ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Sborník Muzeálnej slov. spol. XVI.. str. 88 — 93, č. 24. uvádza rozprávku „Cigáňsky syn“, zo Spiša.

Úvodný motív prevzatý je z látky o bratoch blížencoch. (Pozri Anmerk. K. H. M. Grimm I., 528 č. 60. Súpis I., 202.) Bezdetnej grófke poradil žobrák, aby chytila rybu a uvarenú ju zjedla, ale z nej nikomu nedávala. Kuchárka ju varila, okúsila z nej, potom jedla pani. Omrvinky dali Cigánke. Ten deň ostaly všetky samodruhé, a po čase každá porodila chlapca. Grófka prijala všetkých troch chlapcov za svojich a dala ich vychovať. Keď narástli, šli do sveta. Zablúdili v lese, po tri noci bol na stráži cigánsky syn. Premohol troch drakov, s troma, šiestimi a dvanástimi hlavami. Tretiu noc napomínal ich, aby nespali a prišli mu na pomoc. Jednako len zaspali, iba Boh mu pomohol premôcť draka. Bratia rozišli sa potom do sveta, a cigánsky syn sám išiel hľadať šťastie.

Nasleduje motív z čísla 8. (Súpis II., 95.): Prišiel ku starej chatrči a utiahol sa do nej. Žila v nej striga, a práve sa radila so svojimi troma dcérami, ako by mohly zahubiť cigánskeho synka, ktorý skántril troch šarkanov, jej synov. Striga vravela, že sa urobí oceľovou sviňou, tak ju iste nepremôže; premohol by ju však i tak, keby mal kameň, ktorý má na peci. On za pecou skrytý počul všetko a hneď si vzal kameň. Striga ešte doložila, že keď ten kameň pred ňu hodí, ako poletí za ním v podobe svine s plameňom z tlamy vychádzajúcim, urobí sa veľká hromada skalia, a kým sa ona z nej vyškrabe, za ten čas on odbehne ďaleko.

Pred tou hromadou sviňa tak zrevala, že skaly ako domy z nej sa gúľaly. Pustil sa do behu a utiekol šťastne ku kováčovi. Tu sviňa za ním, zo dvier kričí na kováča, aby jej vydal cigánskeho synka. Kováč sľúbil, že jej ho podá, ak prestrčí cez múr jazyk do vyhne. Hneď tak urobila. Tu majster zavolá svojich dvanásť tovaryšov, chytil jazyk do klieští, že je zle vykovaná. Ako ju vykovali, posadili na ňu cigánskeho synka, do ruky mu dali tri vlnené vlákna a zapálili ich: kým vlákna zhoria, musia obehnúť celý svet. Keď to neurobila, vzali ju ešte na nákovu a zas pustili s horiacimi vlákny; vtedy obehla svet, len čo zhorelo jedno vlákno. Potom mu majster dovolil preletieť na nej, aby videl celý svet. Dovolil mu to s podmienkou, že sa nikdy neobzrie. Letel na nej povetrím, ale len tak vysoko, že ho všade v dedinách mohli vidieť. Kráľ, veľký čarodejník, menom Obervus — lebo mal veľké obrvy — tak naň skríkol, že sa musel ohliadnuť. Ako sa obzrel, spadol so svine na dvor kráľov. Kráľ zavolal dvanásť sluhov, aby mu vidlami zdvihli obrvy, aby videl cigánskeho synka i so sviňou. Bol teraz pod mocou tohoto kráľa a mohol sa osvobodiť len, keď mu privedie pannu z hôr.

Sviňa sľúbila mu svoju pomoc a tak sa s ňou vybral. Za horami v doline našli chlapa, ktorý stál medzi vrchmi, v jednej ruke vrch, v druhej ruke vrch, a vážil, ktorý je ťažší. Vzal ho na jeho prosbu so sebou, šli spolu obaja ďalej. Potom prišli k veľkému ohňu, v ktorom naprostred stál chlap, teplá bunda na ňom a sopeľ ako cencúľ visel mu z nosa, zamrznutý. Šli vedno všetci traja. Prídu na veľkú lúku k veľkému stádu, vidia pastiera, ako obchádza, lapá kravy, ulamuje im rohy a celé prežiera. Vzali ho so sebou a prišli napokon na vrch, na ktorom bola panna. Cigánsky syn prosil, aby ich vpustili. Pán sľúbil, že im pannu vydá, ak vykonajú za dva dni, čo im rozkáže. Mali urobiť: 1. Prenocovať v železnej izbe ohnivo rozpálenej; zmrzliak zafúkal a hneď kusy ľadu visely po izbe. Zavolal ich potom dnu a ráno našiel ich pán čerstvých, zdravých. 2. Mali zjesť 100 volov. Pastier pojedol všetky za pol hodiny. 3. Mali pánov zámok preniesť na druhé miesto; urobil tak ten, čo vrchy prenášal.

Tak tedy odviedli pannu, a spoločníci zostali na svojich miestach. Cigánsky syn vrátil sa s pannou ku kráľovi Obervusovi. Ako prišli, sluhovia zas zdvihli kráľovi obrvy. Panna nechcela naňho ani pozrieť, za čo kráľ rozhnevaný chcel hrdinu skántriť. Zavolal si ho a rozkázal mu zahnať všetky kobyly do jeho dvora. Vyžiadal si, aby si smel vziať so sebou oceľovú sviňu. Tá mu poradila, aby si vzal na výpravu ohlávku, a keď prídu na vyrúbanisko, aby vykopal jamu, zahrabal sviňu do nej, sám aby vyliezol na strom. Chodily tam kobyly na obed. Až prijdú, zakvíkne sviňa v jame. Jeden z nich je „priepašník“ (diabol), ten ich stráži. Ako počuje kviknutie, začne všade hľadať, oblietne celý svet, a keď nič nenájde, vráti sa, bude celý donuvaný, hrdina nech mu potom hodí ohlávku a on sa premení na dobrého koňa. Kobyly prišly všetky za ním. Kráľ Obervus dal si zdvihnúť obrvy, popozeral a pochválil kobyly.

Potom rozkázal hrdinovi, aby ich podojil. Sviňa mu poradila, že ich podojí, keď ich vybije, čo mu sily stačia. Potom vylial na rozkaz kráľov všetko mlieko do kotla a nakládol pod ním ohňa. Keď sa mlieko uvarilo, mal do neho skočiť. I tu mu pomohla sviňa: obišiel na nej tri razy kotál, sviňa všetku horúčosť vytiahla z kotla, hodila doňho synka cigánskeho a vytiahla ho za hlavu zlatého. Keď to kráľ videl, rozkázal naklásť ohňa, skočil sám do kotla, ale tu sviňa pustila všetku horúčosť zo seba do kotla. Kráľ Obervus sa uvaril, že iba kôstky z neho zostaly. Cigánsky syn začal s peknou pannou panovať v tom kráľovstve.

Táto rozprávka je v Anmerk. KHM, Grimm II., 91 tiež zadelená do látky o súdruhoch nadprirodzených vlastností. Iné na tomto mieste usporiadané slovenské rozprávky pozri v Súpise I., 332, III., 73.