ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Jer, imé nimfáj a mg Dunának.

Csokonai.

( Poď, hľa, nymfy veselého Dunaja.

Csokonai.)

Ach, po tomto dôkaze veľkej vážnosti, ktorý im dali najrozumnejší z ľudu, nasledovala taká mrzutosť, ktorú Bendeguz nemôže oželieť do dnešného dňa. Vyšiel si celkom sám, aby niečo, nevedno čo, pohľadal za večerného súmraku na dunajskom moste. Aj našiel, čo hľadal, a keďže za tovar čestne zaplatil, quasi re bene gesta, ^[59]Náš rytier sa hneď pobral, navštívil smelého človeka, a bol taký šťastný, že dostal do daru dôležitý kyjak. Vzal si ho so sebou a od toho dňa kyjak visel vedľa fokoša na hruške jeho sedla. Dnes visí medzi hrdzavými šabľami a puškami, ktorými si Bendeguz vyčalúnil stenu svojej spálne, a raz poputuje s ním do chladného hrobu, kde bude na pokoji, ktorý si nebude musieť vynucovať kyjakom.

Pokupovali si všetko, čo sa im minulo a čo im mohlo dobre poslúžiť na ceste. Bendeguz vzal so sebou Hazai Vándora, lebo ho veľmi zaujímala druhá časť 11. čísla, kde šesť úvah rozoberalo dôležitú tému, ako treba po maďarsky premenovať dvanásť mesiacov roka. Gyula si dal vystaviť novú zmenku na Debrecín a Kluž, aby všade bezpečne cestovali. Ráno boli schystaní na cestu, a keď sa rozlúčili so všetkými vlastencami, ktorí sa ešte raz shromaždlili, zabočili na cestu do Soroksáru. Tam len preto prenocovali, aby počuli maďarské nočné hlásenie, ktoré bolo na ich veľkú mrzutosť ešte horšie spackané, ako nočné hlásenie v Balašských Ďarmotách.