Zlatý fond > Diela > Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy.


E-mail (povinné):

Ján Chalupka:
Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy.

Dielo digitalizoval(i) Martin Odler.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 143 čitateľov

2. Chlapčenské roky mladého pána Bendeguza a jeho literárne vzdelanie v otcovskom dome.

Jól hordozták, jól nevelték.Faludi.

(Dobre ho pestovali, dobre ho vychovávali.Faludi.)

Maďarskej matke nemožno zazlievať, že svojho prvorodeného uprostred zarytých Slovákov učila, keď aj nie prvé slová maďarsky bľabotať (lebo to robil, na jej mrzutosť, po slovensky), ale predsa neskoršie dobre po maďarsky dobré ráno zaželať a maďarský Otčenáš sa pomodliť. Maďarsky kliať sa naučil, hoci nie so správnym prízvukom, od Štefana, ktorého syn lipol za Arpádom Kazimírom ako za vlastným bratom. Od otca nemohol nič získať, okrem slovenského prízvuku vo výslovnosti, lebo otec hovoril len lámanou maďarčinou, ktorej sa priučil na insurekcii a od svojej manželskej polovičky, najmä za medových týždňov. Mladý pán hovoril, pravda, viac ako otecko, ale jeho gramatika, najmä ortoepia, predsa prezrádzala polovicu vplyvu, ktorý mal otec na jeho bytie. Hovoril napríklad na matkinu veľkú zlosť „ Jo napot kivánom“. [4]za reč svojej matky. Ona sa totiž odjakživa namáhala vzbudiť v ňom odpor proti slovenskej reči, čo na chlapca, vnímavého pre všetko dobré, malo ten želaný účinok, že s výnimkou jednotlivých kliatieb zriedkakedy a len z prinútenia vypustil z úst slovenské slová, ba aj tie sa usiloval zohyzdiť, aby vzbudzoval zdanie, ako toľkí jemu podobní, že nevie po slovensky.

Jeho oblek mal od čias, keď prvý raz do nohavíc — —, maďarský strih. Po otcovi z čias Jozefa II. pozostavšia garderóba zostala en reserve [5]: „Nech nosí nemecké plundre, keď raz, aby nebol horší ako ostatní, pôjde do Dobšinej, aby sa pokúsil aj v znalosti nemčiny.“ Vlasy mal každú nedeľu nabalzamované bravčovou masťou a zvyšok si poroztieral po čižmách. Na nich mal pripevnené železné ostrohy a keď mladý pán niekam vyšiel, hrmot, ktorý robily pri každom kroku, nezadal v ničom rachotu, aký denne počúvame v Prešporku, kedykoľvek sa pohne nejaký nákladný voz.

Mama ho poslala do školy až po dokončenom siedmom roku, lebo nechcela, aby sa jeho hlava vzdelávala na úkor celého tela, a otec sa do takej veci nesmel miešať. Učiteľovi nariadila, aby jej Arpádovi Kazimírovi vyznačil prvé miesto, aby ostatné deti zavčasu privykaly na úctu, ktorú bude raz právom požadovať od nich ako zemepán zo Žebrákovíc. Zo začiatku mu mal vštepiť maďarské čítanie, neskoršie mal prísť na rad Lutherov katechizmus v maďarskej reči, z ktorého mal ho učiteľ naučiť nazpamäť čítať, keďže na nešťastie nebol poruke ani Pictetov, ani nejaký iný kalvínsky katechizmus. Latinčinu mohol síce zároveň s tým brať, ale aj učiteľovi, aj chlapcovi výslovne zakázali, aby sa po slovensky učil a čítal. Zato poslušného rechtora tri razy do roka, najmä na výročité sviatky, pozvali k šľachtickému stolu.

Keďže už bol najvyšší čas odísť aj do nejakej maďarskej školy, zistilo sa, že mladý pán dosť dobre číta, natoľko, nakoľko to len bolo možné pri najlepšej vôli učiteľa, ktorý sa za polročného pobytu v Nireďháze natoľko naučil maďarsky, aby medzi Maďarmi hladom neumrel. V písaní nijako nepokročil, ale učiteľ matku tým potešoval, že to príde časom, že sa to vynútiť nedá a Žebrákovice sa tiež len pomaly staly tým, čím práve sú. Pre matku však bolo príjemným prekvapením (ktoré si psychologický učiteľ nechal na koniec) počuť chlapca preštebotať krát až po etszer et huszon et, [6]



[4] Id est (lat.), to jest, to značí.

[5] En reserve (franc.), do rezervy, do zálohy (pre prípad potreby).

[6] Ne quid detrimenti capiat res publica, aby republika (rímska) neutrpela nijakú škodu (lat. fráza).




Ján Chalupka

— prozaik, dramatik, publicista, najvýraznejší satirik obdobia národného obrodenia Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.