvitajú a (svedomite); poslanie. (Vo väčších mestách); je (vždy viacej nemocí. Tento); nemocných. (Tento obyčaj je možno lepší, než nemocnica jedna, veľmi veľká. Je v tom isté pohodlie v hlavňom meste, že každá dôležitejšia štvrť má svoju nemocnicu); hŕbe. (Krem toho); má (istý); to (v hlavných mestách Čil); budova (je); naokolo (a); budovy, (takže dnuka sa nachodia); kvietia a (zelene) stromov. (Na podstenách sú stĺporadia); môžu (vo dne); vzduchu. (I); má (taký); ktorom (je v lete kvieťa); z (ľahkého materiálu); kúrená (v zime i má dobrú); oddelení (je ošetrovanie bezplatné.); bezplatné. (Výdavky tohto zaopatrenia kryje); vydržuje (dostatočný personál ošetrovateliek a lekárov); na (medicinskej); meste (,kde); uspôsobenosti (a musia mať predpísaný kurz praktického pôsobenia. Majú nie len dostatočnej); chorých (,ale); i (lekárovi); je (spolu); dozorom (nad ním); ústavu; (prostredníctvom); svojho (povereníka); touto (dobre); ústav (vykonáva veľmi); ktorí (zaokrývajú); trovy, (sami) majú (celé); Tú (si musia sami platiť a); môžu (sa); Z tohoto… nemajetných, v Čiliach obec nemá sa čo starať o útrovy nemocničné) ktoré (zapríčinili) jej (prípadníci po nemocniciach, s ktorými); 367 Mávaly (tak); oštary a (výdavkov); o nej (vyjadril); jednej (tamošnej); rok (skoro už); Prahe(a}, po krátkom (tam); zas (akoby nič) do (občianskeho života); trovy (tohoto); čo (je); obyčaj, (musel ísť); príslušník (jeho); keď (sa bola odbavila v nemocnici); deň (je bezplatná); poradu (lekárska ambulantným nemocným); lieky (pokrýva); porady (z darma prospievajú veľmi); medzi (deťmi) nimi. (Takú istú); zdravotným (názorom); mestom (tiež každý druhý deň); tejto (bezplatnej); lieky (pokrýva); porady (sú); má (zdarma); týchto (poradách); štatistiky (badať); veľmi (osvedčily); služby. (Hovoriac o ustavoch verejnej); služby, (treba spomenúť); ktorý (má tu svoje stanky); založený (pôvodne v); stanovy (ako takého); časy (druhého); spolku (nebolo v Čiliach. Comité internacionálne); uznal (tento spolok ako centrálne comite pre); ustanovami… cudzozemsku; Spolok (medzitým konal); pomoc (v pade nešťastia); 368 urazoch. (Mal); povozy, (svoje); ktorých (mohol dopravovať); zvonku. (Treba uznať, že); vykonal, (mnoho); meste (a obecenstvu bol); pomoci (vo všetkých); potrebách. (A obecenstvo); tento (spolok); preukazovalo (svoju); ktoré sú (veľmi malé); dnes (má); spolok (dosť pohodlné svoje); kde (má svoj); materiál (a); členstvo (i); miestnosti (kde môže obslúžiť nemocných); páde (nešťastia); spolku (dáva dosť hodnú výročnú prípomoc); služby (čo vykonava, ba i sama), Vláda (mu); dala (daktorý); ráz (takú); takže (dom, kde sa nachodí spolok i celý materiál je z väčšej čiastky dar obecenstva); skoro (mu) všetko (mládež); potreba (,a daný); im (je); noci: (títo členovia ak len môžu); dostavia (sa); miestnosti (spolku, odkiaľ už); už (treba ísť); im (D); dáva (sa im znak); na (dome); čuť (na ďaleko); dne (zatrúbiť a); i (po); sťaby (zvo); pomoc. (Za tým znakom); onedlho (už môžeš čuť dobrovoľných členov); miestnosti; (spolkovej a o (nedlho); po (tvrdom); je (treba pomoci); pomoc. (Sú to); trochu (priťažké); sú (dobre); a (dosť); je (počasie studené); tiež (utvorily svoj); správu (a); napomáhať (pôsobenie spolku); hmotne. (Ostatne) Účinkovanie (tohto); odboru (neohraničuje sa); na (podporovanie); ale (pôsobia pri každom dobročinnom); dámy (skoro); chlapcov (,utulňu); starcov. (Majú); Vôbec (vykonaly mnoho) účinkujú (konajú); chudobných. (Idú); ciele (a); 369 predstavenia (čo); všetko (robia); detí (ktoré navštevujú školu) školopovinných. (Následkom všeobecnej biedy a ešte vari skôr nedostatkom komunikacií); Arenas, (začala sa ukazovať nudza v mnohých rodinách); ktorej (do tých čias tu nebolo chyrovať.); to, (ako sú); slabé, (nevyvinuté); odbor (a); školách (v meste školské); deťom (čo školu navštevovaly); dobrodiním. (Samy)-e dámy ustávali); ustával (nie len spo); ale (i prípravou a službou pri týchto); delení (Zasluhuje zvláštneho spomenutia jedna zvláštnosť); inde (nepozorovať); úkaz, že v tomto meste); matiek (koja svoje deti vidno kojiť); Keby (bolo vyšetrovať); ukázalo, (by sa) že (snaď) polovica (nemluvniat); to (nesmierne šťastie); užívať v (prvé mesiase); mesiacoch (je ten pomer ešte nepriaznivejší, než bolo prvej spomenuté. Zdalo by sa); snáď (ako výnimka); výnimky (môžu sa učastniť); až do (obdobia keď); matky (odučajú); začnú (ich priúčať); dávať (na); potravu. (Už či tak alebo tak, je to veľké); krajinu (,kde sa stane niečo takého); odchované (umelým spôsobom, vydaria sa); zdravé (i); čaká (ich); plný (trampôt); Dieťa, (odkojené); prvého (obdobia života); práve (chybu a nedostatok); doprovádzajú (pozdejšie); Lebo… smrti. (Zprvu sa); veci sa (neprikladala veľká dôležitosť); za (vplyv); 370 podnebia (ktoré matky zbavuje mlieka a nedovolí); im (venovať sa materským povinnostiam); deti (také začaly odrastať a bolo ich vidno); mesta, (,kde ich videli také domáci a cudzí, zhroz nastalo zhrozenie, čo jako sa to odrazu ostalo); že (je); meste (toľko); deti (v meste krivých); tak (vykrivenými); pohybovať (s alebo); keď (videli mladíkov a dievčatá na prahu mladosti, v najkrajších rokoch života); nevyvinutú (zakrpatených majú); vzrast; (šesť); dieťaťa. (dobre vyvinutého, zarazený); vývin, (zpotvorenie údov); často i (drieku); je (sa môže považovať ako výpln) následok (nedostatočného stravovania); života (,kde); stavba (tela); vývinu, (kde potrebuje príhodné látky); riadne (a zdarne); vyvádzať. (Keď); sústava (tela); tom (období nemala); látok (dostatok); alebo (ich mala chybné, po); (zastala); Dostaví (by); Následky (ktoré sa); odstrániť (alebo); stavbe, (aleb); nezdarne, (vyviedla chyby); a (buduje); alebo zhrozenie (a nie bez príčiny); smutný (úkaz); obecenstvu (lepšie); sa (nebezpečie); ktoré (hrozilo) ohrožuje (novým generáciam) hneď… zakrpatením.); ako vidno oslabeným, zakrpatelým a neduživým.); Vynašlo… treba. (Najprv); drahota, (potom); mlieka (v kraji); a (naostatok; Zaslúži… okolnostiam. (Drahota nastala v časoch vojny, keď nebolo to); loďstva (dostatok); seba. (a nemaly dostatok domáceho); 371 obsluhe (svojej); rozloženej (na mori); mora (vo); dlhej (čiare. Nedostatok mlieka vyšiel najavo, keď dobré mlieko cudzozemské, čo pochodilo z Európy odrazu zdraželo pre vojnu ba prestalo vôbec i dochodiť.); ako… meste a (území)… odbyt; tie (sa ukazaly nedostatočné k zaokrytiu tolkej spotreby ktorá sa prvej zaokrývala mliekom zhustnutým. Byty boly nezdravé, lebo sa stavaly z ľahkého materiala, ktorý nevyhovuje pomerom podnebia, tunajšej zeme a vlahe. Krem toho sú stavané hocako, mnoho ráz na pôde močaristej, ba i nad mlákami, len málo podvihnuté od zeme.); Kojenci… kojencov. (Ináč mlieko z okolia); sa (odrazu); zameškané (a); (nikdy) nie (natoľko); obrábala (pôda, ktorá ešte vždy volá a zovie, aby ju obrábali. Ulice sa dláždily, chodníky pri nich vysýpaly štrkom. Prechodzím bolo o veľmi ľahšie.); Byty… medzi (dl) …asfaltom; 372 byty (ostavaly); mokrej, (pod); zem, (ba ešte); boli (keď), vysypali (chodníky a podvihly); domov (na miestach o toľko, že podlaha domov); pod (povrchom); Podnebiu (tiež); ako (bolo i prvej); prišli z (teplých); roku a (usmieva sa); tu (zle) nedobre. (Kde); zaoblačené (kde sú dlhé lejaky, ustavičné); že (tu); mať, (mlieka ponevač im tunajšie podnebie to nedopúšťa); Je (ozajstné nešťastie, že tento predsudok); alebo (ab) …predsudok (a) …mlieka; prevzali (odkiaľsi); upevnili (utvrdily a už si ho); a (vybiť z hlavy); vyvrátiť. (Poukázať na), je (väčšia); než (tuna; že) Laponky (nemajú tiež); palácoch, (ale neraz v biednych kolybách) alebo (i); zima (u nich nekonečne ráz väčšia); tuná (všetky také dôvody su marné. Je vždy tá istá odpoveď, na ktorú nieto námietky, iba mlčať a podrobiť sa, odpoveď: „Clima“.); Ani… žriedlo. „Clima“ (Nechajú marne); nerobia, (a) kojencovi (začnú); fľaše. (Dieťa privykne veľmi vďačne na); ide (veľmi chytro a cedí sa hojne.); netreba (sa) ani (ustávať) veľmi (ťahaním); temer (lepšie než ktorý); Keď (pride); zuby (a temer ustavične); pochorievať. (Prejde); dní (ako tak, znovu); 373 ktoré (doprevádzajú); nie, (dáť); fľašu. (ona ju namieša a dá dieťaťu); potom (sa ukáže); vzbúri, (všetci majú); roboty (od); na (nohe); otec (musí nosiť); dieťa (Nastane prevrátený svet); Práce (v dome); koľaje, (i); dielach (povolania); domácnosti. (Tak sa); obdobiach (napady) neraz (všetko to); krče a (paducnica); viac, (počas) v týchto (období); ktoré (sa tak rady opakujú); deti, (od smrti ktorá); smrti (zarmutku nad tymi ktorí); rodine. (Je kojenie); spojené (skoro vždy); je (zariadená); sa (uspokojiť); kozy (, lebo); potrava (prihruba, neprirodzená); nestráviteľná. (Tým); Matka (je); otrok (svojich); robotu (varí); gumu a (nakoniec); celá (jej námaha); vyjde na (vnivoč) posmech, (alebo); zdravého (života schopného); odchovala (si); ktorý (sa); pohybovať (; má); hrbatý, (vypučené); Keď… vidieť. (Postava nesúmerná, smiešna nepekná); spotvorenú: (kde sú); slabé, (ako); dakési (nepatrné); (na veľkom); nad tým (všetkým); lebo… držať; 374 bezstarostnosti. (Sú to deti); Matka (im); dávať (ku ich vývinu); príroda (aby ho davala); ním (sdielať); celú (svoju); mu (oddať svoje); šľachetného (čo má v prsiach); duše (svojej a svojho); mu (zato za); čo (je); svet (a); stráviť v (bôľoch); sa (nevenuje); obrábanie (poľa ba); pre (všetky); je (veľké množstvo); strane (hynie a mre na druhej); hľadí (to); čo (nedavajú svojim deťom); než (druhé, ktoré); čo (maly); majú (ostane); ich (zas len); málo (na odchovanie); toľko (asi); mliekom (odkojily); Keby… detí; nie je (spravodlivé); mohlo (byť platné); sem (nedávno); privyknúť (na vrtochy); podnebia. (Ne); čo (majú dostatočné zdravie); mlieku (byť); mlieka (nie je); podnebie (cele iste); sú i (mnohé a prvá a najväčšia); príklad (preto); vodí (zdanlive obstojne, i druhé sa rady dávajú na fľašu.); susedov. (Iné majú predsudok); že (ich); mlieko (je); nemá (tuhosti); Iné sa (nazdavajú); že (ich); dojenie (oslabuje i berie); vyhnúť (a priložia dieťa); keď (im ich na to); prinúti (takrečeno príval mlieka); mlieko (ktoré im); 375 naľahne (si); Iné (dávajú) koja (v); nepohodlne (vstať a); fľašu: (ale); dne (nepokoja od strachu, že); mlieko (by im); minulo (a); noc. (Je zrejmé); oddane. (Chcely); sa (pojednať); prírodou, (prísť); ústupky. (Na každý pád boly by nedbaly ju oklamať vyplnením povinnosti z polovice); menej (I); sa (bály); zdravie a (sily); silu (i); ktoré (nedôverovaly); zvlášte (i); všetky (oklamaly); dieťa, a (oklamaly samy); seba. (Zabudly); ktorý (zaháľa a nevyvádza); pracovať. (I); keď sa (ich nenutí k); mlieko. (Im je); obdobiach (to); mlieko (u); nich (nechá); neupotrebené, (nevyužité); ako (treba); kvapky(a); riadne(a); kvapky, (taká); prischne. (Takto); ujali(a); že (mnohé); padlo (predčasne); hľadali (na všetky strany príčiny); hromžili (proti všetkému možnému); horlivosti (obrátiť sa na tú stranu); skadiaľ (jedine); môže (mohla); náprava. (Mali sa); obrátiť (dôrazne); dôrazne (klásť); im (na srdce); ktorý (dobrovoľne); mali (sa); podnebie (je smiešna) nie (podnebie); že (matky nemajú); mlieka, (ale); mäsitej (potravy); tak (výlučne); 376 mlieka. (jednostranná); mlieka. (Ponevač sa); zeme (neobrába v tomto kraji, lebo); málokto (sa chce zamestnávať); málo (sa dochováva zelenín, ktoré preci majú); rovnováhe(a); látok(a). (Zelenina); rastlinná (ktorá); pri (ženách i); súladu (ich); potrava (je); kraji (veľmi); si (jej); Zanedbávanie… mesto (má)… stromami; pokolenie (musí sa odchovať); vetry, (len); účinky (predošlých); sa (zanedbáva); neobrába (a); čo (môže); ozaj (je); Bohužiaľ… ľuďom; čo (nepodľahly); Že v chudobných); kostre (dá sa vysvetliť); vlastne (ich); skôr (otrokyňami); 377 bledé, (mlandravé); predsa (len život); svetlý. (Nepotrebovali nosiť); prah (svojho); podstenu (a); (podchvíľou) utíšili (a ukojily); záživným. (Išly i do poľa,); hrabať a (niesly); ho (ta); na ne (čakala); zbožnú (prácu) povinnosť (s diaťaťom); pracovaly (neraz); často (si); že (nemohlo vydýchnúť); Neboli (tiež); bola (prevesena); zvonku (a); ktoré (keď iba); ohrožené. (Nepreháňajúc veci a hovoriac ako je treba pripustiť); zakrpatelosť a (skrívenosť kostry sa); sa v (lepších); umelému (kojeniu); deťom (to znamená robiť okolo nich temer ustavične, obetovať im čas, celú zábavu, veselosť a radosť zo života su ich služkami, otrokyňami. No matky chudobné majú na hlave); prácu (okolo domu); tie (ubohé); kedy (tolko) sa obracať okolo); väčšie (pohadzovať); čo (sa jie pri stole); odrastení, (už či); pri (doma); ono (narastie chytrejšie); zdarnejšie (a či v žiadosti sprostiť sa už čím skôr tej nešťastnej fľaše.); 378 falšované. (A už sa); následok (nezodpovedajúcej); sa (vytvorí celé); alebo (ak) sa (neskončí to); utrpenie, (na iný spôsob); vyslobodí. (Nuž); príčiny (týchto); nezdarov (s deťmi); by (zarátať a vari); nevedomosť, (a pred ňou); netrpezlivosť, (prehnanú); horlivosť (a pečlivosť ktorá neraz vedie matky ku habkaniu sem a tam, dávaniu liekov a odvarov); vodičiek (a); sa (preporučujú) odporučujú (deťom a ktoré); ztratené. (Nie je); miesto (rozumovať); zásady, (kojenia); Keď (to) sa (lepšie); bude (i menej); snáď (celá polovica); by (ho bolo); mu (preložiac doslovne); Teleso (striekačov); spolkov, (a vôbec); vôbec (má); bližného. (tu v Punta Arenas. Počiatky spolku siahajú do rokov deväťdesiatych); vek (Pohyblivosť obyvateľstva je taká, že); málo (sa stará); pred (dvacať); Každý (zná najviac); čo (som); minulosti (rozprávajú); (Arenas) bolo; nepatrné (mestečko); bolo (práve vyhorelo a to); časti (centrálnej); úrady (i); miestodržiteľstvo. (To živelne); pohroma (poskytla); príležitosť, (že); sa (tehdajší); prepotrebný. (Behom času); menovite (pristehovaním); ľudí, (a); vzrastu. (zväčšoval.) Obyvateľstvo (pozostáva); im (slušnejšie); 379 zloženiu (i vo); všetkým (dovedna dať); vedenie. (Členom); čo (sriadili); prvotne (spolok dali meno); alebo (internacionálno); spolku (maly); obyvateľstvom (príslušníkov); zmohli, (že); mali (dosť); ľudí (, utvorili oni); sa (zas); kompánie (bola); dosť (chytro za); skoro (za Nemcami); to (hneď); počiatku (tohoto); 1902. (Ale už na druhý rok); kompánie (členovia); nazvali (ho); nasťahovalcov (už sa počalo hýbať); povedomie, (, ktoré bolo zaujalo i širšie vrstvy. No starý duch trochu spiatočnícky, ktorý sa pokryl rakúskym štítom sotrval tiež v osade až do nových časov. Tieto dva prúdy viedly medzi sebou húževnaté borby: mnohoráz sa napádaly a bránily s celou bezohľadnosťou. Borba tá bola na príčine, že osada južných Slovanov nevystupovala jednotne a nemohla si vydobyť ten význam, ktorý mohla mať dľa svojho čísla a moci ktorú predstavovala.); Starý… ktorý (ne)… že (slo)… osada (nepr)… jednote. Francúzi. (pod menom); má (pre seba); (ktoré); volí (sbor, kde majú prístup správa a stotníci, hlavní predstavení každého spolku.) výbor, (da); spolkov. (Vrchná); republiky: (iba že); samosprávy, (v); 380 velení. (Ostatne); právo (užívajú majú); také (založily); kompánia, (internacionálna) medzinárodná (má); blúzu (, to na); ktorý (ako známo); Amerike (bojoval za slobodu, už kde kolvek bola ona utlačovaná, práve ako i v Europe.); uniformu; (bežnu v čílenskych hasičských spolkoch); tylo, (snaď ako mávali starí rytieri na hlave keď obliekali svoje brnenie.); výkonom. (Blúza moidrá); (nohavicami.); ktoré sú obľúbené pri čílenskych sborch (a); sa (krasne); horúčave, (lepšie než tuná v studené daždivé dni); majú (svoj); hrebeňom (a štítom); tvoria (pevný) jednotný (celok); majú (svoj); medi, (ktorá má nad); kystka s francúzskych bariev); je (pekné); sa (vždy); osvedčili. (Je to i prirodzené, keď); jednotlivých (spolkov boli vždy); zbehlí (v tých veciach, ktoré); spolku (zaujímali); Pri (vystupovaní tohoto spolku badať); horlivosť, (a svornosť. Sú); rozdiely (vo veciach); spolkových (nevyvážajú na vonok kde); kompánia (má); pri (hasení); Má (mnoho ciev); zďaleka. (Asi); Pumpy ku (haseniu); upotrebovať. (Vodu má) Nádržka (dosť); výške (dosť vysoko a); tlaku. (Netreba iba pripojiť); vodovodu, (aby); sa (zdvihli); ktoré… domov; výškach. (I); rebríky, (ale tie stoja samostatne); 381 ulice a (môžu dosiahnuť); ich (praca); je (tiež); ako (u nás); nás (hasičia); hasičia. (Majú); boku (tiež sekery a); len (na); okrasu. (Skoro) Pri (každom); hŕbu (také); stavisko. (Každá); týchto (kompanií); miestnosti (kde); zložený (, to sa vie); noci. (V týchto miestnostiach sú a či už stražniciach sú i zvony a bijú na poplach a sireny čo hvízdajú v čas požiaru.); časy (mala kone iba); prvá a (tretia); mali (svoje) vozy (s materialom); Dneska (sa); sa (už koná); Kone (sa) tiež (na starý spôsob); strážniciach (sú); dobrého a (mocného); signála (na); svet (prebudený); sna (a ktorý pečuje najprv o seba, nenosí rovnošaty ani jednej kompanije); Je… noci (a)… rovnošatu; urobí (signal); bolo (dľa toho počtu) môže (si taký pohodlný vypočítavec určiť); skáču; (z postele, lebo) oheň (môže); susedov (a); oheň (Domky) Domy z (ľahkého materiálu); fakľa (a); zinkovým. (Hasičia), Druhý… strážnicu; dľa (pravidla); trvá (to); nešíril (, nechajúc to); stalo, (že); 382 sa (povedať); zachránil (mnoho); by (bolo muselo); popolom. (bolo by toho nie malo v meste s budovami); suchá (a, keď povážime, že); pece, (a to) tenké (drevo); trámovie sa (vysušajú); bárs (nie); chytia (stodoly); plnými (záčinami); gazdovskymi (staviskami); nevidno (nelietajú); uhlíky, (ako päste dobre); tuho, (ktoré); ti (padnú); golier (vyruší); ťa (ľahko); skáčeš. (ako neprimeriavajúc kôň, keď naň sadne ovad.) Nevidieť (ani); vyniesla (veľkou horúčavou a); vystrašiť (obyvateľov); Nieto (tu); paprčiek. (z ktorých); smrad (čo rozháňa divákov ta); čo (založili); čo… je (dano)… sa; zveľadok. (Je v nej, ak by sa smelo tak povedať smotana spoločnosti Puntarenskej, jej davnejší činitelia. Bez urážky druhým kompaniam); kompánie (, ktoré majú) predsa (za česť, keď); môže (vstúpiť medzi členov); kompánie (a tým viac byť); kompánie (viac) udržujú (dlhé); vlastnosti (a cnosti vydobytky svojich národov); podveliteľ (je obyčajne z druhej čilenskej); hoc… spôsob; siréna, (signál ktorý svoláva členstvu, (včas); požiar. (Na); ktorá (je); čo (patrí); majetok (všeobecnému); sboru (je); veža, (ktorá má); dohora (na podlahu z ktorej sa dá ním (zvonili); že (je); vetre. (Toto i); druhé (ale tak akosi (smutný) smutno. (Už); 383 je (osamelý); kamarátov (ktorí); ním (zvonili); že (je); verte. (Toto i); druhé (ale tak akosi Eifelovská vystavená); trámovia. (medzi ktorými sa dvíhajú); možno (snaď) i (zato) preto, (lebo ma); okyptenú. (Nerozhaňajú); zaradovalo (ale; Nehlása (nikdy); človeka (veselými kusami); oázy, (v šedi každodenného života aleb); poplach (roznášajúc); výstražným, (hlasom) zdesenie (medzi obyvateľstvo ktoré neraz ho čuje vyburcované zo sna.); ľudu (už či); hlas (tých); večerom (zvlašte); Úbohý (domovník štvrtej kompanie); kríži (skoči); strážnicou (v prostriedku mesta); ulici, (asi päťdesiat metrov od hlavného námestia. (Je to vari); palác (než); strážiareň. (V prízemí je); miesto (kam volajú o); sú (krásne) miestnosti (hostinca); potreby (sa spojiť); jednu (keď sa); mdezi (po); pohyblivé, (priehradky Tu); či (na); je odovzdávanie); odbavuje (neraz)! účasti (širokého); ich (zaslúžili už); a (s); počtom (učastnenia pri požiaroch); hasičom (len); gágore (on by sa); 384 na (takú); nemôže (mať ani stužtičky); bárs (on); má (tých); prsiach. (od predku. Raz na rok ku koncu roku, keď je prave najkrajšie počasie); leto, (sú); sboru (Tu zavodi); najlepšia (Je to); nedeľu, (kde); vody, (až); riekou (lebo); dávajú na (velenie); velíteľa (hornísta); kompaníí. (ktoré); ale sa (ani nepotia ani); šrôba (dobre); striekajúc (vodu); po (uniforme); neškodí. (Čím viac toho zmoknutia); sláva (, ebz toho v tejto službe sa neužíva parádna uniforma.); niektorom (riadnom); nasleduje (smotra); sboru. (Idú); chrámu. (Jesto krem toho dakolko spolkov ktoré svojím členom dávajú lieky z darma a lekársku pomoc v prípade choroby ba i peňažnú podporu denne a v páde smrti pozostalým náhradu. Spolky nie sice dobročinné ale viac na vzajomnej pomoci. Všetky temer narodnosti majú taký spolok, ale i dľa stavov a odborov práce sa jesú i všeobecného razu ktorých členovia patria ku všetkým narodnostiam. Kto vstúpi do takých spolkov a plní svoju povinnosť môže byť istý, že bude mať podporu a pomoc v prípade choroby ba pripomoc svojim ak by odumrel) Okrem… umreli; Škôl (je); rozosiate po (čiastkach mesta na miestach); školy. (Nevedely); až (hen); deti. (Sú napospol); silami (učiteľskými i pomocnými.); sa (učí a); deti (pestuje sa); Každé… hymny; Školských… písať. (láska k vlasti); vydržiava (veľký počet narodných škôl); nielen (tu); i v (susedních); obciach (a osadách); území: (má ich); Arenas (si je povedomá); veľký (a málo čo je menší počet detí čo školu navštevujú.); rastie… [vynechané]… školu. (Je i tu); 386 vynesená (zákonom, a plní sa v tomto meste); príkladnou (horlivosťou) prísnosťou. (Ostane i); školy s (veľmi); Ma i (škôldozorcov); škôl (su); meste (v); škola, (a stredná škola) čo by… meštianskej; školy (, ktorá nie je úplná); zodpovedali by (nižšiemu); škola (a); Keď… mesto (čo má toľko obyvateľov)… krajine. (Dievčatá tiež majú strednú školu zariadenú veľmi dobre, kde prijímajú vyučovanie asi ako v gymnasiume.); pôsobí (veľmi zdarne); odrastených (čiastočne ku nahradku tym); doplniť (čo zameškali tym); mladosti (nemali vyučovania a môžu ho tu doplniť veľmi pohodlne); tým (alebo tí); budovu (veľmi pohodlnú a peknú); vystavil a (vydržuje); spolok, (k tomu); cieľom, (založený zo svojich prostriedkov, vlastne prostriedkov ktorých sa mu dostáva milodarmi a prispevkami.); Školu (túto); Dávajú sa (kurzy) náukobehy v (cudzích) rečiach (v); týkajúcich sa (v obchodních a priemyselných predmetoch); speve. (Mnoho remeselníckej mládeže a); ale i snaživých mladíkov druheho); povolania (prijimajú tu vyučovanie z darma); ináč (boli s); užitočne. (Vôbec Spolok); hľadí (osožiť); mestu a (jeho) obyvateľstvu (a), lepšej… vrstvách. (jeho); ku (jeho); udržiavaniu (a iní zas); ako (učitelia tých kurzov zdarma); národnosti (vy) udržujú (tiež svoje vlastne); (Čile je veľmi žičlivé cudzincom, školy cudzieho jazyka dovoľuje vďačne bez ťažkosti, nestavia im prekážok (a), nikdy ich nepreháňa aby ich hľadela po troche znechutiť. Dovolí aby na takých ústavoch pôsobily sily uspôsobené v cudzozemsku. Cudzinci sú zato uznanliví, pestujú v školách medzi chovanci lásku a odanosť ku laskavej a pohostinnej zemi.); verejnosti,… veku; 387 majú (veľmi dobre); školu, (tá); 1906 (vždy jednako); lepšie. (Zahraničný fond bude jej iste dávať podporu, možno i); hoc (i nie, hádam); ale nadovšetk(y) s tým že im posiela); vyzkúšané, (prvotriedne); ktoré (robia česť); hranicami (vlasti). Všade, (ju); ktorá (jej) má (na dostač); doma (aby); ju (mohla ešte); sily (boly úplne); svedomitosti. (Plnily svoje po); ohniska, (snaď bez dozoru a kontroly aspon bez kontroly svojich); predstavených, (v obore vychovateľskom riadne, akoby jej boly podliehaly deňne.); Že (to boli); mládeže (ozaj); nie (puhi pu puhi); že sa (neuchylili od svojej cesty ani tu, venujúc sa druhému povolaniu, snáď takému); by (im); bolo (možno); škole (a pohodlnejšie); (Vyučovalo); sa (v nej); nemecky (a); hodiny (ovšem); školy (vedia); dobre (hovoriť); očima. (jest ich tam); počerných, (tiež i); nimi (ich); i (dosť); slavianskych (ako to už ináč byť nemôže medzi nimi); školu (miešanú); mládež (s internátom); dievčatá (tiež taký internát.); Obe… Je (to); správcom. (Dáva sa tu); výchova (veľmi) dobrá (a); zásadách (a); ale i (ich je mnoho z); dosť (vyučilo vych) odchovalo s (výsledkami veľmi dobrými.); odniesla (si z nej); 388 Mnohí z (tých); žiakov (si); života (, robia česť škole a i svojmu národu, ktormu ich Angličania neodcudzili.); zdarne (odpredku); Keď… školy. (Je to); veľký (a); Ľúbi (slobodu); nadovšetko (zná si ju brániť pre seba); ale (ju); váži i (u druhých cele v smysle nášho); Kollár (, ktorho zásady sú ešte vždy platné, že ich nehodno zabúdať); tejto (sa tu nachodí i privátna); menšie. (Patrí); skúsenej (v tomto obore: navštevujú); ústav (detí); národností; (dostane sa im výchovy pečlivej a všestrannej); dobrú. (dľa anglického vzoru. Učinkujú síly z Anglicka, všetko ženské, ale vyberané) Výchova (anglická je dôkladna, zdrava); dá sa (dieťaťu); ale mu (vštepuje); do (života); zásady. (V tejto škole deti prijímajú vyučovanie vo všetkom, i v tanci, vychovajú sa v zdravom smere a čo je tiež tak zvláštne ani v tejto škole nezabudnú na svoj pôvod a neodcudzia sa svojeti); je (pravideľný); strany: (v plochej); metrov (každý); Pospolitosť (ho volá bežným názvom); názov (a); všeobecne. (Nuž); jablká, (ktoré); kvádry, na (severnom); strane (budova verejného notariatu policajná prefektura,); žaláre (a hlavný); vcviknutý (i); má (čo robiť); Prvé… hodnostárov; kvadry (majú v sebe silnú moc); a (tiež fi) peňažnú. (Okolo námestia sú); obchody, (ale ešte viac); Tí (zarobili svoje peniaze); Ich (rozumnosťou a zručnosťou); oceniť a (využitkovať prirodzeného bohatstva); 389 ležalo (uhorom); nepovšimnuté (a ovšem i); roky a (priaznivými okolnosťami, ktoré im); tom (pomahaly); Sú to (najviac boháči) ľudia (a), ktorí sa (pozdvihli); blahobytu (rozsiahlymi); ktoré (kúpili); zdajú (smiešne); dražba (na zeme); mali (toľko) ostrovtipu, že pochopili cenu toho); to, čo (sa predavalo a); výpočet (sa splnil); nielen (ako); prevýšil (ďaleko); položený (pevný) uholný (základ); blahobytu. (Tí istí boháči) Pracujú (krem toho); začne (ísť raz); vodiť, (ide); ide všetko ako po loji); Ale… výpočty; píly, (rozsiahle); uvážajú (članky); obchodné (lode); sprostredkujú (premavku nielen); s Chilami (ale i); ktoré… kraja; mnohých (podnikov ako); frigorifikov, (majú svoje miesta); sieti. (, osvetlenia mesta, majú peňažné ústavy, ktorých); Čo sa (podujima); na ich (podmetom); kraj do (veľkého); Prospeli (i); sa im (vziať, prospeli i); pospolitosti. (Títo boháči už veľmi znační); pohodlí (ale); život v (svojich rodinách); jednoduchý (a); sami (už); prístupní (ľudia), prostí a (v daných okolnostiach); nich (cele iste); môžu (a); druhým; (zvlášte); 390 poskytnú (prostriedkov); podujímaniu. (To sú); ktoré (temer); môžu (sa); ich (vyniesol na povrch a vysoký stupeň blahobytu, sťa keď oko vystúpi na dobrej polievke a počne na nej plávať); majú (svoju); postať, (a vyplnujú); slušne (nieto ine ako žiadať Bolo by len); všetci (si); od nich (príklad a k) a plnili (svojej postati zastali si); námestie (je); je na (plo); zelene, (na hriadky, medzi nimi prechodia cesty); smeroch (na štyroch krajoch); vydláždené (štvorcami z cementu); cesta. (Užšie); spojujú (a presekávajú); štrkom. (Na slobodných plochách rastie); hriadočky. (; tá žiaľ); lete (hneď začne chradnúť); iba (Ten); suší, (až do špiku); zohýňa (stromčeky); kmása a (trasie); vôbec (na protiveň); ktorí sa (toľko) dosť (namáhajú); námestia. (Od počiatku) V časoch, (nie veľmi dávnych); pampy, (ako); Bol (vtedy); Bolo… dobre; prístavu (s cestovateľmi); Európy a (poberali) vracali sa (nazad); krajiny, (tí); ona (vyložila svoj); nákladom (a); obriadila (svoje); námestie, (nabehly); v nej (musia bývať); loď a (ztratili sa z); ľudia (z tadiaľto); pre (toto); 399 chodníkoch (a). Naostatok (vydlaždilo sa); štvorčekmi. (Ustavične); prijímať. (Čo sa prijaly a ostavaly smutné); smutný (nerástly); že je (sú čím diaľ to menšie); menší (Niektoré); zakrpateli (a skrivily sa); hrčami (Boly stromy); tí, čo (v detinstve); detinstve, (ostali; Postava im (bola) je detská (detí), ale (výzor); záhradníci (boli); mesta. (Tí); Arene (tými); Chíl (sa daria veľkolepe); stromoradia a (krásne); stromy (tu); nechceli sa (ani prijať); správe (sa); zdá (opatrného); zvlášte (vy skúseného); v (svojej práci); vedel (veľmi dobre); čo sa (dá); nedá. (Najprv); prijali a rástly); rozrastať (,zasadil); rozzelenala. (Dnes je námestie inakšie, než bývalo v predhistorických časoch.) Zakrpatelé… prehistorických; Záhradník (zasadil stromky); kdesi (v); Nasadil i (domácich); daria v (kraji) okolí. (Podoprel); vedel. (Pažiť dal riadne polievať a kosiť:); pekné a (zanímavé); zadiví sa (že); cele (iné); 392 novú. (Pekne sa vynímajú); vrcholce. (Neupotrebil kalafatov); Mnoho sa (o tom) hovorilo (i); čuť (už); „Clima“. (Tú istú) Príčina, (čo prekáža kojeniu); prekážka (ktorá); hlavne (kotvila); ľahko. Neprišiel vystíhať); kvôli (jeho stromom obrátilo svoj program); podnebiu; (vysadil námestie stromami); ktoré (mu zodpovedajú); rozprávať (už len); prisťahovalci (do tohto mesta); ako (celá); Na (mnohých); treba, (v tie časy); hájiť (tu); trochu (hajiť) a (šetriť); Areny (bolo by dnes); pekne (zeleno a zanímave); Skoro… niekde; vykolčovala. (Bolo pohodlnejšie páliť); má (zblízka); ustávať sa (ich donášaním); cestách (z ďaleka) ďaleko. (Čo boly); bližšie (i ďalej sa vyťaly a); Či sa (lesné požiare); naschvál: (kto by vedel); nechytá. (Náhodou sa); oheň (, cigarka (sa); nebodaj (nečakane); je (o); Tej (bez toho); nedostač. (V tých časiech); bolo (i); mesta a (zdravie jeho); pre (obyvateľstvo); obyvateľstva (veľmi); málo, (v okolí); Tehuelčov; tí (zvedavo); 393 Magallanesa. (To je); Vedeli že (dochodia); majú (mnoho); vecí. (neraz); väčších (masách); čistinách (a); Ich (kazika); prišiel (neraz); miestodržiteľovi); (ako priateľ, miestodržiteľ); vrátiť (priateľskú); mesta (snáď mu); mali (a neľutovali,); mesta (a keď); ostalo (hole); výhľad (voľnejší); Aspoň (vedeli, keď); že im (prišla); návšteva; (lebo) nemohla (vstúpiť); mesta (skoro); Báli sa (vždy) iste, že (hostia by); sa (mohli prísť); odniesť (si); výrobky. (Najviac); pálenka (,ktorou); dobre (a radi kupčili); ňu (mohli dostať); čo (len); Pálenka (im); mimoriadne. (chutila. Vypaliac najbližšie hory); obyvatelia (mesta); priestor, (cez ktorý); nepriateľ; (odkrytý a); pokus (návštevy: aspon i on platí); sa ho (ak by sa ho); treba (i); močiare; (tie); vysušiť, (kým); že (sa) treba (vyrúbalo); naholo. (Na jednom mieste preci); ktorý (iste); stromovie (ostalo ho čosi); bujné; (sú tu); to (ako); holote. (a); akosi (sa oslobodilo); bučkov: (zpod pustošenia); starému (domu); ktorý (nie); máločo (moc); Nie… ceny (treba vyzdvihnúť s uznaním, že mnohí si nasadili okolo domu); 394 oni to (nerobia); všetci, (ktorí by boli mohli sú čo si); nechali (priestoru a); Nedali sa (sviesť od lakomosti a priestor zaplniť domom zaplniť); miesta (stavbou, aby sa snaď zarobila pletka na prenajme.); stavbami, (dačo); miesta (Tí); nasadili (okolo domu); strom (ktorý je); nárokoch, (zachytí sa); vody. (Rastie tiež veľmi chytro odužie za pár rokov.); prosiť a (márne vyčkávať); zdar: (tak) kto ho (zasadil); hľadí (vynarásť); aby (jemu ostalo buď) mal i on (potechy); nie (len deťom) práve {jeho vnukom); čo… otcov. (Ich); tak (sebeckí) vypočítaví. (Vysadili si); stromovie, (ktoré); čosi (lepšieho); vrba. (Tak) Hneď (pri neďaleko); námestia je (krásny); nezahanbil (v ktoromkolvek); meste: (výstavný); vkusne (stavaný); slobodného (priestoru); palác (ma okolo seba veľkolepý); Na (priestore); nížinách, (zdalo sa); najväčšmi (vari) preto že (jej); samý (vrchovec); Bez (vrchovca); nevie (čo poradiť); otáľa (akoby chcela vyčakávať); a už (vidno); jest (sa tu sišly a); noci (je tu ustavične); čvirikanie. (Ale); námestí, (pekne) vyriadeny a (vkusný); že (svojim); od námestia (A veru škoda by bolo, bars sú smreky ozaj pekné, aby zakryly palácik lebo je vkusný, skvie sa v pekných živých barvách, ktoré zato nie sú krikľavé, skôr ostávajú v peknej harmonii s celým štítom domu, vyvedeným veľmi vkusne.); Pri… sily (a v)… vchodu; Na (druhej strane); námestia (hneď vari proti tomuto palaciku); stojí (stal) dom (s)triezvych (obrysoch); okrás, (ale zato čistý); akoby (zvonku sľuboval); že je (dnu); život, (menovite); obloky (prichlopia); Je (tiež); ustupujúc (na koľko môže); ulice (a); múrom zo (strany i); ulice (zo); on (a); podobe (L) (Medzi krýlami); dvorík, (celý pokrytý); zeleňou (tiež najviac vlastného); listnatého (čo je); múre a (parkane); Celok (robí) šťastná, (že); si (takto); pokoji (vo vile); hniezdočko. V (druhej); námestia (jesú tiež murované ohrady so strany kdežto z ulice nevysoké); múriky (a ostatok); stĺpami. Za (touto ohradou); šrankami sa (to až); černie (všetko) od (p); zelene. (Zahrada zaujíma okolo pol kvadre); stranách, je (ohradená vysokými mury, lebo s tej strany je prazdna ulica alebo susedné domce. Okolo múrov je vrbina, ktorá); čím (nemilosrdnejšie) prísnejšie ju (strižú) obstrihujú. (Je to naozaj strom vďačný.); leňadura… magallanicus (a); bučinou. (Za touto už skoro horou); 396 skôr (neveľká); krovom, (s obdivom); smeje (zo zeleného úkrytu); sadu. (Tento dom); predhistorické (v tomto meste); drahé (,ta); kus (svojho); pozemku, (ale); nemal (hnaď); dneska. (Vysádzal ho); stromovia (snáď; pochodí, na (jeho); lesy, (vychýrené); naďaleko. (Pekne je); blahobyte (a to v tom čo si tam); boháč (by); Ale (je pekne); majetným a (vedieť); slušne. (svoje dôchodky k tomu sa už vyžaduje i trochu); umeniu. (Je); je (videť); ktorý si (nevie dopriať ničoho, ani); skuhre (ešte sa); dôležitých. (naostatok); zaopatrenú, (a) synov (zas len takých); ktorých (nikto); mať (ani); radosti: (hľadania); mamone (a žiadnej); radosti. (z nej. Ešte je vari); usmialo (,otvorilo im); hojnosti. (a) Oni (z toho rohu čerpajú a do vetra); vkusom, (prepych); zapríčiňuje (koliky, večné); pitie (praškov Vichy); okolnosťami (vyšinúť vyhnať vytvoriť); sveta (zabudnúc ako ten čižmár ostať, pri svojom kopyte.); pohybovať. (Preto); dobrodením (a); očima (dobrým príkladom vidieť); ktorý (zachoval vzdory šťastiu); užíva (svoje); pohodlne (zariadený); ktorom (vždy poznať ešte sledy sa vyráža); keď (ten boháč); zvyšku (pustí); užitočné (pre neho a pre bližních.); tom sa (pozná že je); Keď… ihličnaté (bory)… tuho (do)… ohrade; pekne (Zahrady sa tu zas ukazujú tri a možno i viacej); stromami. (Jesú); ide (pri); mora, (za); pozemkoch. (Jesto zeme, jesto poloha a); sa tu (sa využilo. Domy); pohodlné, z (ľahkeho materiálu); dôkladne (stavané); nemuseli (stískať na dreve, veď ho); stromy (sa schytia a); hnať (sa hýbať), budú (i tu); 398 stromovím. (Miesto to na tomto mieste už zas rozsiahly); more (už); výhľad na (ruch v prístave); Dom (pekný); má (dobré založené); nich je (vystavený dom); bárs (tiež) len (zo); zinku. (s výh); niektorom (mieste, kde je podnebie na to súce aby ľudia doň chodili a nie z neho utekali.) kúpeli. (Tento dom má tiež); kvadra, (dobre); vysadený (čiastočne zas obrobená) stromovím. (V lete); Ostatne… zahradníci; alebo (nádhernej); de mar, (pri Valparaiso pestré a nádherných bariev.); Valparaiso. (Je tu) Kvietie (ktoré); klince (čo) sa (už viac podobajú); cíperie (hneď); kašky (a); georgín (Iba); kútoch na (tichom) úslní (ak sa); kvety; (a na muroch); biele (veľké); Kvitnú… sviežim. (Kto má vôľu záujem); kraji (môže sa osadiť pohodlne a užívať krásy); Pravda (netreba priťahovať tie); vybrať a (pestovať); Bude (sa treba zase); vrátiť sa (len); kruhov (chudobnych kruhov); väčšina (len); chudobných, (lebo); išli (zkúšať); ľadvie (ako hovorí Písmo); prisťahovalcov, (tam kdesi); až na (samom dne alebo po); zákutia (kosti); v ňom (nejednu); výčitku (osudu); 399 nos. (menovite toho komu tie ľadvie zkúšali.); naostatok (tajiť); menej (šiel); plavci (a všetci hoc); vlajkou (plavili); časoch (tejto osady); mesta. (keď tí, čo sú dnes (už) starí, niektorí i veľmi starí, alebo už nejeden z nich už snaď čo odpočíva v pokoji); ohňa a (odhodlanosti, ledva sa vylodili); v prístave… pokoji; článkov u (tunajších); roztratili po (nábrežiach); Mnohí (s dobrym); stredným (vysledkom a dajedni); neho. (Hádam z týchto); skupín (ktorási) daktorá, (ktorej sa vodilo nebárs zašla v svojom hľadaní až ta odkiaľ sa jej zdalo že je už koniec sveta a hľadajúc hľadala a neviem či našla. No dala meno tomu miestu veľmi významné Ultima Esperanza. A veru ak musela sa ustávať až ta, čo v tie časy bola vzdialenosť ohromná, nie div že pre členov tej výpravy sa zdalo, že už hrá ostatniu kartu. No treba uznať, že mnohí sa neustávali na darmo.); dala… kartu; Po (dlhom); alebo (krátkom); ktorých (si); pálenku, (plnými zlatého prášku); mali (i niečo toho); zrnká a (lístky, z ktorých); tu (toľko); retiazok (na hodinky, že); takže (že) keď sa (títo); vzbúril (a chcel vidieť); také (drahocenné); nebolo (hodne, každého aspoň po dve); málo (na); čo sa (sem); výpravy, (hneď sa); treba (prestaviť); lokard. (Inému zas že mu); ostala (tam); mužom (alebo že černooka); dievky (a dievky ktorej); retiazka z (tých); pristala (pekne); hrdla. (Nuž nemajte nikomu); čo mu (je); 400 bieda (a); Z (tých); všímal. (Keď si pýtal takého cestovateľa po jeho návrate domov, kadiaľ všetko cestoval, vyrozprával ti cele jednoducho: „Išli sme cez jednu krajinu, boly i jazerá pri železnici a potom v mestách a i v Trieste.“); more. (Tí s tymi fľašami sa vrátili domov.); že (nadarmo); jedu (vo) fľaše: (a); cestovanie (tiež); pešky. (Boly); už (kone) koní i (victorie a); kusa. (snaď i druhých vzorov i iných vzorov.); boli (tie); úslužní, (ľudia); nalievali. (a) Keď (sa už) hosťom (srdce rozveselilo); neurobili (ako ten); merali (dali); Na čo sa (toľme popiť); lepšie. (1884 prvé znaky zlata našli na jednom mieste vysoky breh čo zvalilo more, drobilo premývalo a našlo sa mnoho zlata. Chýr sa rozhlásil 1885 príde Rumun pan Julo Pipper a dovedie dalmatincov a na Ohnivej zemi kopal a našiel zlata. Vraj mal svoje mince ba i poštové marky. Na Lenoxu ostrove naši od dec. 1891 do febr. 1892 za 27 dní 14 chlapcov našli 114 kg, Inač 5 osob za 67 dní vynašlo (48, 650) 48 kg. Ich zlato za frnadilo za cent muky davali 40 gr, funt kavy 10 gr, čižmy 50 gr.); Niet… zbytku. (Do kysne sa); plné (i); prázdna. (a poneváč); obsluhuje (hosti); nalievali (im uslužne ako vzácnym návštevám); tie, (prázdne tiež všantroči do radu a tie hrajú ulohu pri kompante ako i tie čo boly plné.); sa to (nepatrilo? Užitočné to bolo na každý pád.); Čím… gazdovi. (Tie); práškom (musely sa vyprázdniť); ak (malo); Načo… pijatike? (a mali znovu započať život práce a poriadku.); prázdne (fľaše); plné: (a hodno sa za to gaudžať?); Lebo ak (bol); obchodník (trkvas, tolko); prášku (niečo nechal vo fľaši, rozohnení hostia sa najedovali); pridlho: (drukom); fľaše (a); Mate (čo kvičí); ide (gramov); gaudžať. (A tie); čakajú (a rady vítajú); hostí. (Nuž); máločo sa (veru); 401 Iba ak (by); staré (predhistorické); keď (i táto) osada (bola trávila a) zažívala (svoje); Vtedy (práve bolo, keď) opatrní a (rozvažití); zakladali (samé); bohatstva. (So); príležitosť (zarobku); zárobku. (Ti držali); panny (a); neporozlievali (ho); Zlato… bilo (do)… (Naši bo)… svet. Keď (už); ľahko (sa); bolo (pohnúť); poradiť. (Alebo zas nová); okrasy a (namahavy); Podajedni (išli); 402 povedať, (ho zradiť); ale (už); nebolo (tiež); chcel (odniesť); Jazyk (sa nepovažoval za nič zvláštneho); vraj (z nej); čo (robiť); do daru (kupovačom, ktorí); odnášali (pre); psom sa (na to); mäso, (lebo sa im); mäsa, (z polievky toho); zadivilo. (Lakomí susedia); potravy (sa); listy, (ktoré sa nechcú k hlavám prilepiť, ktoré); husiam. (Kde by); mäsu! (No); mesiace (sa); šťastie (vynašlo, že); zeleninu (šalat, ako i je šalat dosť dobrý. Táto pupava); ešte i (v dnešné časy); groš (sbierajúc); po meste. (Tak sa stalo že); skúšky (ktorá sa vydarila;); môže (pestovať veľmi výhodne); zemiaky (ba i); chytili (zas); domácnosť (k vôli premene v jedlách); záhradky (ktosi bol); že je (to) obchodník (dosť obstojný ta); zahradôčka (a); Začali sa (ich) zakladať (viacej a); Dnes sa (v nich); pestuje (najlepší); šalát, (ba); kapuste (Splitskej) ktorá (je) tiež (vychyrená); chýrna. (ale nie je taká dobrá ako šalát a už sa nemôže ani prirovnať chrastavcom, a je druh mellona ale cele iného masa a druhej vône a chuti: ovocie, ktoré ešte nepoznajú vo veľkom svete a ktoré zaslúži naozaj povšimnutia. Keby ho bol Dioclecian okúsil, sam by to bol iste uznal.); nevydržia; (Fazo); 403 vidno (našich ohromných); ňom (pekne); snopky, (pekne); zeme (ako); redkvičku. (Cibuľu ešte nevedia vypestovať. „Clima“, vam povedia a pohnú plecom, na znak že ten dôvod už nieto odpovedi. (Tie); sme (vytiahli); by (bol); ktoré (sadených, kopaných, polievaných, zase kopaných podpieraných, okopaných, prepletých a zas len polievaných); Naši… odseknutá. (Tak) Dnes (už mame premenu v jedle.); komôr a (také) zmrznuté (ide); Európy. (ktorú treba z tadiaľto chovať.); čiernej (pečenky); ňom (pi davka); strichnínova. No (tieto); psoch (nerobí); pravo (len); noviny (počnú); Ale… ulici. (Mate; ich (ktorí); čo sa (oddali); mal v (predhistorické); istý a (to); Je tu (už); čo ti (treba); tu sa (všetko najviac); zapisuje, (nosiť); obchodník (ti to); domu (no uznať treba vyzdvihnúť); uznanlivosti, že (skoro vždy); To (je) má (gazdinej) gazdiná a (veľmi) ešte (príjemné, zvlášte keď); súca (a súca); stôl (, lebo); ak sa (niečo opozdí); 404 postavy (hodný kus snaď); pretože (backovy powder tiež nie je pre večnosť); previesť (všetok); skladov (a zas po); skladov (rozvážať ho); a či (po samých); objednavateľov. (Zato); pátriky (takých povozov); kolesách, (ktoré) čakajúc (na to); zavolá. (aby ich pozvali do roboty.); cech (musel); tuho (pracovať, lebo mu); nakladanie a (uskladnenie); prevážal. (Táto); veľmi (je); chlapa, (je obdobná, nie); jej (je priveľa); vonku (na slobode); už (je slušné); „clima“ (a dať celý význam slovu, ktoré tak často počúvate: „Clima“.); význam. (Toto slovo nikto); lepšie (vedel); obsahuje v (svojej celosti); čižmy (a); smeje z (tých všetkých pomôcok); ich (života); dali (vyhradiť); obdobia. (Začiatočnú); kde (nová veličina začína svoje dielo, alebo už); cechu (nastúpila); svoju (na); sedieť na (jeho); trasie (nemilosrdne); trvá (viac); alebo (menej); ktorú (nová veličina skrývala); učňovstve (nastáva); dokonalosti: (keď novú veličinu v svojom); vycibril (zdužela, zmocnela, prisvojila si podrobnosti); nadovšetko má (osvojene); ale (si); povoze (pekne na nohy ako praví); furmani (na Cetini); aby (bolo); káry (na mieste); letí s (veľkým); dlažbe. (Je); menšie, (po zvariakoch. Kde sa ulice križujú, čo je na každých sto metrov, nachodí sa jarok na odvádzanie vody, vlastne presekujú jedna druhú ako ulica, čo ide vodorovne má dva jarky); Tie sú vzdialené asi 20 metrov jeden od druhého, toľko ako má šírky ulica čo sa spúšťa s briežkov a presekuje prechodí priekom cez tú vodorovnú majúc na každom kraji akoby brázdu ten jarok aby voda čo tiekla dolu ulicou neztratila odrazu smer a nezačala sa rozlievať na všetky strany na vodorovnej ploche, keď má dolu ňou prejsť a sliať sa na dol dolu jarkami čo sú na oboch krajoch cesty. Keď voz ide ulicou čo sa prestiera dĺžkou mesta na každej kvadre natrafí tie dva jarky. Ostatne… 405 sa (spolu sunula)… hradskej. (kde urobila pre)… jarky. Do (tohto) jarku (skočia); ťažkosti (ako tak); z neho (vybrnknú vyskočia); povoz (sa sepne, rozkročený tuho) podskočí (posepnutí); majiteľa, (jeho podskočí); rozkročený. (Druhým krajom ulice je); metrov (križnej) príde (je druhá brázda); zas (to); prudke. (to sa opakuje pri každej ulici dva razy, lebo každá má jarky akoby záhon svoje brázdy. A veru i tých nie je mnoho; voda nerada odteká, alebo stanôva sa v nich, že ju treba potískať neraz. Indy ani nemôže odtiecť, lebo jej je priveľa: musí čakať kým na ňu príde rad, aby sa odpratala.); 406 vďaka (najviac hadam); tajnosti (ma na piatich prstoch.); títo (akrobati ako mohlo byť); keď (v Ríme); dostihy (t); rumeň (na líci); stane (je); Robota (vyžaduje); chôvu (záživnú) záživnejšiu (chôvu); ktorý sa (cedí tiež a); vínom, (tiež); hrdý (obor); toho (večného); sepkania. (Náš človek o nedlho); zas (už); sťa… letom. (alebo); preloží (priekom); vyberie si (druhý spôsob života); premení (a povolania) povolanie (čo hneď len); cech (pracujúci namáhave a usilne má); priestranstvo (okolo) pred (mosta); Káry sa (utiahnu domov); než v (iné); sena, čo (sem sa); Je i (sobratá); bola (v lepšej sile); ale (vzdor tomu); v nej (už); nedali (mu ovsík); znamenitý; (a) statok je (za ním veľmi); vyzerali (preci); ktorého (doprevádzame); má (tiež); zotavia od (ťažkej); roboty; (chytí); 407 mocné do (ťahá) ťahania; mena (kočiarom); Higgins, (v tej čiastke); kde (už temer počína); Roca. (Tam je vždy); skončenej (práci); sobotu. (Podchvíľou); chvíľu (sa ozve v tejto ulici); dudnenie, (týchto povozov po dlažbe); pripojiť sa k (v rade) radu; Svet (si); rozvážať (sa); alebo (i po) kratochvíľach. (Ale); tak, (snáď); neraz (celý); samom (strede); centra je (o mnoho); seberovní. (bez pýchy a nadutosti ani nieto); tu (hlbšie v centre); najmenší (odbaví); civilný. (Je to); vlastne (sa len); keď sa (obracia); obracať (temer); vrchhlave. (a) Žiaľ (nie sú); boli (složené); závojom (kryje sa); raduje (a); drží (sa); ktorá (vraví); slzy. (od srdca); harmonikou, (ktorá); hurtom (hurtujúcimi); dlažbe (povozmi. Od predku. Keď stane táto karavana pred bočné dvere); kostola. (ozve sa so všetkých strán mocný); starejší!“ (To je naša nadeje plná); mládež (,ktorá si takto); si, čo (jej právom patrí); starejšie (nesú); sobáš (celé); napečených, (len tým cielom); starejší (pra majú); šestákov (a); svadba (ok); čauče (ta kde ma prejsť); 408 za (šestákmi); zem (a); ich (sbiera ich tam); nikto (pomedzi ňu); A už (na väži); keď (tlčie); Kľakne (si); Ak (bol schod); to (je) už (niečo); omnoho (dôležitejšie a slavnostnejšieho) Koberec (dolu); svetlá (všetky); lampiek, (a voskovic); Kňazstvo (výnde); výšin (zavznie); Gounoda, (žiaľ); Melba (keď ju lapali); je (vždy); pozvaní (a); ku (mladému); novomanželov a (gratulujú); povedať. A (už je); čo (si); to (sice) zastreté (tým); tajnosti (ako tá); Môže (to); nie (je) ľahko (niesť); to (zas); strán (je); zásobou (gazdovať i druhý); ako (by si žiadali); úplné (vysvetlenie); kočami. (O nedlho); porozvážal… kohútov. (vypriahol kone 125/53); 409 občerstvia (a). Skoro (keď); zaspal (i on); snom, (x) kohúti (spievajú); dvoroch (Ale neminulo mnoho); Náš… dlho, (v hlbiny noriac sa)… počala a (Ale neminulo mnoho): ohlásil (sa ozval); ďaleko (ďaleko); bude (ďalej od centra stredu); kdesi (pri); Snáď… Bosco; ozval sa a (svolávajúc); pobožný (duchovný) Otec (budí); poslucháčov. (Snáď v robotný deň (ktorý) daktorý robotník, čo má vcasnú službu v prístave, alebo dajeden kresťan, ktorý sa prebúdza zavčasu.) Ale… zaspať; Obyčajní… ľudia (keď); roboty. (A preci zvon a jeho hlas nebudí preci hlasom volajúceho na púšti. I medzi pobožnými veriacimi nájdu sa takí čo nemôžu oka zažmúriť keď sa raz prebudia a prebudia sa na svitaní. Tí idú obyčajne na túto omšu, bars treba vyzdvihnúť málo ich je takých podivinov, veľmi málo.); času, (zase); zvon (zas); zvoní (ale teraz); zarazený. (Ale); zo (spanku zazvonia); zvony (na); už (dosť); majú (mocný a); hrajú (všetky tri); súzvuku. (Pekne ich); Pekna je (počuvať); Mnohý (snaď ľutuje); zvukom (je); prebudenie (veselé; akosi nová sila a odhodlanosť vlieva sa do duše.); Výletníci (zavčas rána); Tuhé (vybuchovanie akesi); miesta, (a); Zatrúbil (signal); 410 tiahly (raz a po prestávke dvoch); to (vyhľadavajú predpisy, taký); tiahly (raz) znak. (svolávajú dobrovoľníkov); aby (podišli); keď (pýtajú); pomoc. (Ano); trochu (nepríležité); chvíľa (tento raz. Šesť hodín); si (povolkal); najchutnejšie (von) bežať (za nešťastím); keď (nevieš); ani (nie je); ktovie, či (je); ktorá (vynde), vynaloží na (prazdno); naprázdno. (Ustávať); ozve, (ano); sebectvo (dakedy); tak (i); keby (nebolo); neodhrýzalo (pohodlia) pohodlie (v sebectve); dielo (by); obetí (a); čím (je); hľa, (nie všetci počúvali); na (rady); sebectva. (Vstali); oblečení (nedbale); zapriahli, (na pochytro kone); kde (vezú); čo (sa vyžaduje); Zatrúbi (trúbka) trúbočka (ktorá); hrmotom (z brány budovy); už (ťažký povoz) hrmí (po dlažbe mesta); volali (,ozývajúc sa); sa (povozu); aby (sa mu vyhli); uháňajú (cvalom); banda (mestská); veselým (maršom, ktorý); sa (ohláša); ktorá (v paráde); podporučíka (ide na hlavné námestie); česť (národnej); paláca. (O chvíľu sa už); prestávke (rozliehajú); rozliehať (tichom veľmi) slávnostné (akordy); sa (hráva); vlastne (symbolu); ktorú… hymna. (Po chvíli zas); sa (veselý sa ozýva); nútiac (tim vojsko sa vracia do kasarne); 411 je (neobyčajne); prechodia, (rychlym krokom v tmavých šatoch); naokolo, (akoby mali); očima (len); skôr (sa dostať); a (stratiť sa) splynúť (v množstve); čo (je); ňom (shromaždené); chodníkoch, (slnečnej strany); skupiny (mužských); čo (sa poberajú); kostola, (iste); vlastne na (dievky) panny. (Sú to); ich (taký pohľad ešte zaníma a); mať (pre nich dôležitosť a následky.); dohru. (Druhí); námestia (tiež); snáď (pohľady); čo (tiež prechádzajú); očima (aby ich nič nevyrušilo); ju (odniesť); celú (a nerozhadzanú); sa (ozývajú vysotia); vlna (mohutné zvuky); pritlumí, (dľa); vchádzajúcimi. (Počala sa pobožnosť odbavovať); skupinami (a už) nakoniec sa (vyleje); stok. (Stanoví); chodníkoch (ulice); námestia; (deliac); potôčky, (vnikajúce); ulíc. (I.); ako (vidno); záujem (tu ďalej); pozorovať (oceňovať preceňovať a posudzovať); premlel, (zdalo sa); je (kraj); každý (hľadí ísť); svojou (stranou); dovedna. (Každý sa poberá domov na obed.); rezancov (a či skôr makarónov), pripravených na (pikantnej); sušených (húb) hríbov. (A) Mesto (sa pohrúži); zaspalo, (ako); sa (pohodlnému); tráveniu (sviatočného); 412 všetky (kamsi); námahách (a trampotách); krátko; (chvosty, že); slnce (rovno) sťa (oči); tme, (sú zastoknuté dve); zelene, (ktoré sa striasajú); striasať (vetríkom); hýbaní. (I on si); hostinca. (Čakajúcim); ako (vyhľadáva); ide (poriadok); Každý (ostane); tam, (ktoré miesto); ujde (pri príchode); sa (to); už (ho zvali); sa (vydelil); odhrmel. (Je nevelka chôdza); čo (sa postavil); pred (ten); už (idú hlavnou); ide (ku severu); dolu (mestom); mora, (v okľukách, cez ktorú sú mosty len na hlavnejších uliciach lebo menej dôležité málokto užíva. Kto nimi precí ide, riečku musí prejsť brodom, čo je vec cele nepatrná. Tu); prestáva, (mesto, ale); sa (i tu); niektoré (sa postavily); na (samé nábrežie); sú (tam); nich (už); veľká. (Panuje okolo nich); sviatočná; (a nie); cesta, (hneď na); Na (brehoch); Naľavo (je); až (trochu); Dalmácii. (Pohoda); 413 koča, (prešla); Pravda, (i to); rovný (a nie čistý. Je); prírode. (Prešli); kopec (tu); kotline (sa im); ohňa (bola); je (krásne počasie je); nevyužitkovať (taku); Deťom (sotva by sa dalo); vidia v (slobodnom poli); príroda (je); vrazí (nová sila); sa, (nezdobiť); šantovať: (Vôbec); telom (oddať sa prirodzenému), nás (ťahá k); naručia. (Ten vyžaduje); vôľa (zdužela, údy); sa (vyharcovaly); ktorej (niet); sú (polovičaté); ani (z polovice); dieťa (musí); močiarov, (kriaky); vykolčovaná. I (tu); ich (tiež); nahrbil (i); príroda. (pozhovára sa); nielen (deťom); odrastených (k srdcu najde); nemu (Šťastie); meste, (tiahne sa); vlastne (bol) vyrástol (a), z (ktorej); iba (okolnosťami nepriaznivými); na (občianskom); vyšvihol (,v príhodné časy); zeme (patrí); 414 mu (ostane porušený); zotrieť (a); nevedieť (odkiaľ sa v nich zasialo); je (nepochybné); keď (sa pridá príležitosť, nie len v jednom pokolení); pokolenie, (alebo vo dvoch ale neraz cez celý ich rad.); pečať. (Títo sa schytajú); mohli (priblížili); prírode, (pohoveli); a (pokochali v nej); pečienku, (poveselia); sebou (a); večera (a); sa (vracajú sa); do (svojich nových pomerov); mestom (z jednej a druhej strany a); Chabunka. (kde); príroda (už); rozmanitejšia. (všetko to sú obľúbené výletné); v (tesných); tiež (si uhladia); schytia (príhodu); prírody (,keď dozrú); kalafaty, (alebo keď narastú huby) na huby, (v najhoršom pade na pupavu. V); dobrá (taká); ísť (a); trampoty. (Ak); priateľ (prišiel zas s novými hosťami); čo (sú); (pozvanie(i)); na (túto zábavu); Keď… ulíc; zas (k) s ním (zas vrátiť); mesta. (Tu) Tu (nech) sa (tu) medzitým (sa): my (sme) len (pred chviľou toto); čo (si tam počať); aby (sme) sa (nechceli) neurazili, (sohrdiť ich hostinu); hostine (,keď by nas na ňu pozvali); toho (bolo by nam azda i otupno v tej spoločnosti ktorej); sebou (sú rodina alebo snaď); aspoň (blizkí) krajania, (snaď); Majú (oni); (bôle a); (spoločné); prídu (teraz); spomínať, (bývalé časy); prežívať (Tie sa) Nám (môžu); zdať (nepatrné); pretrpeli (a preniesli) spoločne (Lebo); ukazujú (v žiare keď sa ožiaria) ožiarené (rozpomienok); keď (sa); ktoré (už); Keď (i tento lud naučí sa a osvojí si povedomie, že i jeho, zaujmy majú); 415 rozsah, (že siahajú ďaleko za); obce, (tam); aby (majú); celým (veľkým); ktorý (sa sočleňuje z); našli (už); sveta (sa vybralo); poberá (všetko); stanici (povozov); úplný, (dosť hodne); kočov (chybuje); národnosti. (ktorý je sused, je); oživený. (Teplota a slnce); slnca. (ho vzrušily. Zdá sa mu snaď); uliciach, (ktorý); zďaleka (môže pripomínať); národ (sa tiež); končiaroch, (ta); ktorú (len syn tej zeme); krajania, (všetko); a (voňavými vôdkami); naše (tvrde); trochu (sužované); nikdy (nedosiahneme); sotva (sa postavili); svedčí (do); domu. (Zamľaskol); jazykom (a zas); skôr (by bola villa); ňou (železné); za (ktorý); vrbiny (siaha skoro do výšky samého plota.) prerastá (presahuje); farbou, (sa) ligotajú sa (temer); slnci (medzi); vo (vačšimi, menšimi plochami) plochách, (ktoré sú medzi); sú (popribíjanými) popribíjané (a); ozdobu (v arabeskách) a (natretými) natreté (na); sú (v); chodník (vyložený); akosi (je) mäkký; (že); skoro (asi); priateľ (iba čo trochu); bičom (a už); ide (dosť); rachotiac (čosi ostrejšie); Prišiel (do); ibaže (táto má širšiu cestu(?)) (vychodí a má); vedie (von z mesta na); Za jednou… potok; (a)… de (las)… ťarchu. (Na tejto ulici prešiel popred); 416 ktorá (tiež); utiahnutá (za parkanom); parkanom (ale); plôch (dosť); ulice (neobťažoval tých) nedoliehal (nevyrušoval); tu (úľavy); v (ich); nemociach (a), snaď i (pokoja a); Za (tou) budovou (cesta ktorá má ohradenú celú kvádru); temer (o celú mu); metrov (Rady domov); nasledujú (cofly sa); prekážal (živý); ulicu. (Ua širokej ulici); sa i (cesty sa už); ide (ich); rovnobežne (aby si); si (vybraly); páči (a); sa (cesty mohly); premávka (vezmuc jej každá); lete (je to snadno); zime (čiastky); strana, čo (nemajú); dlažby (sú); rozmieseným; (a) miestami (i); už (su skoro); časy (prevziať musí); premávku (jediná cesta vyložená); dlažbou. (,ktorá sa pod ňou až); Kde… stĺporadie (a)… strážila; 417 (hneď); šrankami (so strany); stranách (na ceste); je (dosť); kalafatovými (akoby naznačovala); mŕtvych. (Za cintorinom sú už); domce (alebo v nevelkých skupinách); je (teraz); jednu, (najviac ak); hemžia… hodne. (tretia; to všetko rachotí a hrmí po); ceste; (veď); zniesla (i); bez (prekážky); sa (poberajúc sa všetko); ako (vedno); cieľom. (A skutočne); je (dos); miesto (steny sklenené); záštitu, (na obranu); studeného (južného vetra. Tu sa); cestu (ukazuje); 418 budovy (je); ale (jemu veľmi podobná); nieto (v nich); zvonku (nevidno čo sa deje za ohradou); tomto (plote sú na); teraz (zatvorené); dokorán. (Týmito); pešky, (a) či (sostupuje); druhým (rad radom, zvrtnú sa a zas sa kdesi dievajú.); Počkajú… vracajú; sa (kresba živo barvy biela a červená); rohu (bielej pásky); pásu (čo je pri), teda pri (podá ku stožiaru) stožiari, je (pravouholný); rožkoch. (Keď); čilenská (a); ktorú (tak); syn (v zemi); obrátil (zas); koč (k návratu); mesta. (Zahol); aby (neprekažal); s (povozom); vyhýbať. (lebo išly); temer v (nepretržitej); skadiaľ (vychodí); sa (náhlia); neprídu (v); peší (sa berú); boja (sa azda); peších (, keď už bol neďaleko hlavného); námestia, (akoby); Oba (dvaja); prívesku (malý); má (už); uživa (na ich pripomoc a); 419 odkiaľ (bol); čo (sedia); by sa (treba); chvoste. (neustaval sa na darmo a môhol ešte uloviť do povoza dakoho z tých čo sa opozdili.); Budova (s vel vysokým plotom a); ohrádza (celé toto); priestranstvo, (sťa by jarmok); jarmoku (že); obchádzajú, (a zas jazdci); zdá, (nepôjdu); ohradu (a) vidia (dnu); a (šumiacim); diváctvom (je); Uhádnuť (by to bolo); dĺžkou, („Sociedad rural“); pre (celý výzor z vonku a pre); ruch, (na); mesto. (ktoré práve nenie tak veľké) Kto (je); trochu (zbehlý) všimol (v) tunajších (obyčajoch); volajú. (Nedeľa); venované (je); čo (priš); semka, (ani sa); okienku: (vedia, že); bez (vstupenky); členovia (i oni); alebo (snaď majú); leto. (Vstúpili); ktorej (jedna); zvonku a (je zahradená sklom sťa krov kvietnika); 420 krovom (a); ústreším, (a); tým (je); ľahko (vystupiť); Ale (to by); Sedadiel (je); z (každej rady); ktoréhokoľvek (zo zadnej ako z prvej); priestranstvo, (Výhľad sa otvára); zelenú (pokrytú); trávou. (Tá je ohradená); naokolo, (iba že tento plot); netvorí (nikde) uhol. (ale) ide do (kruhu); sťaby (tu); vytiahli, (kružidlom okolo); ako (vidno); vychodená. (I ona); tiež (ako vidno); sa (ta zas) odkiaľ (bola) vyšla. (Pred tribunou kde je mnoho sveta je travnatý priestor, iba že ohradený zábradlím, aby nikto neprešiel do kruhu ohradeného plotom kde je cesta, na jednej); nej (má miesto); riadi (tieto výkony); udržuje (pri nej); by (zasluhovalo pozornosti), obecenstva; (lebo ho); množstvo (v týchto miestach menovite dámy); Z (ktorých); väčšina (už len), takže (Tá); pole. (A prišli); prišli, (i tí); majú (hrať úlohu); pri (v); všetky (tunajšieho pôvodu, najviac hodne); Obecenstva (ešte vždy); zaplnila, (prazdne lučiny); až (kde su); obecenstvom (vyberaným jednoho i druhého pohlavia) Naľavo (od týchto oddielov je veľká lučina, kde sa schodia); vstupenky. (vstupeniek, ale ktoré číslom); vyvážiť (hodnotu všetkých čo sú na tribune a pred ňou.); tribuna, (Na); napravo je (väčší); povozy (ktorých); rozostavených; (aby) majitelia (mohli); pohodlný (prezerať po) pohľad (po celej); sa (má vykonať bežanie.); preteky. (Ba sú tu i niektorí na koňoch. Mnoho je); vstupného (vôbec) neplatili, (a preci); tak (dobre); boli (tu); obďaleč. (Tí čo); miesta (na miestach vyvýšených); závodiska. (I); parkana, čo (ohrádza závodisko); klobúkom. (Tie sa neprestajne); sťa (by ich kto); vetríku. (Sú to); na (svojich); osád (a); robotníci (a uradníci); ktorí (nemali); 421 aby (neužili slasti); tejto (zábavy); vkladajú do (toho diela); roboty (statočne); čo (užívajú); pre (uspokojenie); vidieť (druha v behu); sa (i on); do (letu); prebehol (ostatných); (V tejto chvíli); zaujímavé (pozorovať); koní, (lebo); tak (musia prísť); pozorovať (obecenstvo); sa (keď na to príde); príde. (No vidno z väčšej čiastky im; svedčí. (Väčšina obecenstva je); povedať, (cele určite bežia tu); preteky (viac); citlive. (Oduševnenie); že (môj); je (prilepený); hlavu (toho); záujem (môjho); ktorý (ho bol); urobila, (všetko); konskej (srsti, no čiastka obecenstva); obecenstvo (neberie do ohľadu]; nezištný (umyseľ, neocenila ho); žriedlo (dosť výdatné); zárobku, (kde) treba (len); silu (údov); vedomosť (hneď i); vrecka. (Majú); kôň (pribehol prvý tú odmenu); koní. (Druhú odmenu); koňa. (ich prebehovanie); nezaujíma, (iba); Stadiaľ (i to); čo (sa čuje); vlastne (lepšie); života, (kde sa pod chvíľou držia); 422 nich (nieto); pokroku (iba); môžeme (súdiť); opreteky (vari); vzdialime. (Tu); gauči, (ktorí); na (svojich koňoch) koni (zpoza parkana sledujú) podrobnosti (dejov); kôň, (slieďa za jeho výkonami); všetko (čo je ich čo je ); vzniknúť a (rozvíjať sa); pekne (a bars); nemôže (sa); cudzie, (nezataja); svoje. (Nuž) Oni (ich) sledujú (pre semú vec); nej (Zaslúžili); ale (hneď); aby (ju); pohodlne (mohli sledovať a s nimi tí, ktorí); očima. (Našu vďaku); napred, (naprahujú); opozdili (trochu); zastihnúť (dosť); čísel, (mať); príležitosť (zahrať) I (tieto); aby (čo); viac (urobiť); vrátime (do mesta); príčiny, (Sťa chorý ktorému vytiekla krv zo žil a ostal ležať zamretý.); Ulice (ostaly); mestom (tá); ktorú (tak dobre); odpočinok (ktorý); v práci (,ktorú on považuje za nedeľní odpočinok); kde (je ktorí sa trmácajú životom a musia ho prebŕdať kde); najprotivnejší. (táto); nudy, (tým tiež); a (jeho); ktorými (sa ide); prospechom, (odsunuté sú); chvíľu (na stranu); života, (nastáva prestávka, sbierajú sa sily váží sa); ťarcha (čo treba niesť a ťahať tým čo zajtra zas musejú počiať letieť); 423 zajtra (vláčiť); čo (čuť akosi); koča, (alebo); lebo (ju); nemohla (sebou); Sú (tie); popoludnia (v nedeľu); akosi (po mestách); obyvateľstvo (vysype sa von); okolia (meste ostane prázdne, ulice prázdne, akoby odpoly vymreté); sa (vrátili výletníci); vysýpajú (svojich cestujúcich tu); bytmi (alebo); snáď (že zastihnú) ešte (opozdených); Na (tribune); vysypali (sa) na (ulicu vlastne); spomínajúc (jednotlivé) príhody (dnešních); dostihov. (a davajúc svoje poznámky. Tu prídu na pretras); usmiate, (tí ktorým); ale (i tých čo sú); sa (nasilne sa); nasilu, (ktorých dnes); uhryzlo, (ak myslia); sa (im); krivda. (pri priebehu dostihov.); hra (je raz); nej (nechybujú); tých (ostane tých); nebolo (tak); boli (len); rýchlosti (jednotlivých); vlastne (zavodoch) pretekoch (bol by taky); stisk a (ako dneska na zavodisku a či by bol); ako (teraz); dovolili (vynsť pre pekné počasie); slobodu (z domáceho žalára); nie (to škody, prezerajú); či (nevyparatily); Všímajú si (menovite malých nemluvniat); fľaša (čo neprešla ich rukami); či (nemajú nastydnuté lebo); nenastydla. V (ich); matky (ich iste); dvor, (poneváč); bolo (tak krásne počasie tak krásne a teplé); von. (A) Možno (im prida); pľúc! (Kde); nič (zleho); sa (i to); výletu (a najde): Dieťa (červene a); plači (a s kašľom); hneď (vtiahnu do svia); rozoženú (sviatočné oživenie sa rozdrobí a); miesto (neho) nej (sa postaví predsavzatie) sa (i); deti (a nepôjdu); vzdor (tymto); Mládež, čo (sa vrátila); dostihov, (ostala) vonku; (a); 424 poslúchajúc (výkony); Tá (ktorá); námestí). (Dnes je) Počasie (výnimečne priaznivé); využíva (pôžitky); môže (čerstvého vzduchu) vzduch a (peknej hudby Mládež); stoja (najviac); pohľadom na (dámy ktoré); chodníkom. (Nevdojak); dostihy (kde sa); nehrá (nie); o (materiálne zaujmy); druhé (výhody, ktoré); zmysel (životu ako sa všeobecne uznáva.); obyčaj (postávania); a (v príjemnom rozhovore) trávia (hodiny určené); páni (tiež); ako (vždy); aperital. (Tam sa); zas (denné); kocky, (kto má platiť); počastovania (ktoré ide); stola (za ktorým prisluhuje ten v bielej kytli.); dľa (osobného); obchodné a (druhé); Vôbec, (každý ktorý); záujem (ostať na povrchu, poznať) prúdy (verejného a); novinky: (kto sa snaží dozvedieť sa o niečom alebo dosiahnuť dáku výhodu); keď (ani sa); tieto (drahocenné okamihy, kde má príležitosť sísť sa s ľuďmi, ktorí mu snaď môžu pomôcť alebo preukazať službičku.); sediac na (vysokých taburetoch); po (skončených prácach a); pôžitkom, (tu); a (podajnejší); za (stolom); niekomu (nepríjemne pred obedom vlievať); žalúdku, (ktorý); pýta (a neraz); spoločenské (zviera a); sa (prijatým) obyčajam (a); niečoho (pevného); tekutiny. (I toto sú preteky a dostihy, jeden druhého hľadí prevýšiť nie číslom užitých pohárov a kalíškov ale skôr pod spôsobom takého hostenia si vydobyť si výhody ktoré mu môžu osožiť v dostihoch za úspechom, a zdarom pri podujatiach.); nerád (vychodí a nerád ide); sliepkami, (spať) môže (ísť); cestujúcich (kde); vetra (je táto zábava nemožná); tu (na tomto mieste); 425 deň; (nuž); zimy (niet); kde (je); vzduch (nasýtený); mora. (Bars); v lete, (keď); teplejšie (to vyparovanie tu nemôže byť veľmi značné.); nie (je) to (tak); lavica (okolo zábradlia); zimné (, ktoré); dlhé; (lebo); krátke; (že temer); neostane (len); súmrak, (a temer zapäť za ním); nieto (skoro); bez (ktorého by bolo); akosi (nevhodné vkročiť); účinkovať (pekným dojmom vyžaduje); i to (ak je možné temnú); kazí (všetko); večer (sa zdá byť raj v noci); krajšie. (Keď ho nieto. Snaď preto ľuďom sa zdajú noci krajšie); inde (v noci); poézie; (a); je (zvlášte pekný s krásnou); farieb, (mnohoráz ktorá by sa); ju (chceli takú (znázorniť); štetcom. (Snáď); tieto (vychýrené); Arenas (dosť hodné); nočných (vtakov); nejdú (síce); ale (na každý pad hľadia vziať); a (to sa vie i obratne, lebo); Ale (zas); tichučko, (čľapoce); ísť (pohľadať); statok; (nemôže); 426 ktoré (iba); kampoch (prirasta); nadbytku (oslobodzuju); frigorifiky; (a); je (chýba); Krem (frigorifikov); Arenas (sa nachodí jeden. Je to podujatie); na (akcie); sa (bije ročne); statku. (hodný počet ale je i fabrika); konzervy (mäsové) a (všetky ostatné živočíšne); podnik (veľký, pekne); a (moderne); Tu (nič); neodhadzuje (nevyužitkované); zdali (hádam) veličinou, (s ktorou) ktorá sa (nevyplácalo rátať); skladov (tu i tu); mäsom; (ale); mäso (sa); čerstvé. (A vzdor tomu); čerstvé; (môže); vytknúť, (iba to); dobrej (polievka z neho nezdá sa); skladov (príde); na (jatky v zime); pokazené (cesty) nasledkom (dažďov); statok (je ťažko); nablízku (nemá); pašienkov, (kde by mohol); statok (ostať cez); čo (je); spotrebu. (A je to čudné); mesta, (nemá takých pozemkov, kde je preci tolko zeme okolo mesta velmi súcej na); pašienok. (Už akokoľvek keď sa zeme predávali v okolí, mesto malo by bolo pamätať, že bude vzrastať a zaopatriť si trochu zeme pod pašu); zime (nerád); statok (lebo); čiastkach. (Majiteľ ho v zime); škodí. (Škodí mu preháňanie, lebo); oslabený (zimou); môže (ľahko); kotné (a nevydržia mnoho preháňania. Krem toho); išli (vylučovaním sa); statok (smieša); a (môže sa zraziť); ak (je); nečistých (a); Prašina, (v zime); Bola… frigorifik; tvrdeniu (Tento); prišiel (na jatky); bol (najväčšmi); pekné, (keď je); 427 je (vre); čistého (tula); vidno (na ňom); varením (musí sa dať); rozmrznúť (pomaly); neho (je); Továreň (na toto mäso); neďaleko (od); má (pre seba dosť pekné pozemky); pozemkov. (Pri dieľni je továreň); loja. (Ale tieto závody čiastočne); loju a (k vôli nemu obetovať); nevyvážalo (sa zmrznuté do cudziny za dobré peniaze.); vôbec. (Mnohí); nevedeli (si); statkom, (ktorý sa); a (nemal odbytu); ako… hospodárstvo; (Na rube listu bez značky:) 1906 bola hovadzina 35 centov, 18 krajciarov, jahňačina 20 centavov ale i mohlo byť maso lacné vôl stál 65 (?), krava 60 (?), jahňa 6 (?), ovca (?) 8; kúpil (môhol kúpiť); málo, (aspoň); že (ovce mohol predať aspon na loj a dostal za ňu čo to.); to. (Bolo to); mäso (v Punta Arenas) predávalo (od oka, vola merali na štvrte a väčšie kusy a škopce tiež na kusy.); darmo. (Ale statok starší sa dával na); loja (,ktorý); dobrý (odbyt); dávala sa (sviniam); časy (držalo); teraz (a) keď (boly vytučené); išli (tiež); jatky. (Tieto); chytro (ako sen a už dnes i málo kto sa na ne odvoláva.) Roku… 60 (peči)… 6 (peči)… tiež (nie)… nieto (Väčšie podujatia); 428 kedysi, (zanikly, alebo); Ošípané (dnes málokto); Ovčiarstvo (urobilo velké pokroky); podnikoch; (nedržia a); môžu (mať); ktoré (istejšie); majú (vyvinutejšie a zdravšie); a (krem toho); sa (dá); predať (veľmi); kým (cele) ostarie a (zostane); zimu (roboty). Loj sa (sbieral); syr (a tak v); brúsoch (posielal) predával sa (na všetky strany); jedenie. (Iste sa ho spracovalo); maslo. (Vyrobcovi); loja (ostala okrem loja koža); nej (bolo); že (ju môhol); ostatok (mal ošípané); pri (tomto vyrábaní); loja (vytvoril sa ľahko); hnoj. (ten); obyčajne (tiež sa zanášajú odpredajom); kobýl. (ktoré); je (iste); ako (vyvarené); baranina (a i to keď ho majú); najhoršia. (Nám je táto); čo (odrastly na) mali (rastlinnom žraní); ošípané (miešanej krvi); podujatiach (sa najdu); sa (mnoho) burgyňa (a); tráva; (lebo sa nekosí k) kosí sa (pred v stave zelenom kým); podujatí (dovážajú); strán (plevy a otruby); pre (tychto); ktoré (príde); bývalo (prvej); kým… nevýhodne (Na vine sú samí že kupujú inde, čo by); mať (v hojnosti); 429 darí (i tu); úplne, (na semä); nekosili (k vôli krmu); by (dosť dobre); tu (vôbec) nesejú, (ani lucernu); ďatelinu (Ich seno); keď (ju ani neposekajú na); sečka (má Na takéto maličkosti a novoty tu nik nepomýšľa, ani ich nik nezavádza.) Roľníctvo (sa kona primitivne, a v miere čo sa nemá i to veľmi málo); nemá (sa kto okolo); zanášať, (lebo); roľníka. (Krem toho); ktorí (v ňom pracujú) roľníčia (nemali); využívať (lepšie); Cez (ktorú); veterinárov; (čo); sa (v nich); má (svojich) povereníkov (čo dozerajú); mäso. (A skutočne); hladko, (takže) v meste sa (je); ale (niekedy) zas i (čosi) ďalej (sú); i (tunajšie) mliekárne. (Pod tym sa rozumie); poľa (väčší menší); majiteľa, (je); mal (čosi sena); ho (pre každú príhodu); tuhá. (Nuž tie kopy); sú (tak rozsiahle); sena (nebude); ale (iba kolko nevyhnutne treba keď); Zimy (v celku), nie (sú tak tuhé); ako (by) sa (myslelo v tejto zemepisnej polohe); nájde (z väčšej čiastky); vie (i); spoliehajú (? i na tie vlastnosti kravy.) zachrániť. (Zato); majitelia… postarať; stajne. (a) držia kravy na (stajni zvlášte v zime); ich (cele); Držia… výtečné a (Ale iní ich); statok (po); kampe (nech sa); slote. (Krava sa); zásady (dávno uznanej); je (ona); Čo (doň); 430 nasypeš (to), to i (namele) melie (Tunajší); nasýpajú (podajedni) primálo (niekedy); nič, (takže); snehy. (nemajú čo posielať po svojich domoch, lebo preci); nedá (sa ľahko); múkou (a); (s vodou sa mieša a); druhými (prostriedkami cele látmá v sebe mnoho vody, nerobí nikdy smotany na vrchu. pozná sa zaraz. Iné cudzie súčiastky naopak); riedke.; nepatria. (Iné cudzie sučiastky naopak); padajú (v mlieku); dno, (ba sa); priškrejú (od); ich (ľahko); krava (v zime); mliekárne (žiadal); druhú (robotu); než (hnať vodu na mlyn gazdy); naliehavé, (potreby v); dažde (a tuhé); kravu (obratia na vnivoč, stiahnu); prístrešia a (hojného); záživného (po); Krava (keď nastanu); hladu (postará sa za horúca zastaviť); mlieka. (aby aspon tu zaživu nerozmrhala); by (i tu); rozmrhať (a neopatrne); zime (je); ho (bolo treba prave); najviac, (lebo); dengľavých… nohy; čo (prichodí); Ale (i); mlieko (vypadne); príde (drahé. Okrem dovozu); krajine (sú domáce); Štát je (povinný); daň (veľmi) zavadzia (a); hromžia (pre); privlastňujú (veľku); mlieka. (lebo); ktoré (môžu); kravy (držať); trovy (a); núdza (hľadia ich zaokryť. A títo); ich (A títo); žalovať. (Ako nasýpajú, tak melú, a); najlepšie (dôchodky); im (mlieko); podujatí (nevyrába); ich (ešte); 431 zimu, (i na); Núdza… najťažšie; snáď (poznamenať); mesto (v istom zmysle postavilo priveľmi); privčas (na svoju); obyvateľstva (do radu veľkých miest a) Háji (toto); to miesto (háji); mesta (su stajne zatvorené v strednej čiastke mesta totiž); Ani (len); stajni (a); nehovoriac. (A); mohla (sa) držať (v); Keby (mala dobru kanalisaciu); Viedni (mali) boli (konské); Viedeň (zato bola Viedňou); nečisté. (V Prahe sa držaly kravy v Kravíne a nebolo badať ich neprajný zdravotný účinok na mesto.) Arenas (ešte); meste (samom); mali (čo užiť); piť (neužitočné mrtvé mlieko); vída (nepridáva); že (chybuje kanalizácie); mnohoráz (nieto ani); prechádzka (prichodia); kravy; (a); miesta, (a); pije (na mieste); a (zato); dovoliť (držať); sa (hoci čím); Krem… sa (sa)… dni. (Dnes); držať (nič takého vo); bývať (bližej); kde (má svoje); hostinskí (musia); miesto, (aby ich upotrebili pre pri ošípanej, ktorá); dome. (Padne ťažko vidieť); ktorí (musia ísť); čiastky (do centra s); hostíncoch a (nosiť); 432 sa (obratne); a (znezrady); neočakávane (,keď sa o nej bolo); že (má v nej naokolo); okolí (nachodí); zlata. (Nahrnulo sa hneď sveta): strán (probov skusiť šťastie v takej bohatej zemi.); ktorého… bohatstva; Medzi (prvými); chýr (sa dostavili); Juhoslaviani. (Bolo ich); Aires. (pod vedením akehosi pana Poppera. Nebodaj bol to náš krajan. Členovia tej výpravy nemali veľkého šťastia zo svojich námah. Ako pochodil sám riaditeľ tej výpravy, ťažko dneska súdiť po toľkých rokoch.); tiež (vraj Rumun); že (z účastníkov väčšia čiastka); tuná. (Nenakopali); zlata (na pochytre); im (bolo); cestu (a na staré dni); No (medzitým); našli (si); a (mnohí); zlato, (iba že na druhej); ceste (než); bolo (vždy); môže… platí. (chyba je, že bolo rozosiate na mnohých miestach.) Nie (všetci znali); na (to); kde (bol); čo (ho); čase (si pomohli a); Podajedni… a (založili si)… šafáriť; odišli (s ním); bohatstvo (sa vlastne vynašlo z tadiaľto, čo nebolo slušné); poriadku: (Ono); malo (tu) ostať (a dopomôcť); rozkvetu (mesta); zlato (sa nachodí v nánesoch); voda (donáša); doniesla (štrk a piesok); Je… metrov; načim (ho vynajsť a oddeliť); slamy (najsť); by (sa zdalo, že taku ihlu neda sa najsť a preca sa ukazalo, že je); nič (nemožnosť); ťažkého. (Netreba); stoh (slamy); nech (ho); voda (odnesie); dne. (tej vody); Skoro (na tak istý spôsob sa hľadá); piesok (sa) hádže (na do); 433 žleb (a); a (všetko odnaša, kamenie a piesok no); priťažké; (nie ako akýkoľvek piesok); ono (padne); ostane (tam); už (nie ťažko najsť a vyniať); zobrať. (Je ťažkosť v tom, že treba zkúsenosti a oka, abys naňuchal kde môže byť taký zlatonosný nanes a kde nemôže byť); šťastie. (Kde si ho našiel musiš kopať v ňom až na dno, lebo taký nanes máva len dno zlaté. Ak si mu našiel dno zlaté treba sa ti starať abys mal vodu); zlaté (treba sa); čo (by to) zlato (vymyvalo); musíš (vodu); naraziť (na to miesto); alebo (ten); zlatonosný (piesok preniesť dakam); vode. (Takéto otázky luští už sám); dľa (svojho); a (vyrátať); či (taká prípravná robota nepožere); než (to ktoré sa); sa (dajú vytiahnuť z toho kamenia); piesku. (Mnohí nevedeli); vyviesť, (dobre); účty (,pracovali); sa, (nahľadali a to sa vie našli); stála. (Nie len že sa im dostalo zlato, ale si zaopatrili i lámavicu, ktorá im i ostala.); Pracovať v (chladnom počasí a vo vode je veľmi prajná); príležitosť (k zadovaženiu lamky); lámku. (V lete by bola o mnoho príjemnejšia); že (mnohé) nejeden (jarky); lete (zastavujú prácu, nemajú ani); zime, (zvlašte); je (všade hojnosť); jarkoch (Vieme práve to je obdobie, keď je počasie najškodlivejšie a chorobu je najľahšie nadobudnúť.); choroby. (No); nedajú (sa); nos (ani zlatom, znajú); a (zkrutky); ho (pomáhajú ho hľadať a odlúčiť z piesku); Majú (jednoho spoločníka a či tovaryša) kamaráta, čo (môže sa); vkradne a (votrieť a vkradnúť všade); odnesie, (ho sebou. Takému) Zlatokopu (neostáva); ako (davať pozor na spoločníka); mu (neutiekol); a (nenechal ho aby mu zuby kleply na prázdno); Ten (spoločník); zlato (nesmierne ulipne); ho (najde); ceste (vezme); ho (pohltí); ho (len); potom (neostane druhé); ako (pažravca); do (svojej) moci (a prinútiť); 434 čo (pojedol) pobral, (ako keď naše ženičky vytískajú pijavicu ktorá sa nacicala krvi, že je ako klobása.) Znajú, (všetky fígle aby zo živého); striebru (vytiahli svoje); ňom (a); striebro (im ostalo zas bez neho); službu. (Sú to fígle); bolo (zdlhavé) prinudné tu (navádzať ale); treba (vyzradiť); sa (neraz) vyvŕši, (na tých čo ho trápia a vezmú mu čo má.); Kto (nezná); nevie (dobre); vkradne (na) i doň (v podobe pary, udre mu do zubov, tak); sa (rozkývajú); vypadajú (samy od seba) sťa (zubiská z roz); starých (hrabiel) hrablí. (Človek na to má mať v rožku aby sa mal na pozore a kto nelení ľahko sa vyslobodí i od výčinov živého striebra. Zlatu sa zaliečali a) Za (ním); deti (dali); lesku (ktormu); svet (až do zeme); ani (nenie vyliate do podoby); všetko: (i); majú (najviac, klaňajú sa mu najhlbšie); hodne (tiež čulí); že (kdesi že u); Areny (ho je všade) kdesi (sa nachodí a že); aby ho (zo zeme vydobili a im ho odovzdali.); čo (čo sa učia v školách a v živote sa len v tom cvičili kde a ako by to zlato prvej našli); krajinách (kde sa zlato nachodí); kopali (a sbierali i rozum ako sa najľahšie k nemu dostať); zlata (Ich meno bolo vychýrené na všetky strany.); im, (Verilo sa im na slovo) že (kde rekli že); rečú je (zlato, že tam je zlato skutočne.) Pravda. (Našli); našli ho (oni); lebo (kde by ho nebolo?); kde (ho našli sa); nik (už); iba (ten); zápis (museli platiť); štátu (velkú sumu za každý hektár takej zeme); zlato (je); jeho (sú zeme), alebo (už) národa (i všetko); čo (sa); nich (nachodí); by (zem nedal); peniažky? ( a nech); šťastie, (ale nech prvej statočne platí čo prislúcha); takýchto (zlato nosných zemí); dakoľko (hodných); prekopávať. (Povedali): a (trochu); zlato (nechalo tých par luk pre seba); je (i Bohu milšie i svetu); za (darmo); dakoľko (pár) mesiacov (dostať); zlata? (Tak oni); diele; (až každý podieľ); papier, (ktorý); väčší i (vyzeral) onakvejšie (než); čo (pripadalo); zaň (zaplatiť) dať. (Na tých papieroch bolo už z Bolo); na ďaleko (cítiť), že sa (na ne sa bude ide prilepiť); mnoho (toho) zlata. (Začali); 435 predávali (podiele na papieroch alebo už učastiny); Je (mnoho) i (takých) tvrdohlavých, čo (majú tuho); turáčky (neveria žeby); „Kto (išiel); išiel (nám); predať (za dva loty zlata hneď funt, alebo čo len pol funta); predaj… neveria, (Neveria nikomu); majú (na dlani); sľuby (nič); a (odpovedia) ti (uprimne) doprosta (že); chrasti: (Že viac stoja); loty (čo majú); zemi (a); vypoďkať (z nej); ako (ty); blázon (nas); dielu!“ (Nuž jesto dosť i týchto neveriacich. Ale); záhonov (tiež) vedia (čo urobiť); tými… neuverí: (Oni soženú a svolajú prave takých); ešte (ich i); hostia (i cestu) ich (platia, chovajú ich ako pavúkov i znakov, ktorým na slovo ťažko neveriť, keď vieš že nezlyhajú.); oči. (Tá spoločnosť); trakte (príde); zlatu, (vykopajú); mise (na vahane vymyje dokonale); ňom (čo ostane); vidia, (to); uverí. (Najde); ľahko (si); toľkých (kvadr); sa (na mnohých); skúša, (na všetkých že); menej. (a) Potom (sa) už (vyťahujú komputy); na (celej tej roli); prielohu. (Vychodilo to neraz); kilá, (ba); oči, (počali rozvazovať); predsa (a vzdor tomu stalo sa); papiere (s ktorými sa); ťažko (,tie); s (punčochou); centov (nevideli); grama (ba ani pol); o (tom); škoda, (všetko); Tomáši (,odborní znalci); nepodarených (podujatí); pri vydobívaní); do (podrobna) podrobnosti (nedoviedlo by); navráteniu (tých); čo (vyletely); z (punčochy); predsa (je dobre čosi i); spomenúť (a mysleli by sme ináč); bosoráctvo: (že); ukázalo (prepadlo sa kamsi do zeme); Robotníci… mlčať; 436 sa (tvorily); daždi, (ktoré); burzách (predávaly); aspoň (maly zapísanú cenu); než (začaly); Treba… vahane (zlato)… vymývať. (Ale prišlo i na tie, začalo sa robiť a tu raty (?) výpočty); nikdy (nevypadlo); malo (byť vynsť); výpočtu (nevyčistilo sa nikdy zlata); menej. (koľko sa bolo vyrátalo pred neveriacimi a znalcami) Pekné (akcie); začali (padať); sena, (pre pekný zovňajšok, nik ich ne); kupovať. (A dnes); Slúžia (preci); časy (tých časov); obyvateľov. (Na ne by sa mohlo slobodne napísať: „Tak sa časy menia, tak tento svet beží.“); ich (prežili, ba i); i (zástoje); behu (teraz); pomyslia; (pochybujú); piesku (a prachu); vietor (vznášal sa); prach (zlata); ľuďoch a (predmetoch); po (skrýšach); truhlách (vyšly); božie, (dostaly sa); prúdy (,neboly priviazaná); boháčov, (a) starých (boháčov); bola (vtedy); ich (mnoho); bývali (ustavične); kolovaní (vždy); starí (a dali i druhým za); Šampanské… štedre; sa (cesty); nachodilo (bohatstvá); Prostredkovatelia… zárobečkom. (I ďaleká); 437 výpravy (sa podnikaly); ktorých… lodiek (ktorých majitelia): peniaze, (ba mali); podiel(i); odmenu. (Vôbec sa už); Po (tejto); nastalo (i) vytrezvenie. (Akcie); ceny, (už sa nezapisovaly); burzách (veľkých bursách, a tunajšia); spustla (a nebolo v nej ruchu); vytrezvenie… spoločností. (Začaly sa roboty okolo zlata, tie nevykazovaly); nepátralo (sa po príčinách a začaly); zlatého (prachu); nedopatrenia. (Znalci a neveriaci Tomáši našli); zemi (iba že chlapi čo kopali a vyberali zem fajčili ako i ostatní a fajčili v tie časy jemný a voňavý hercegovský dohán v cigaretách ktoré si sami krútili. Ako ako nie: kto by to už vedel povedať, ten hercegovsky mal v sebe tiež čosi toho zlatého prášku. Pri fajčení nedalo sa prekaziť, aby nepadlo do zeme čo bola vo vahane dačo popoľa z tej cigarety. Vypočet vyšiel v tých pádoch dobre, znalci sa neprerátali, ale sa prerátali učastinári, keď mysleli že do vahanov bude padať zlatý prach z cigariet. Potom už ľudia zmudreli a keď išli robiť zkúšky, dávali pozor na chlapov s hercegovskym dohanom, ba sami si kopali sem čo išla na zkúšku do tých vahanov. Vychodilo i vtedy že sa nachodí zlatého prášku, bez pochybnosti takého, čo bol v zemi. Zas sa utvorila spoločnosť vydala učastiny veľmi vkusné. Ale čo by sa dostalo na jednoho pri toľkých učastinároch); Vcelku… ušlo; sa (išlo); na (ťažký); spôsob? (Rozhodlo sa); a správcovia… uzniesli sa; ale (vo veľkom); nie (so) na (starosvetskymi); ťažkopádny (riadom); kopú (stroje); sa (jej dnes); prachu (vynde); účastiny. (Do Doredikali); 438 stroje (nehorazne, podobné tym čo); sa (čistia); dno (u); prístavoch, (kde sa rád ukladá); gliaňom, (nedajuc sa); načím (dovliecť ku) vliecť na (ďalekých pustých); kde (ne); nebolo (ani ciest); dvadsať (i viac); treba (složiť); miesto. (Nuž) Majitelia (volov); mali (tu); najhoršieho: (niečo sa ujde z toho o); chudobe, (a); prehŕňa (a); vymývať. (a); dosť (toho); i prášku. (Ako zvláštnosť sa spomínala); týchto (nových zariadeniach); práškom (bolo veľmi málo čípiť, a väčších sa nikdy nenašlo); ceny: (len aby ho bolo hodne); Stroje (boly); dobre (a konaly práce mnoho, ale ešte i peňazí dosť prežrely. Práce konaly); vedrách (zem); toho (musely niesť); im (boly); čo (nadzerali); poprávali (stroj a); viedli (ho), aby (šiel po cestách pravých); Stroje (musela niesť i celú); zasekol a (odpovedal); moc.“ A (naostatok); prepúšťať, (a ,vyrabanie); zaseklo. (Ukázalo sa zas, že); svojimi mozolami je najistejšie, že pomaly ďalej zajdeš.); ich (nevyužívalo); začali (zas robiť): motykami (a) lopatami (sami); sa (vyrobilo); účastinári (utratili); na (frdilno?); Tu… človek, (Chudobný človek) keď má (skromný) zárobček, (s ním sa); 439 uspokojí (vďačne); zvlášte (len nech má zaokryté svoje výdavky (a); niečo (ostane nádenníckej pláce); namáhavá. (Konečne tie); spoločnosti, (čo); päsť (robí); Kúpi (sa); cukru (a); zaopatrí (hneď); sa (všade) kdekoľvek (guanakov.); mäso (ujde); Mnoho… preto; zaň (veľa); prášku, (to vynde); ale (preci); groš (,takže im); druhým (dobrá); sú (ani); mať (mastné); platy (i to); (Na rube listu bez označenia:) Stroj vypracoval dakedy viac dakedy menej, jeden na rieke v Ohnivej Zemi za týždeň 1130 gr. ale i 3445 gr. 1903 1904 1905 vymyli zlata okolo 600 kilov. Čo… seba. (Teraz); sa (zamrela); akosi. (Za); sa (rozpadly, ich pozemky); jednotlivcov. (a za tie); eráru (poplatky); Oni (ich); využívať (ani); by (spo); platiť (za pozemok); nespravodlivý, (a nabral by väčšiu); zárobku. (Spoločnosť rečie); nebudeš (ho); nebudeš (ho); robotník (jej odpovie); ktovie (kto); prvej: (ty); alebo (ja); 440 a (pomyslí); nevyužitá (keď); bola (tak potrebná); všade (akosi); privyknutý (namáhavej) robote, (lebo); môže (zdolieť); života (a námahy); tej (práce); zriekli (zdravie mu); lebo… darí. (Nedopustí narabať); lopatou, (a nosiť); stehna a (kožené kabaty); zamestnania, (ktoré sú tiež); výnosné, (snaď); nestále a (zlato, a nie sú tak ťažké); nedávajú (sa); roboty: (najdu urad); postati (a lepšej. Iba kde); medzi (chlapmi); chlapy (ktorí nemajú); druhej (roboty); vymývať (zlato); pozemky, (prenajaté. Pri tejto práci vždy zarobia); vynde (dobrý deňní plat); pláca (čo znamená mnoho); pracovali (na zlate); zlata (len); nebolo (naliehavej); boli (museli čas); Z toho… objem; Bolo by (dôležité hľadieť zodpovedať na otázku); nánesoch (piesku po kampoch a); ta (prísť); odkiaľsi, (a); Kto by (vedel)… 441 Znalci (hovoria) … vysokým (tú holú)… robotách. (Na tú otázku skoro od nikoho nepočuť určitej odpovedi. Zlatokopi obyčajne čakajú napríklad veľké búrky na mori, tuhé); tuhé. (Ono); je (na); zrúca (a rozdrví); bralá (a vrchy); vrškovité, (do ktorých); miestach (najde) čosi (viac); toho by (sa mohlo predpokladať); sa (rozdrobily alebo snaď); skadiaľ ho (vychádzalo samo rozbúrene more na breh); 442 rozmieša. (Hovorí sa že) Skúsení (banskí znalci); Zemi (stopy zlata a jeho žily); jeden (nemohol vynajsť); Ostatne… žily; mesta bolo ho); potoka, (ktorý); našlo, (nik nevie); Je to… prastarých (moh) … sa (vybral) … prášok. (Nuž odkiaľ to len prišlo, a poneváč je v samom koryte, doniesla ho voda iste); doniesla (s vrchov), keď (bola); prudká (a); mala (toľko) sily, (aby ho doniesla); dolu. (Je patrné); uložené (i tam); snáď (v); či snáď… stať, (Možno prídu ešte lepší znalci a); vynájde (na); voda (vynáša) vyniesla a (ukladá); piesku. (nalakomí); nalakomilo (že); prehadzujú (ich a); prenášajú (tu zem); nej (vyrobili); kov. (,ktorý ich vábi); Vábi… hurúčka. (kedy to bude, ťažko povedať.) Pravdepodobne (my); 443 zlaté (sa); sotva (nedožijeme); ohromné (stroje a); ktoré (stoja); pohodené, (s); sem (nová mechanika poslala, aby); nám (boly); pomoci, (a teraz čakajú na nás, že sme nevedeli na nich robiť a upotrebiť ako by bolo patrilo.); budú (si ešte); nájdu (ešte); beťaha (tam); riadiky. (Neďaleko od); síce (cele); Ložisko (je); ktorými (a či vlastne); potok (už spomenutý a či vari skôr v nich vyviera); lesnaté, (, potok tečie tesnou hlbokou dolinou v ktorej) V nich (v nich) je (tam); leta. (cítiť závan vlahy.); doliny (trochu); hĺbku (sú dosť); Slnce (medzi nimi nemá ako pripekať); presušiť. (No ešte); ešte (,ale); hodinách. (Bane pracujú); už (od); potrebu. (Čím sa); uhlie sa (dobýva tým v jakosti tým lepšej); mesta (až); baní, (vedie železnica, len); čas (vyhovuje); neviem, (kam by sme sa podeli); rady. (Vo všeobecnej vlahe, ako sa v zime ukazuje); treba (dobre); by (nás tu plieseň); Voda… vyťahovala (m)… šatstva; Dva (sa); drahšie; (a blížia sa roky, keď); dosiaľ. (Skoro každého); leta (vyhorí kus); hory; (prečo, na aký spôsob, nik); 444 by (nevedel udať); povedať. (Neraz); ale (najviac); čo (tam); odviezť. (neraz); ľudia (minú) utratia (všetky); lebo… robí, oheň: (drva temer už hotové, len ich odpredať); za (pár); stratil (kapital); oheň, ak (sa dobre usalaší, je temer nemožné, pre miestne ťažkosti, neraz i nedostatok samej vody); široký (diel pás); veľmi (dobrý spôsob hasenia); ale (nieto); sveta, (naporúdzi a ani prostriedkov na); hory (v ťažkom); miestach (za par dní); čas. A (bolo) prichodilo by (treba) horu nielen (vytiať horu); vyťahať, (z nebezpečného susedstva, aby sa nemohly chytiť.) aby (sa); obyčajne (sa čaká); spustí (i k nám); zastrúc (neraz); dni (tiché); teda… dni, (za ktorým)… utrpenie; dýchanie (ťažké v takom vzduchu); Na (ľuďoch badať istú); rozčúlenosť (a); vyčkávanie, (či sa skoro); trochu (ťažký vzduch); snáď (aby obrátil); je (snaď); seba (môže vyhasnúť. Je pre mesto veľké šťastie, že má v blízkosti veľké ložiská uhlia a železnica mu dováža každý deň toľko koľko sa ho môže spotrebovať.); Nie… bez (lesa a) hôr. (Táto malá); slnce (zanedbáva nám dodávať); nedbale a (práve); sa (nám najväčšmi sišlo); zime (je); nebrieždi (tma), keď (príde) zavíta (prikvitne); 455 na (rušňoch hneď); vchodí (alebo) a vychodí (zo stanice, tí); zvoniť; (raz je); zvonárom (sam stroj vedúci); nevyjde z (blízkosti mesta.); miest, (Je to); ľuďom a (tiež); cestách (čo); prechodia (koľajou); ochranných (prostriedkov); sa (zatvoria); keď (sa); vlak (blíži); strážnikov, (čo); pred (svojim) domcom so (zastavou) znakom, (zvestujúc že); nie. (Tu); nech (sa každý); prechodí (popri trati má na pozore); raz (po železnici divne sa ho dotkne) tými (čiarami(?)); znamená. (Ja keď som počul prvý raz to zvonenie, myslel som); že (je); sviatok. (Iba); stanici (domyslel som sa); že (zvonenie pochádza); a (neznamená); znamenať (sviatok); zvonenie (ma prebúdzalo i v Santiagu a); privykne (než na to, že je); obradmi (v chráme. I); rána, (neraz); ozve, (a pozdraví); obyvateľstvo (svojím); sťaby (mu chcela zvestovať); stará (oň a nenechá ho); ktorý (nutno); svetlo. (V tomto); kraji (musí); rozprestierajú (na ďaleko); sú (rozo); rozosiate (v tomto južnom mori); lepšie (juž); jeden (celý); pevninou. (Siahajú do Cordillery na pevnej zemi, do kraja Ultima Esperanza a z tadiaľ idú Cordillerou. Ja som videl kamenné uhlie v hrubom páse na plese Argentínskom.); Že vrchy… odchodnosti v (utvaroch)… už (či)… miestach; čo (ide); vrchami (do); súvisí (patrne s nesmiernymi) s roz (siahlymi ložiskami); Esperanza; (,ktoré prechodia celým systemom ostrovov až sem do Punta Arenas a idú Boh vie kam ešte.) Snáď… lepšie (ložisko)… Esperanza. (Z mnohých); miesta (sa pýtajú zapisy na zeme s uhlím); 446 kde… miestach; sú už (otvorili); jamy (a kopu); predaj. (I); nekúria (drvy); pozmeku. (Videl dom); Esperanza: (je to); uhlie (čierne); ligoce (sa); plochách, (vyzerá veľmi dobré a mastné); previedli. (Kedy sa počne toto); stane? (Najprv by bolo vystaviť); do (toho kraja z Punta Arenas); Esperanza. (Tu) Bárs je (už); vystavená (nie je ľahko povedať.); Krajina… čas (Ostatne Čile majú); inde (uhlia); čo (tu); našlo (mnohých miestach ukazuje stopy); stranách. (Na plese Argentinskom ako i v Ultima Esperanza by patrilo ku druhom dobrým. (Čilenske); Loty je (tiež už súce ku); ho (priemyseľným cieľom, ku premavke); čo (idú); Liverpolu. (tiež toto uhlie uživajú; Takže tieto ložiská budú mať len miestny význam a snaď pre lode ktoré sa budú poberať touto cestou na čilensku čiastku Tichého oceána… Ten význam by môhol byť i veľký, žeby môhol zabezpečiť nielen hospodársky ale i priemyslový vývin a rozkvet tohoto kraja; ale na teraz to (od) závisí i od druhých okolností. Poslednie časy podnikavosť tohto kraja zamrela akosi, ako vôbec snaď všade v južnej Amerike. Treba bude čakať, kým sa zas vzchopí k novému životu a začne); Tieto ložiská… hľadaniu (nových)… priemyslových (podnikoch) podujatiach. (Práve keď bola horú Trpké naučenia)… ľudí a (ochladia im horúčku)… ruda (medená)… nálezcu (ho)… hodne (zlatej)… začalo; 447 hýbať. (Bola nadišla horúčka v jedny časy, obyvateľstvo tohto mesta, že začalo snívať o veľkom bohatstve čo by znamenalo zdroje petrolejové v blízkosti mesta. Bola v tom skoro ctižiadosť, že tu kdesi by mal byť sklad mienerálneho oleja prezradzovaly znakmi maly skrývať v pôde v okolí mesta. sa skrýva v petrolejových ložiskách ktoré sa); Bolo… istotu; Bolo (ich); čo (mu); cítili (zápach); vzduchu (a všade hľadali miesta); Veľké… najpodozrivejšie; (Nie je síce ten); príjemný, (ale keby sa bol rozšíril); mieste (boli by sme); rozkošou. (Už už sa zdalo že mu trafili na ložisko), 448 nesplnilo. (Utvorily sa i spoločnosti so značným kapitálom vrtaly na viacerých miestach, kde sa zdalo že by malo byť niečo; bolo v ufanie, ale na ostatok neostalo ako zanechať i tieto roboty.); nikto (nebanoval); nik (je nie); natrafiť. (Vzdor tomu že znalci majú v tom slovo, i oni sa z väčšej čiastky); nevidomí. (ako tá slepá kura keď hľadá zrno.); zem (tiež) vie (skrývať pečlivo); tu (z nich); niečo. (Po vode pláva olej na mnohých miestach. Keď padnú dažde, tvoria sa mláky a laguny, na nich tiež neraz pláva olej oka po polievke.); hľadať, (nikdy sa nedá); že (treba); si môhol nájsť oleja); sú (veľmi bohaté); žriedla, že (mestečko prvej); Hovoriac… dneska (inde)… uhlia. My… nich (vlaha a)… zamretá. (Vo spodku)… ich (V mestečku); Zeme je (skoro proti Punta Arenas); Arenas. (V ňom býva veľmi mnoho Juhoslovanov); Juhoslovanmi, (väčšia čiastka); obyvateľstva. (sú oni); čosi (tu); pevniny (Dalmacie, ktorí sa); osadili. (Ľudia nie tak); dedín,… spúšťajú (celym Prímorím)… Záhoria; 449 pracovitý,(zdravý) s málom, (nebojí) neľaká sa (prekážok a ťažkostí, odolá i zlým časom zime a vode); Vôbec (vydrží); staršími, čo (by neboli); ak kopal, (nedokopal sa čohosi); Ak (on mal istene); to (neprehajdákal, ale si zadržal ku ďalším); zas, (čo); prišli (po); zlatová (horúčke) horúčka (zlata); máloktorý že by (nebol); vážení (i) pre (neobyčajnú); od (kopania) zlata, (dávali sa najviac); na (túto); statku. (po podnikoch veľkých spoločností, menovite Explotadoru del de la Tierra de Fuego); obchodnom: (s pekným výsledkom); dobré (a užitočné); čiastka (ktorho); hektárov (a dať); prenájmu, (kto dá najviacej); najviacej. (ale mali); 450 Porvenira. (Kusy to); (primalé), aby sa mohlo pomýšľať na zakladanie); pokus (či by sa daly na týchto stranách založiť osady. Očakávala sa všeobecne); vláda (utrpí); nezdar (a); nenájde (ani); kusy. (že tým utrpí); i (pohyb ktorý čím ďalej tým väčšie začal mať rozmery); tým, (požadoval) aby (celá); Zem (z čilenskej strany); na (malé) kusy, (a rozdaná chudobným osadníkom ku využívaniu); aby sa… dražby, (Keď nastal deň dražby);… osadení (tuna); Vtedy (práve); dobré (cenu, takže); hľadel… výnosné; kusoch (sa); o akých… než (sa)… platiť a (ceny, až sa mnohym zdaly smiešne: čakalo sa že tí čo platili toľké pranájmy, utrpia škody, utratia); dražba (bola) odbavená. (títo); sa (skladať); aby (mali); kampa (za zimu a leto); aby… podnikov. (a na malých kúskoch si); podniky (s); Na (tento); ešte (nikto); sa (nemôže vydariť); trovy, (ktoré); dva (zadivili sa všetci); že (ešte); skôr (bolo badať, ako sa); 451 Statok (mali); tučné, (veľmi výdatné na); najlepších (majiteľov); vysvitlo, (vtedy); snáď (viacej); dôchodku, (než väčšim); čriedy. (Oni); ovcu (prírastku); platili. (Ich); sa (veľmi výhodne); slamy. (ktoré) Bolo (výtečné) sa (hojne); na (vývoz); potrebu. (Toto dovaženie sena bolo sa prvej bolo); seno (zdraželo neobyčajne); poskočilo. (V tie časy); Porvenira (značilo veľké poľahčenie keď); lebo (dopravné prostriedky); Chil (boly); veľmi (obťažné); loďstva (ako sa cítilo všade a tak i tu vo svetovej vojne); snáď… Porvenira; ostalo (miesta); miesta (a); články, (čo dosiaľ zaberalo seno); sem (vyvážať); prvej (do Punta Arenas dochodily); pre (ťažké dopravné prostriedky); prostriedkov. (Zkuška); osadníci (v Porvenire); a (zaslúži); sa (poctivejšie) niečo (pečlivejšie); kusy (vydelili pod robotu a); nechali (pod pastvu); zeme (sa sialy sa); sadili (sa) zemiaky, (repa burgyňa kapusta a Tak); zabezpečenú (výživu); rok (a i rodina zo zemí a čo na nej môhol sobrať.) ktorých (choval); trochu (lepšie); im (začal); statok (hladuje); hladovať (lebo), i ovce (boly); je (najviac treba krmu); to (sú v jar); tučné (dajú); ktoré (je); odpredať (v); dobrú (vlnu); inde (lebo je); skúsenosti (a); jemnejšiu (a iste nemá splaznutých záplat, ako); ovca (ktorá); zime (snášajú); 452 i (lepšiu) cenu (a) lepšiu (prosperuje); majiteľovi (i jakosťou i); akosťou. (Tí ktorí pochybovali); podujatia (pre vysokú cenu prenájmu); osadníci (neklamali); zemi (ich odmenila ponajviac); nevypadli (neboly); zodpovedajú (užitku ktorý môže dávajú tieto zeme); Treba… Privykli (pozerať)… vo (sviatočný)… zahynuli. (Odpredku. Ale tu treba vziať do povahy že títo (r); osadníci boli doma roľníci a; prácami (sa neodhodili od pluha a motyky.); ale zato… práce. (Svoje zeme); obrábať (najviac); sami (a); statok (tiež sami) riadiť. (Ukázali, že); Dokázali… žatvu; kusy (by bol); ku (zbo); kraja. (a ktovie); vykrojiť (nový); sa (hľadalo); zlato (v); jej (útrobách); ho (je); nájsť (vžade, a); sa (sa); zlata. (To sa ukazuje najlepšie); trhu sa (zmenší); zmenšia; (vôbec); keď (ruch prestane a); činnosti (nastane); a (neraz i); lebo… hýbať. V (tejto); 453 je (istý); kríza (jeho nemôže dotknúť); zabezpečená: (lebo) zem (jej nedá hladovať); hladu (a); že (musia); výrobky (ostanú neodpredané); bez (jeho); sa (nemôže zaobísť) nezaobíde. (Potvrdzuje sa práve); spôsob (hľadania a dobývania); a (podmienka); plány, (a) stavajú sa i (palace); že (bude); ktorá (môže); následky. (Prídu nám); čo (a ako sa); svete (uvedú za poriadky); krídlach (predstavy); neraz (iba); kratochvíla, (a); nevedia (s ním); útecha, (na ktorých); úzkosť (prítomnosti); dosť (daromných); príde (ti i tu); Arenas (budúcnosti. Tu sa ukazuje v tom rámci, cele iná od dnešnej.); obsiahol (obmedzeným) (rozumom (stoletia); závoj (v ktorom sú skryté); budúcnosť. (ukazal čo to bude tuna; nieto na to dúšku a sily. Obraznosť) Obrazotvornosť, (dnešnieho dňa, keď sa chce vymknuť); rovnomerný (pokojný); ktorá (predstavuje); ruchu (okrašlenom); pracujú (vytrvale); prestania, (prenikajúc); prírody, (podržiavajúc); zberajú jej nevyčerpateľné); Na (takú robotu niet ani); času (ani príležitosti a tobôž spôsobnosti); tomu (čo); svojej (predstavy tak ako ju drží bez iných pomôcok hocktorý smrteľný človek ktorý môže byť prorokom); tom, čo (sa môže prihodiť v dobách neďalekých, ale ktoré sú na hranici); ktoré (už); nás (iste); mesto. (Bude sa rozprestierať); pasienky, (odpoly močiarovité); rozpúšťajú. (Tých); času (už) nebude (ani); 454 okolí. (Tá); pracovať (neďaleko); bude (medzi iným); ktorými (sa); môcť (odvádzať); domami (ulicami a tiež); hatí (i); stavať (domky); stavby (ako) klietky (postavené); labke. (Tie ľahko i); nahnijú (zradia dom nechajúc ho); vzduchu (že akosi visí ani nevie); klietka, (zavesená); sedí (sťa by čakalo); nové (krajšie svety); kraje. (Iné); pôdu, (keď); nimi. (ostanú); domom (niekedy); rozkývané (a); sťa tie… vypadli; je (nad nimi opiera); Domy (v tie časy); z (pevného materiálu); lebo (ich); dom (budujú); mať (domy napospol); bolo (preca); držať (svoje zásoby); žiť (nahodou); deň, (ba tak); kuchyne (Taký dom bude mať); grunty (nieto); chvala bohu, (toho) tých je (dosť v); môže (sa); Yorku (chvala Bohu); museli (škrabať); železnicou (iba že táto); nejde (rovno so zemou); oblakov. (na ňu); pristane (ísť); dovysoka (svojím rastom); Nám je (zdravejšie); už (rastieš); dobra (nie); ale (jeden); môžeš (nazerajú); tým, (dolu); čo (v nich); smažia. (Verte mi); môže (byť); 455 nazerá (dolu a ešte); prijímať (všetky vône z kuchyne, krem toho); je (tuhšie, čím); im (súmať); pri každej príležitosti. (Mestský); záhradôčky. (Prišiel na to); dom, (bez); tulák (vysotený); hradskú. (Taký) Dom (si neobľúbi); muž (a bude); hľadieť (z neho) vykrádať (sa); a hľadať (si širšie); priestor (rozhľady); Punta (Arenas); kde (večerom); daktorej (zabudol); mať… ktoré (sa)… kruhu; Ešte… hľadať; (A to nie je dobre); keď (myseľ muža); ale (je); kde (má svoje); ohnisko (a); ktorá… srdce. Keď (si); dlhom (sedení); vedel (odriecť); a po trampotách… nové. (v pravý okamih, prv než by ju bol utratil, takže ostal vždy vlasti ako možná záchrana v núdzi.); dôležitým (pracam); vštepuje (im); dobré a (užitočné) čestné. (Vec je totiž v tom); škola (výtečná); silami a (všetkými); pomôckami (dava dobrú výchovu); 456 ale (to) sú (viac); úloha (utvrdiť ich a); rodiny (s tvojim odznakom); sa (uvádzajú); života (také zásady); dať (ich prevádzať i v skutočnom živote.); i v skutočnom… deťom; sú (ti); robia. (ako travia); vracať (do domu); hodinou (ustrašený); pri (nakladaní barčiska, strkajúc); vagónčekov (že ho schytila); preferanc. (Nepôjdeš); nečaká (za); búrka, (doma lebo kde žena); všetko (celý); doma (vadne); plníš (i); bude (zato povďačnejšia); jej (dal); občanov, (než za); reči (čo by si sypal na všakových schôdzkach); ktoré (si ve); života (a); výrazu (ani); melú (na prázdno, otravny); čo (by nedbali zametať); smeti a (smradu); jej (sila); je (tak); muž (s lútosťou); doň (večer) treba (tak nebude sa); zábavu (snaď); 457 Republika (je založená); Rodina (má) ak (by dala); tunajších (tehelniach); zeme, (čo); dovedna; (kade ako slepená ale); sťaby (z bronzu); sťaby (veru); dnes (nemôžu); byť (tehly); ako (tie z pred dvoch); rokov; (veď preci prvky); sa (tehla); dvetisíc (ročia); staršie, (a prečo); výrobok (nevedeli by sme); tehlári (majstri); Egypta. (Netreba); užíval (práve) cement (na maltu); múr (tiež dosť); trvalý (a); ľahšie (vypáliť); ktorý… múčku; sa (len); malty (s múrom) a predsa (ju) ho (nevyrazíš); múr (dobrou); čo (sú strede pravda); cementa. (Budú mať); stĺpy, (monumentálne); mramoru (čo sa upotrebuje skladaný); farbách (aby sa); tým (viac odrážala); Mramor (budú dodavať veľké); mestom (,ktoré); spoločnosť na (vykorysťovanie); Stadiaľ (bude pochodiť); ostrova (i výtečné vápno na stavby a hospodárske ciele.); šírky (zariadením); každá (domácnosť); ba (ešte); Čo boli… predmestia; druhý (je); Ale (na to je); tramvaj; (aby dial ktorá); mesta (a), ale má (odbočky); nerád (ide); 458 poplatok (môže na odviezť); tom (rozhodujúce slovo); krove. (hoc); ceny; (tých čo sú dnuká); primoc, (ktorý by) bol (ešte); tuhší (nasledkom vozby); by (prišlo už); spomínané (slovo); čo (nebolo); nim (,ja by bol proti nim.); nech (sa) platia (málo, ale každý jednako a); vozia (každý); ide (svojím) autom (alebo môže upotrebiť i lietadlo.); silou. (Centrala); sily (bola by); sila (by) sa rozvádzala); Mesto (by); ozdobu (toľkých); uliciach (ale by sa vyhlo); s vypnutými… nešťastiu, (keď); dráty, (keby); uniesť. (Z mohutnej centraly delila by); Taký pretrhnutý… centrály; sila (potrebná); domoch (by mal svoje); ražni (patrila) bola by (ku) už (zriedkavostiam); Kúrenie (by sa dialo); kaminoch (neraz veľmi vkusne); vyvedených. (Celý); ktorých (je (složená); hlinený (riad); by (sa založila a zdarne pracovala); sú (nevyhnutne); potrebné (k); na (vykurovanie); varenie (pálily by); tiež (tu); kameňa. (Teheľne); tovar (by sa (iste) uchýlil (neďaleko); uhlie (iste k vôli); palivo (lebo ho majú blízko a i preto že sú); hliny a (kameňa); 459 ktorá (nám); by (už) sa (budú zastavovať a smiať); keď (čujú); syčať (a); hurt (tak); a (fabri); vagóny (na nej); krásne (,priestranné); večer (budú pripínať); vozňov, (dovedna); aby (sa vyhovelo); veľkému (premavkovemu); tramvajou (bude chodiť); močiare (spustené); dojem (boly); prekliesnené (a); očima (veľmi pekná); čo (nepozostáva iba); dala (sosbierať i papiere); aby sa… papiere; pamiatky (odstránily, už by); lavicami, (keď); radostne (a tam v hustej hore); pečienku (na kolík); ovocnými, (alebo); vracali (veselejší); deň (bolo daktorým); je, (bola); vždy (len) mokrá a (je vždy); prechádzať (po); vdychovať … úsmev (pri … ísť (môžeš ísť) až (ta kde sú krásne); ktorých (vodu); pije (Punta Arenas, zdravú); naozaj (spoľahlive); druhých (podobných); 460 vzrástol a (ustavične) vzrastá (tu); prírastkom, (tu) a niečo i (prisťahovania, ktoré ešte vždy priteká); Vzdor… vodovodoch. (Prestaly); vyberať (poplatky); vodu, (čo); koľko (sa); kto (spotrebuje); Poplatky/ok (čo neboly); či (osobnú); či (v dome); koľko (chce); do (pol; živý. (Do mesta dochodí); viac, (aby tu strávili); mesiace (,ľudí) v najjužnejšom… Arene; ľudia z (veľmesta); má (tiež); krásnych (brehoch mora); čo sa… pohostenie; Dura (a tam napred); otvárajú… plášťom. (poskytujú); je (pohľad) veľkolepý (svojou tuhou zeleňou); vysadené (so); Medzi (tou); zeleňou, (sú svetlé); svetlejšie (odtienky); jelše, (ba i); sú (sa skrývajú); pohľad (mimoriadny); 461 vŕby, (pekne); husté. (Tres Puentes, Rio Seco); Druhé… hlbokou (kotlinou)… pustá. Z (strany); Seco; obraz (trocha); časy (Niektoré); znova (na ostatných); súca, (ide rolníctvo); Tu (vidno domy.); majetných (týchto) roľníkov (s hospodárskymi staviskami a); mesta. (Veď konečne); temer (sa); skoro (bez väčšieho); Majú (tu); hostí a (tiež pre Puntarenčanov, ktorí); sviatok (a teraz); vyzerajú (cele); za (našich); časov. (Nasýpaním štrku); kanalizácia, kanalizáciu(?) (ktorá halaškujúcu vodu); kôru (zeme poslala); veľká… dodalo (uliciam pevnoty)… povozom; stvrdli. (Ani); dažde (a pľušte); nevídať (tých); ba (celých); Zmizli (i tie); ktorých (keď si náhodou); blata (sa ti) nalialo za (sáry) sáru (Dnes sú to); 462 stôl, (nečuť); sa (drgľujú); zvariačkoch. (Už); Nevídať (na uliciach) sa pohybovať (ulicami); stavieb (sa pohybovať); ktoré (s nákladom dobre naložené) mávali (i); páry (koní pri); viac (záprahov); zapriahnutých, (ťažkopádnych volov a tým tiež nie je nikdy nahlo ako ako karrete ktorú ťahajú. Čo by ešte mohly dnes prevážať… a zvlášte na voloch); by (poh); službu (vykonávajú); uliciami. (Auta sa); počuť. (Keď sa v nich); aute, (žiaľ); ti (nemá z toho nijakej); mať z (takej); ako (bývalo); ťa (tu); sepkalo, (tu hádzalo); bok. (Na miestach); nieto (už); jarkov, (čo viedly v dolinu), ktorých (keď); na (oboma); odrazu, (nedopatr pri); kormidle (zuby); zuby, (ba); mohli ti (odhryznúť); nedržal (za zubami) kde (by mu); vlastne (bolo práve); kvadre (neskákaly); fortieľ; (že keď išli pozorne, vchádzali do tých jarkov); kolesom a (hneď tým); nepodhodilo (ale zase); nepohodlné (pre teba); šiel (peší); si (vlastne nevedel); sa (vlastne); ide (taký); či (prejde); smerom (do rovna); či sa (ide skrútiť); a (vnísť do priečnej ulice); nebolo (bezpečne); alebo (práve); vyjde (rovno); peší. (Vôbec tí bývali neraz); auta (čo mu ako oči obrátily); smerom, (takto si); vystúpiť (takému); čo (nemá určitého smeru); stranu (aby ťa nepripučil); ti (vôbec často); tým (jedným); učňa. (,ktorý nevediac čo je na majstrovi za chyba a); idú (udrieť); zabudol, (na svoju); 463 kde (hľadím); domov. (že ho majster išiel zabiť miesto vola na bijarni.); nich (sú); rady (pekných); sa (neľaká); Keď (on); Keď (sa mu zunuje); zase (sa); bola. (Tieto); chodníkoch (vysadily najviac); keď (majú); školách, (sadenia stromov); zúčastňovala, (Pozdejšie); sa (vysádzaly chodníky na tých slávnostiach bralo účasť i obyvateľstvo.); Dar (svojich) začalo (vážiť a); nedalo (škodiť); kynožiť (poškodiť od); konečne (všade) nájde (čo ich nemôžu trpiet); kole. (Mesto pri vymývaní); ulice, (stavá sa); zduželi (rozrastly sa aby); rámec. (Starodávne); mesta, (čo ešte); nemajú (nových); vyzerajú (cele inakšie); zeleni (ba ich); kroj (pod touto zeleňou a tôňou má); obkľučujú (akoby srdce); mesta, (a s morom si štvrtej strany); z ktorého… obvod; rámec (vyzerajú); pravda… more; keď (napríklad); skadiaľ… kopce; to (smutná holota); holota, (šedastý všedný hab); rúcho (ale); so (ich) stromoradím, (S každej strany); povozy (a); prázdny (priestor); medzi (nimi); horou. (Tu sa); bujné (borovice); jelše (a); osiky (sa svojou sytejšou barvou tvoria hlad ???? ); sady (vysadily najviac); odrástli a (staly sa); už (odrastenými občanmi i teraz); úrady. (Pretekali sa medzi); dodávali (deťom); pestovali (stromovie); miesta (kde je kondor na jednej zo širokých ciest); roztrhnutou, (reťazou predstavujú); národa; (to nebolo); ponechali (pod); V (nej); všetko (patagonskeho) tunajšieho. (Široká cesta čo vedie do baní a druhá do nemocnice do Tres Puentes má tiež takéto sady stromov. Na hradách hneď); Široká… Ide (na)… hory; sa (po mori); predstaví (sa ti že stred mesta je) v (krásnom); ráme. (kde); rady (dlhé); vyzerajú (ako); zúbky (z); rámu. (Ku štvrtú stranu mu tvorí čliapkajúce more.) V (tom); paláce (veľkolepé); námestie (všetko vôbec je zastienené stromovím); Na jeho… Na jej… nestačila; (a voda) — 465 prideš (?) … strany. (Oko) … prídeš (do)… nemohol (umlčať)… škridiel. (Vyratúvať, aké); 466 opisovať … odvetiach; už. (Pretvorila sa); nemala (z počiatku); ozajstnú (veľkú); zariadením (dokonale); výrobky (majú); chýr (nie len); krajine (ale); tie (sa); juchte. (vyrobená to koža novými pomôckami bez drahého brezového dechta, ale využitím tukových látok zo zvierat.); látkami (zvierat); lacnejšie. (Je to skoro ako na vysmech, mať); blázna (nás); bolo (v osade); bahna (do pása); obuv (bola); je (temer všade); blata (takrečeno ani); vyrábať (sa v meste ozajstná); zíde, (dobre); Druhé (také); Bola (dávno); ale (sa uskutočnila trochu); nikdy. (ale i tak spoločnosť pracuje s pekným osohom a jej výrobky idú na predaj); nikdy. (Neďaleko nabrežia); mramoru. (, tam sa); sa (sem z); Cambridge, (v kusoch väčších a menších); tam (vytiahli); ložiská, (v barvách temer, aká sa komu páči, lebo sa nachodí v tom ložisku v rozdielnych barvách); 467 puntarenské (vychodia); dorába na (tomto); dreva (a na vodnú silu); nadostač. (Má veľmi dobrý odbyt, lebo je dobrej jakosti.); Teraz (na ňom); noviny; (lebo nemaly by čo robiť); by (si); keby (nehundraly a nevytýkaly niečo.); mrzí (ich); nemôže (nanosiť); prachu, (ktoré); dedovia. (nových pokolení museli poprežierať, miesto aperitalu. Aby im bol život lahší, majú teraz svoj dom vo Viňa de mar. Kde redaktori sa môžu uchýliť z času na čas.); Ináče (že); aby (si vlievali novej sily na skvelom); údov. (Načo) Mesto (vôbec); Vzrástlo (až); pláva v (neslýchanom); šírky (a); hĺbky (i); snáď (niektorým); Blahobyt… všeobecný (ako i)… jednako; mesto (vzrástlo); zastaralé (a nedobré); pred (týmto); víťazným (vzrastom) rozmachom a (muselo ustúpiť do uzadia); boli (okolo mesta zanikly); Zeme (sa); obrábajú (ale); výdatne. (horšie miesta sú dnes); plochy (ktorých); prinútená (ustúpiť); sa (v tom čase); dali (ruku k týmto novotám. Zem prichodilo využívať roľnícky lebo obyvateľstvo značne vzrástlo a malo naliehavé potreby); Hospodáriť… výživu; Zem (im dala); ona (ich); na (chovanie); hlady. (Na byvalej pampe); kŕmia (i); 468 je (živá); Esperanza (mnohé); podniky, (čo); mnoho (obyvateľstva, že ho je tam); Zemiaky (netreba dovážať); Chiloe (a); po (tr); Na (uzemí); ich (mnoho) sadí (i); obyvateľstvo (i); statok (a okrem toho urobily); tučia (i); Ich… statkárov. (Mäso)… vecí. (Denníky Puntarenské prestaly hundrať); že (nechce zrušiť); Bolo… zmyslu; mlieka (už takrečeno nepríde); kysňa. (Nie je nikto tak po) Nikto. … dorába továreň na (zhusťovanie); sú (všetko); toho (po kampe… rozosiate) … masliarne; Ich… cudzozemsku; ako (by prichodili); sa (pestujú ako); sa (tu); ošípané (Klobásy); Puntareny (nevidno); ktorých (v iné časy sa); zastavila, (furman); na ktorú… delilo; 469 stojac (akosti); malej (medenice); je (ustanovená); merťuk. (a nesie ju k domu); Keď… cestu; ho (čo bolo s mliekom); doniesol (trochu i); vietor (nosí sebou a hádže všade); týchto (drobných); mlieko (každé ráno mlieko čo dopravili zavčas rana z jednoho veľkostatku, čo leží na čiare Punta Arenas, Ultima Esperanza.); druhé… mliekom; či (skôr); priemyselníkmi (alebo vari); podujímateľmi, (alebo najskôr); ukrutnými (lebo v tom pomere ako); že sa (blížila); zima, (stávali sa čo); zanovitý, (záhadní a nezdielni už); po (takom); nemom, (ale); veci (a); nedala v (jednoho); ráno (dňa dali); kravy (počaly); mlieka počalo ubúdať; dňa (nebude sa môcť mlieko); polovicu,“ — (prosili ste vy); krav (prisušilo a), prischlo, (ale); (Miesto týchto malých mliekárov rozvážajú čerstvé mlieko každé ráno, to jest čerstvé ktoré bolo dnes zavčas rána dopravené z jednoho veľkostatku čo leží na čiare Punta Arenas Ultima Esperanza.); Bolo… zapchali (medzeru) … dodávateľ (ozaj čerstvého) … pečlive (opatrovaných tie); 470 lete. (naše mesto. Tu na); tej (pozornosť); môžu (zamieňajú); vstúpiť, (ktorá); keď (vykonala); hlavnú (povinnosť); materstvo (ide predovšetkým); medzi (tie); na (zaopatrenie); mesta. (Mnohá); aby (bolo); mlieka (v); sa (obetovať a); to (prvej); ani (nepomýšľalo); No (dnes); výnimky (sa uvádzajú v skutočnosti); dľa (planu ako ho); vypracoval a (složil správa); veľkostatku (,ktorý); ide (po); krava (má vstúpiť); kedy (je prepustená); vypadne z (pod) nej (padne) aby (prišla); odpočinok, (aby); sa (mohla venovať výlučne); teliatko (nemá); škody; (lebo spravca); veľkostatku (nahradí); Vychodí (z toho, že) kravám (je) skoro (všetko); ne (vybaviť); nepriaznivom. (tým spôsobom); sa (stane); so (svojimi); kŕdľom (mnohými) kráv, (snaď i) všetko (chýrnymi dojkami); osvedčenej (holandskej); množstvo. (mlieko mestu. Ostatne. Takých mliekárskych podnikov); viac: (že); mesto (nemôže); každá (v tej); je (na); zámočka. (o dvoch kľúčikoch); má (správca); druhý (má domácnosť, čia je medenica); medenicu (plnú); domu; (a prijať); ktorá (ide); vymyjú (mechanicky); prilepeného (a); parou, (Do takých medeníc sa leje); 471 a (vy); musí (prísť do domácností. Tato tekutina nevyhnutná v domácnosti); ruky (tento spo)… domácnosť. (Tato tekutina nevyhnutná pre domácnosť); zdravia. (má); mať (svoje vlastné cesty prostriedky ktoré ju); neraz (dopravujú); na (jej); určenia (v pôvodnej čistote); ťažkosti (najskromnejšej domácnosti.); najskromnejšia. (Prestaly zlaté časy roznášateľa, hoc nehodno zle hovoriť.); Ba čím… hovoriť; keď (mohol otvarať); dľa (osobného); vrcheň (privretý)… pádoch (nedržal sa)… nemoc (čo)… cestou (sa d)… vykonával (prevádzať výkon); nich (vykony); krstiteľnicou (by sa maly vykonávať); a to… časy, (Prestaly zlaté časy že dali sa odstáť mlieka); sňalo (mu), čo (bolo); navrchu a (spodok); domoch. (Tam sa potom divili prečo); kože. (čo); ľahko (vysvetlili); že (je); je (mlieko); mlieko (je); tenšie, (že je); že (ktoré) vyjedá (tuk); hovädám a (podobne mliekarske vyhovorky.); mohli (holandské); pampe, (kde); vlasti (sa pasú); div (vykonala); pašou. (Zavodňovanie); sa (vykonalo); 472 vyviesť (drahymi stavbami ku ktorym sa našlo kapitála na mieste); navážanie… mieste; vody (poskytla); kým… vrchov. (Technici ich vzali); ruky, (sputnali a zapriahnuť); zapriahnuť (ku pomoci roľníctvu a); osohu. (Touto prácou pretvorily sa); chytro (tiež výtečné v); sadiť (seje); kopať (a); množstvo (sena); zberá (neumerny počet noší); sa (niečo); mesta. Všeobecný, vzrástol (život i); nemajetných, (stal sa dosť); bol (pohodlným a nebezpečným a); nielen… nemajetným: Rodiny (boly v lepších); suchých (dobre vyhrievaných v zime); celé (celú zimu); sporáku (cez deň a); preplnených… ohreve. (Skoro); zabezpečenej (v svojej); biedou (po robotách a dielňach); robota… deti (po) …deti; venovať (deťom svojim); nahradiť (umelým); mŕtvym (mliekom) z konzervy (a); 473 prsiach, (davať); im (s laskou a obetavosťou); krásu (svoju); srdce (svoje); Stali sa (zas vlastnymi); macochami. (Tento); ľudu (a); bola (už); výnimka, (že matka); matku (musela); naporúdzi (čisté); mlieko (kravy); Umelé (kojenie); časoch (dávnych); uliciach v (malých); lete, (keď); im (nemôže toľme); uliciach (ho); uliciach (nenajde); aby (ho môhol); vetre (prenášať); miesto. (So zdravými bytami, osušením mesta); matky, (daly sa na svoje); vrátilo, (neboja sa ho dávať svojim); deťom, (ako to bývalo); sa (znovuzrodila).