ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1. Codex Czabanianus B, str. 19 — 29 č. 2, má rozprávku „Zlatí kľúč“. Pre tlač bola usporiadaná a vytlačená v Slovenských povestiach, str. 406 — 414 (n. vyd. 195 — 208). Podal a rozpráva Jozef Henc z Nitrianskej.

Grófovi synovia vybrali sa do sveta. Najstarší a prostrední vypýtali si po mešci vždy plnom dukátov, najmladší však zlatý kľúčik, ktorý by sa pritrafil aspoň do nejakého zámku. Keď najmladšiemu vyšlý peniaze a bratia za neho raz doplácali, donútili ho, aby sa stal ich sluhom; už sa ani nevolali bratmi medzi sebou.

Prišli do mesta, dcéra hostinského najmladšiemu riekla, že má truhlicu a v nej divotvornú vec. Ak ju otvorí svojím kľúčom, dá mu tú vec. Hrdina sľúbil, že jej dá svoje grófstvo i seba, ak sa mu nepodarí. Získal tak obrus, ktorý prinášal jedlá. V druhom meste taktiež prišiel ku zázračnému poháru od švagrinej hostinského; pohár sa neprestajne naplňoval vínom. V treťom meste získal zázračné nožničky: keď odstrihne nimi kúsok zo šiat, hneď samy zhotovia šaty drahé i za päť kráľovství.

Napokon prišli ku kráľovi, ktorý mal jedinú dcéru. V rukopise rozpráva sa, že kráľ chodil do hostínca na obed a že hostinský nechcel prijať grófskych synov. Najstarší povedal: „Kde kráľ može obeduvať a večerať ze svojimi dvorani, že može aj z grófi takými jest jako sú oni.“ Hostinský oznámil to kráľovi. „Jak král to počul, velmi sa zraduval.“ Táto scéna je v tlačenom texte pretretá a rozpráva sa potom shodne s rukopisom, že kráľ vystrojil grófskym synom hostinu a riekol im, že by sa cítil šťastným, keby z nich niektorý vydržal s jeho dcérou v tanci a zhotovil jej šaty za päť kráľovství. Obaja starší nevytrvali dlho, ba ani najmladší. Odsúdili ich preto na smrť. Vybrali si smrť hladom. Vyviezli ich na pustú sihoť, kde nebolo ani zelinky, ani mušky. Najmladšiemu pomáhal jeho obrúsok a len po troch dňoch povedal všetko i bratom, a bolo im veselo. V rukopise je ešte poznámka, že zlatý kľúčik dostal najmladší na pamiatku.

Kňažna ustavične oplakávala najmladšieho, chodila k brehu, aby videla aspoň miesto, kde ležia jeho kosti. Raz ich predsa videla, ako sa naháňajú po ostrove. Medzitým roztrhal sa im odev, najmladší zázračnými nožničkami ušil nové šaty zlaté, ktoré osvetľovaly celý ostrov. Kráľ ich na lodi odviezol k sebe. Najmladší urobil kňažne tiež také šaty a stal sa kráľom. Bratia kúpili si celé kráľovstvo. Najstarší dostal dievča, od ktorej mali obrus, a prostredný tú, od ktorej mali pohár. Tretie dievča, ktoré malo zázračné nožničky, umrelo pre nešťastnú lásku. V tlačenom texte dokladá sa ešte na konci, čoho v rukopise nieto, že zázračné veci hodili potom do mora, aby ich nikto nemohol mať.

2. Czambel, § 123, 231 — 235, uvádza verziu zo Spiša.

Úvod je rovnaký, odchodné získal najmladší brat od dcéry hostinského zlatý pohár vždy plný vínom, a nie divotvorný obrus; od druhej dievčiny získal zázračný obrus, zlatý tanier a zlatú lyžičku. Od tretej podobne zázračné nožničky.

Keď bratia prišli do mesta, zvedeli, že kráľovskú dcéru povedú na smrť, pretože si nechcela vziať princa. Dvaja starší išli k nej, pýtali ju, ale im povedala, že by milovala tretieho brata, keď oni tvrdili, že sú len dvaja. Tak poslali k nej brata-sluhu. Princezna predstúpila pred kráľa a pýtala si svolenie, aby si smela vziať sluhu za muža. Dvaja starší mu závideli, čosi ukradli a kráľ dal zaviezť všetkých troch na pustý ostrov.

Potom sa rozprávanie viac-menej srovnáva, ako najmladší brat sýtil a šatil seba i svojich bratov, tiež ako ich dal kráľ odviezť s ostrova k sebe. Koniec je skrátený. Najmladší dostal kráľovstvo, bratov poslal domov; o dievčatách, od ktorých dostali zázračné veci, sa nehovorí.

3. Slovenské Pohľady. XVIII. 684 — 9, majú verziu „Zlatý kľúč“ zo Spiša.

Odchodne sa poznamenáva, že obaja starší bratia boli už doma nespokojní s najmladším, že si vybral len zlatý kľúčik. Najsamprv dostal obrus, tak ako v texte Slovenských povestí, potom pohár a napokon nožničky. Scéna v kráľovskom zámku a tanec s princezkou opisuje sa ako v Slovenských povestiach, tiež sa rovnako zakľučuje, že dievča, od ktorého mal zázračné nožničky, umrelo „od veľkej ľúbosti“. I tu hodili zázračné veci do mora.

Srov. Rittershaus: Neuisländ. V. M. 201 č. 48. Stroebe: Nordische V. M. II., 96 č. 19; úvod hanáckej rozprávky Přikryl 508, Tille Böhm. M., 101.