ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1. Prostonárodni Zábavník III. (Levoč.), str. 145 — 154, má rozprávku „Zelezný chlap“.^[334] Bola spracovaná pre tlač a vytlačená v Prostonárodních slov. povestiach VII., 83 — 96, pod názvom „Zelezník“. Podal Michal Laciak zpod Zelezníka v Gemeri.

Matka so synom mali iba slivník a dva voly. V tlači je pridané, že na zimu ten slivník vyrúbali, aby sa nejako zohriali. Z jara syn zoral slivník a vysial tam maku. Keď mak dozrieval, lietal naň jastrab a chlapec, ktorý tam strážil, postrelil jastrabovi krýdlo z jednej flinty, v tlači z kuše. Jastrab pohrozil chlapcovi, že bude s ním zle, ak ho nedá vyhojiť, a chlapec jastraba doniesol k matke. „Tu sa ony naráz staraly, ež kto by to křjdlo mohó zahogič. Tak potom kog už welé mysleli, přišlo gim na um, ež by to adag stolar mahó zpravič. Ona potom tá mač poslala toho swogho syna, ku dákymu stolarovi, do akyho si mesta, i s tym křidlom odstrelenym, a kazala sa mu i wyzpytowač, ež kody bude hotowa. A wam tot gé syn i tak zpraviu šitko, ak mu mač bula porozkazowala, a potom sa wráčiu domo! Tot stolar to křjdlo, ai zpraviu na tot šas, ak bú slúbiu, a tá mač si toho syna opä poslala pren. Ale ho nebu dobře zpraviu, tot stolar, to křjdlo, lebo nepristálo tomu gastrabowi, a tak ho druhý ráz museli poslač, ku tomu stolarowi. Potom i trečjráz, chyba na tretom raze bulo dobře zprawenua to křjdlo. No už teráz bú zdrawý tot gastrab.“ V tlači sa to rozpráva stručnejšie a lepšie: „a tu mať — mala tá roboty, kým kde jaké zelinky posnášala a to krídlo obložila; kým stolára vyhľadala, čo mu ho do daštičiek zapravil, aby sa srástlo. Na veľa na veľa jastrab vystrábil sa“. V rukopise jastrab vyliečený spravil sa človekom a vyzval hrdinu, aby šiel s ním. Tlač nerozpráva o takej premene jastraba v človeka a výslovne sa hovorí, že jastrab vedie hrdinu k svojmu otcovi, aby tam dostal náhradu. Keď prišli k moru, jastrab povedal hrdinovi, aby sľúbil, že podľa jeho vôle bude konať a že sa tam nebude ničoho báť, a potom mu radil, aby zo všetkých pokladov nebral nič, iba starú škatuľu. Ako to sľúbil, jastrab rozprestrel červenú plachtu, na ktorú si sadli, a dostali sa oba cez more. V tlači nechal jastrab hrdinu pri brehu morskom a letel do otcovho zámku pre tú plachtu, rozprestrel ju na more, a ona ich obidvoch hneď preniesla na druhý breh. V oboch textoch daroval potom jastrab hrdinovi tú plachtu. V tlači nevynucoval nijaký sľub, radil mu len rovnako ako v rukopise, aby zo všetkých pokladov otcových vzal si len starú truhlicu. Kráľ potom hrdinovi dal tú truhlicu, hoci nerád. Neochotnosť jeho nie je v tlači tak vyjadrovaná, ako v rukopise. Hrdina ponáhľal sa s truhlicou domov, plachtou dal sa preniesť cez more, za morom potom na lúke odpočíval. Tu mu prišlo na um, že by azda v škatuli mohol niečo najsť na zjedenie. „Ale tu lem otwořj edon koněc, a tu sa wyhrnja okrutne mnoho statku; woló, koný, owjac, hús, sljapok, ai šakowyho statku hrůza, a při každom krdle, i pastýr bú. Tam nebulo ništ na gedenja. Pomysleu si ež adag na druhom koncu bude dašwa. Tu ak ho otwořj len sa wyhrnja okrutne mnoho wojska, tak šwa to len bú strach, a preci ešče naywäšj oficjar rjakó, eš su ešče any treta šaska ni tu wom. Ešče potom preci otwořj w posredku ednu prjaprawu, a w té bulo welmi mnoho penäzj, a choci kelo by bú brau z nych, preci sa neodspárali. Teráz sa wam len radowau, ež preci lepše, ež tu škatulu zwau ako penaze.“ V tlači sa to rozpráva celkom rovnako, iba že z prvej časti vyšiel statok bez pastiera.

Hrdina nemohol všetko to množstvo dostať zpät do škatule, ale pomohol mu Železný chlap, čierny ako uhoľ, a to pod podmienkou, ak sa neožení vôbec (tak v rukopise), alebo s kráľovou dcérou (podľa tlače). V tlači je pridané, že pri lúčení Železný chlap ešte hrdinovi pohrozil, že ho roztrhá na kusy, ak zruší sľub. Keď hrdina prišiel domov a matke ukazoval svoju truhlicu, vysmievala sa mu, že by pre ňu nebola ani vyšla predo dvere. Prinútil ju, že šla hľadať pastierov, a nasypal jej do zástery peňazí. Ale pastierov nemohla najať, hovorili jej, načo by ich potrebovala, keď zjedli dva voly, ktoré mali. Potom hrdina vypustil stáda zo svojej škatuľky, a tu pri každom stáde bol osobitný pastier. Stáda sa rozbehly po kráľových lúkach, a kráľ ho vyzval, aby sa hotovil na vojnu proti siedmim regimentom. V tlači odpovedal matke, keď zvestovala odkaz kráľov, že sa nebojí, že má sedemdesiatsedem regimentov. Hrdina vypustil svoje vojsko na lúku, spytoval sa, či je už dosť, a tu vyskočil „krivý“ (v tlači je pridané: „ale vrtký“) a postavil sa sám proti všetkému vojsku kráľovskému a pobil ho celé (v tlači je pridané: „svojím malým prstom“). Krivý potom pobil ešte druhých sedem plukov kráľových. „Potom ta wogna wše trwala, kym tot král šitko vogsko neprehrau, a to šitko len tot kriwý zbiu.“ V tlači sa potom rozpráva: „A tento krivý i druhých i tretích i vari ešte štvrtých sedem rôt tak zbil ako tých prvých, kým len všetko kráľovo vojsko nepohynulo.“

Rukopis zatým rozpráva, že hrdina, keď zvíťazil, chcel sa oženiť, a keď sa viezol na koči na sobáš, pribehol Železný chlap a hrdina sa dal pred ním na útek. V tlači kráľ sám ponúkol víťazovi svoju dcéru za manželku. „Viezli sa na sobáš v krásnom hyntove. Iba kde sa vezme, tu sa vezme ten Zelezník a letí pravo na Janka. Janko nemal tu truhlice, nemal obrany, nuž len skočil a utekal, ako vládal. Železný chlap sa iba zarehotal a zavolal za ním: ,Len si ho utekaj! Mám ja času vojsko z truhlice vypustiť a pannu dať zaviezť pre seba, kde sám chcem; mám času teba ešte tri razy dohoniť!‘“

Na úteku našiel hrdina ochranu u troch ježibáb; rad-radom ich psíci zabrechali, po prvý raz, keď bol Železný chlap tri míle ďaleko, po druhý raz, keď bol dve míle ďaleko, po tretí raz keď bol míľu ďaleko. V tlači majú tí psici zvláštné mená: Ďalekohľad, Ďalekosluch a Mocný. A ježibaby mu zastrčily po postruhníku. Pribehol k moru, dal sa preniesť plachtou, a tak sa zachránil pred Železným chlapom; on si tam sadol a čakal. Za morom si hrdina ľahol a spal tri dni. Keď sa prebudil, uvidel pri sebe troch veľkých psov, ako jalovice. Tie postruhníky sa tak premenily na psov. V rukopise sa uvádzajú mená tých psov.

Hrdina vstúpil do služby k nejakej panej, v rukopise za „jagra“, v tlači aby strážil zámok a hory. Chodil denne na poľovačku so psy, a tá paní prechádzala sa po brehu morskom, v tlači je pridané: že to bola oná nevesta hrdinova, ktorú dal Železný chlap tam dopraviť s vojskom i s truhlicou. Oba sa potom už nepoznali. Železný chlap volal na ňu, v tlači je pridané, že ona ho poznala a že sa shovorili proti Jankovi. V noci ukradla mu jeho plachtu, a na nej potom previezla Železného chlapa.

Nasledujúce rozprávanie je obmenou látky o nevernej sestre. Súpis I., 166 č. 1. Ab.

Železný chlap vykopal si jamu pod ohnište (v tlači: pod dvere) a tam naň striehol. Keď sa vracal s poľovačky, odbehol Ďalekohľad napred domov a ľahol si na miesto, kde bol Železný chlap zahrabaný, a nehol sa s miesta celú noc. Druhý deň vykopal si Železný chlap jamu pod dvere (v tlači: pod ohnište), na to miesto si ľahol potom rovnako Ďalekosluch. Na tretí deň vykopal si jamu pod stôl, ale tam si ľahol Mocný. Potom panička prehovorila hrdinu, že psi asi budú chorí a že potrebujú si odpočinúť, aby ich nechal doma; ona ich potom na reťazi priviazala v komore, v tlači hrdina sám ich tak priviazal. Zatým sa rozpráva v tlači odchylne od rukopisu.

Rukopis:

„Na druhý den ráno sám tašó na polowašku bez psó. Tot potom hor stau z popod toho stola. A tot Jáger, ak už domó mau ič pred wešerom, nyšt nebú zastreliu, chyba už na ceste, ednú myš wideu po pred sebä behač, tu chceu zastrelič. Ale tá myška mu powedá ak už mau namjarenú flintu: ,Eg nestrjaläy! nestrjaläy! ešče či gä na dobré pomoci mažem byč.‘ ,Tuž na aké?‘ zpytá sa wam: a ona tá myška mu pódá: ,Nédži ty teráz domó, ale len utekag, a skry sä, kde sä budeš moc, lebo twag naywäšj neprátel tä doma šeká.‘ Ale wam sä len domó ponahläu a po pred zámkom tak po čichu šó, šwa tot Zel. Chl. nezmerkowau, a skoro na ednú welmi wysokú wrbu winšó.“

Tlač:

„Skučali psi na reťazach, kým Janko blúdil sám po horách a Zelezník tri zámky na komoru priprával, aby psi von nemohli.

Blúdi Janko, blúdi a nič zastreliť nemôže; iba jedna mýška pletie sa mu ustavične popod nohy. Naposledok ju chcel už odkopnúť. ,Ej Janko, neodkopni že ma, neodkopni,‘ ozve sa mýška. ,Či ty nevieš, ako tebe tvoja prísaha draho prichodí a ešte ti drahšie príde, ak sa nezoberieš. Tam Zelezník zámky zakladá na tvojich psov a ak jich pozakladá, dobehne za tebou a roztrhá ťa na márne kusy. Ponáhľaj sa, aby si ty dobehol, kým tie zámky dobre nepozakladá. Ak by ti predsa bolo pripozde, vybehni na tú vysokú vŕbu pri vode, a keď ťa bude Železný chlap volať dolu, zhadzuj mu, čo môžeš zo seba; veď už potom uvidíš ako bude.‘

Poslúchol Janko mýšku a bežal, čo mu para stačila. Ale ako dobehúval, už Zelezník poslednú zámku zakladal. Nuž len skoro vydriapal sa na tú vŕbu.“

Nasledujúci obsah je tenže ako v rukopise, tak v tlači, pravda, opäť rozlične rozprávaný. Janko shadzoval s vŕby najprv klobúk, potom v rukopise ešte kamizolku a všetko, čo na sebe mal. Železný chlap to všetko na kúsky trhal. Napokon prišiel na pomoc Ďalekohľad, toho Železný chlap premohol, takže bolo hneď po ňom. V rukopise je, že sa na smolu rozlial. I druhého psa Ďalekoslucha premohol Železník, a len tretí pes ho premohol, až z neho bola púha hlina. Z tej hliny sa spravil vrch Zelezník, plný železnej rúdy. Tak je miestna povesť spojená s rozprávkou. Mocný potom oživil oboch psov. Psi potom v tlači zmárnili nevernú paniu a premenili sa tiež v rukopise na ľudí. V tlači je ešte pridané, že i celý zámok ožil. Janko v zámku našiel svoju truhlicu (podľa tlače), dali si ju priniesť (podľa rukopisu). Nakoniec si poslal ešte pre matku a podľa tlače sa ešte oženil s najkrajším dievčaťom.

Veľmi stručný výťah tohoto rukopisného textu je vytlačený od Ľud. Reusza v Sborníku Muz. slov. spoločnosti V., 143 č. 9.

Motív o nachovaní zraneného jastraba (orla) a o kúzelnej škatuli, z ktorej predčasne sú vypustené stáda atď., býva úvodom rozličných látok. Srv. Archiv f. sl. Phil. XXI. 281 č. 182, XXXI. 270, č. 60. Sbornik za nar. umotv. XVIII. 620 č. 123. Izvestija otděl rus. jaz. VIII., soš. 4., str. 347 č. 51. Zo škatule, z vajca vychádza veľké bohatstvo, hrdina obyčajne predčasne otvorí škatuľu, nemôže už dostať všetko bohatstvo nazad a sľubuje nadpozemskej bytnosti to, o čom doma nevie, ak mu pri tom pomôže. Srov. podobnú maďarskú verziu Sklarek, Ung. VM 162, č. 15. Tu dostal hrdina orech za služby, vykonané u starca, a „železná hlava“ pomôže mu, ale musí mu sľúbiť, že sa neožení. Sr. Schullerus: Rumän. VM. 105 a Gaster: Legends 17. Šuchevyč Huculščyna V., 109. Vasiljev: Pamjatniki Tatar: 85.