ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Kihoz a mély sárból.

Rádai.

( Vynesie z hlbokého blata.

Rádai.)

Škoda nových čižiem! Hoci sa sedelo na koňoch, čižmy boly za krátkej cesty po hostinec tak nepekne doriadené, že nič nezostalo z ich mladosti. Kráľovské mesto Debrecín v tom čase sa totiž podobalo zablatenej plavárni, takže museli celú cestu preplávať. S Pištom bolo celkom zle, i musel volať o pomoc, keď zapadol do bahna nad kolená. Jeho síce vytiahli, ale jedna čižma mu tam zostala trčať a bola nenávratne stratená. Pišta prišiel do hostinca ani druhý Jason monosandalos ^[61]

Ráno prišlo pre nich niekoľko pomaďarčených turčianskych právnikov, aby ich predstavili celému togátskemu obyvateľstvu ohromného kolégia a aby im ukázali nádheru, na ktorú je právom hrdý každý skutočný kalvín. Bendeguz, hoci sa priznával k Formula consensus helvetici, ^[62]mal toľko samostatného úsudku, že sa mu zdal trochu prepiatym náhrobný nápis maďarského Vergilia, Horáca a Ovidia, totiž Csokonaiho, podľa ktorého v nebohom Csokonaim žila nie menej ako tá trojica rímskych básnikov, a, prirodzene, spolu s ním bola i pochovaná. Gyulovi sa tu tak veľmi páčilo, že hoci bol tvrdý luterán, prišiel do pokušenia dať si našepkať náuku o predestinácii, ktorá by mu bola v Turecku ozaj dobre poslúžila, Úfal sa i tomu, že svojou apostáziou prinesie jednotu viery do ich malej cestujúcej spoločnosti, ale Pišta, ako tuhý katolík, s nevôľou odmietol takú domnienku, hoci mu Bendeguz predniesol vec odpoly žartom. „No, no, nič po zlom, môj milý Pišta,“ povedal mu jezuitský strojca prozelytov, „za to nič. Ja ťa chválim, že si taký oddaný svojej viere: hoci máme rozdielne náhľady a dvojitý Otčenáš, môžeme zostať jednotní a budeme i ďalej takí dobrí priatelia, ako dosiaľ. Tá istá reč, jedna a tá istá srdečná láska k vlasti a spoločný cieľ spája nás predsa bratsky do trojlístku.“ O takýchto ľudí (pripomíname to mimochodom, aby sme túto históriu urobili aj pragmatickou a seba eo ipsopriradili k Thukydidovi) netreba sa báť, že by sa v Turecku dali obrezať, zriekli sa požívania vína, vrátili sa ako renegáti do Turca a zaviedli mnohoženstvo pri nebeskom pohľade tamojších rozkošných krásavíc.

Musíme sa ponáhľať, i keď dejiny pobytu v Debrecíne nepodáme ako zaokrúhlený celok, a Philocallia nech hovorí v § 249, čo sa jej páči, našich cestovateľov ďalej pohnať, lebo nakoniec by nám mohly uplynúť najkrajšie mesiace ešte prv, než by sme ich premiestili za hranicu. Sedmohradsko musia tiež navštíviť, aby sa soznámili s tamojším nárečím, o ktorom vedeli iba o jedinom rozdiele, že tollvivő ^[63]v Turčianskej stolici. Jednako sa im zdala reč Sikulov preto príbuznejšia prareči Maďarov, že bola o dobrých šesťdesiat míľ bližšia k prasídlu Maďarov, ako skomolené nárečie s tamtej strany Dunaja, ktoré nesvedomite pribralo toľko rakúskych slov.

Gyula kúpil pre Pištu strhaného anglického žrebca, Wellingtona, a pomaďarčil ho na Pogánya, aby v ňom zostala žalostná rozpomienka na Szikru a jej maloletého syna.

Z Debrecína, kde na nich plnými, priehrštiami sypali kadidlo, šli novovystrojení priamou cestou do Veľkého Varadína, kam prišli incognito za noci a hmly a práve tak aj odišli.