ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Škultéty — Dobšinský, str. 548 — 553 (n. v. 250 — 258), majú rozprávku „Try zlaté hrušky“. Podal a rozpráva P. Dobšinský z Gemera.

Úvodnou formulou určuje sa čas, kedy princezka, „čarodejnica pekná a bohatá“ žila: „dakedy, dakedy, ale to veru mohlo už dávno byť, lebo tomu pamätníka nieto…“

Dievča dalo vyhlásiť, že si vezme za muža len toho, kto sa jej do tretieho rázu tak skryje, že jeho úkryt neuhádne. Nikto neobstál, až „tu raz prikvitne šuhaj mladý v jednej gubke, ktorého, že tú gubku nosil, len Gubčíkom volali“. Najprv premenil sa na rybu a sišiel na dno morské, ale dievča ho našlo. Druhý raz v podobe vtáka vyletel nad oblaky, ale i tam nadarmo. Na tretí deň už dievčina vychádzala zo zámku, Gubčík sa chytro premenil na krásny klinec (karafiát); ona ho odtrhla, privoniavala, a Gubčíka nemohla najsť. Hrdina sa jej ozval, ale dievča povedalo, že bude jeho, keď prinesie zo siedmej zeme múky na svadobné koláče.

Pripojuje sa druhá látka, hrdinovi sa ukladajú ešte osobitné nadprirodzené úlohy (srv. č. 26 Súpis II., 381), a to:

1. Priniesť do rána zo siedmej krajiny múky na svadobné koláče; hrdina to vykonal na strýkovom vozíku, ktorý ho zaviezol, kam chcel. Strýk bol strigôň. 2. Priniesť vína z hrozien, ktoré rastú za čiernym morom; i tu mu pomohol vozík. 3. Priniesť tri zlaté hrušky zo sedemdesiatej siedmej krajiny a byť tak bohatý ako ona. Gubčík vybral sa na cestu a prijal do služieb behúňa, žrúta, zamrzliaka a pijana. Keď prišli do sedemdesiatej krajiny po tri hrušky, kráľ im ukladá: 1. Svolať do rána hosťov z deviatich zemí na synovu svadbu; 2. keď sa hostia nemohli dostaviť, musia zjesť sami všetko, čo sa napieklo; 3. nocovať v rozžhavenej peci. Keď všetko vykonali, mohli si ísť pre tri hrušky. Strom, na ktorom rástly, stál na lúke uprostred ohromného jazera. Dostali sa k stromu, keď pijan vypil jazero. Pod stromom nadstavil hrdina klobúk, hrušky samy do neho spadly, strom a hory sa prepadly a ľudia osvobodenej zeme vítali všade Gubčíka ako svojho kráľa. Pekná čarodejnica s radosťou mu podala ruku.

Rukopisná predloha bola v rukopise „Sbierka Dobšinského“ II., 6. Poznáme len jej stručný výťah, ktorý si zapísal do svojho soznamu upravovateľ sbierky povestí počiatkom 50-tych rokov. (Súpis I., 67.)

„Tri zlatie hrušky, Gubčík, hladoš, vetronoha, pijan a zamrzljak. Čarodejnica nechcela sa vydať, len za toho, čo uhádne, keď sa skryje. Gubčík sa skryu do mora, pod oblaky, ale sa na klince obratiu — neuhádla. Museu ísť na múku, na víno, pre tri hrušky, hladoša, vetronohu, pijana, zamrzljaka sebou vzau, hrušky donjesou. Sbierka Dobš. II. 6.“

Prvá časť tejto rozprávky: princezka vezme si toho, kto sa vie pred ňou skryť, rozpráva sa samostatne. Srov. Anm. K. H. M. Grimm III., 365 č. 191. Hrdina sa tu prekrýva obyčajne s pomocou vďačných zvierat a princezka ho najde pomocou kúzelného zrkadla. V slovenskej verzii zabudlo sa na tento motív.

V českých rozprávkach (Tille, Böhm, Märchen I., 226. č. 6 Aa) skrýva sa princezka pred hrdinom, ktorý ju najde pomocou druhov.