ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1. Prostonárodni Zábavnik I., str. 308 — 318, č. 16, má „Rozprávku o krásnom páru“. Z okolia gemerského podal P. S. Jamriška.

Po pravej strane 308 v rukopise je pripísané: „O daran. Franciscaner Erdichtung.“ Tento úsudok však nie je správny, ale rozprávka sama nezdá sa byť reprodukciou čisto ľudovej rozprávky.

Úvodná formula je tá istá, ako v ľudových rozprávkach. „Ďe bulo, tam bulo v sedemďesjatej kragini za Śervenim morom, za drevenou skalou, za skleňaným vrchom bulo edno mesto…“ Najprv sa rozpráva o dvoch kupcoch, z ktorých prvý mal krásneho synka a druhý takú peknú dcéru, že jej „na široko i ďelako nebulo ani len sťínu“. Prvý kupec umrel, druhý ovdovel, oženil sa so ženou prvého kupca a tak spojili dva obchody, že zvesť o ich bohatstve rozletela sa široko-ďaleko po cudzích krajinách. O istý čas kupec ťažko ochorel a nezadlho umrel. Žena od žiaľu a trápenia schla, kým i ona neskonala. Mladík sa oženil s tou dievkou, veľmi sa radi mali, ale sa trápili, že nemajú detí. Vybrali sa preto za široké more a nechali svoj obchod najzkúsenejším tovarišom. V meste, kde sa usadili, otvorili obchod, a v krátkom čase získal si takej priazne, že sa stal rychtárom.

Raz mu žena ťažko ochorela a na druhý deň i umrela. Muž zatvoril sa s ňou do svetlice a prísne naložil, aby tam nik nevstupoval: vyhrážal každému smrťou a pripravil si šabľu a pištoľ. Keď tak plakal nad ženou, kľakol si ku stolu, modlil sa skrúšene, až veľkým bôľom a žiaľom premožený zaspal. O chvíľku otvorily sa dvere, vošiel starec v bielom rúchu. Kupec sa prebudil, a ako starca zbadal, zastrelil ho. Urobil to ako bez rozumu, rozospatý, rozžialený, a len potom, keď videl krv a bezdušné telo starcovo, dal sa bedákať a vlasy si trhať, že sa už stal i zbojníkom. Napokon si kľakol a začal sa modliť. Vtom sa otvoria dvere, vojde malý chlapec v červených šatách s veľkým listom, pristúpil k mŕtvole a položil jej list na prsia. Starec o chvíľku začal dýchať, otvoril oči a vstal; chlapec ho pojal za ruku a viedol ho von. Keď boli pri dverách, starec sa ešte obrátil, pohrozil kupcovi prstom a odišiel. Kupec neveril očiam, išiel ku dverám, boly zatvorené, ako ich nechal; rozmýšľal, či sa mu to len nesnívalo, ale poliata krv pripomínala mu skutočnosť. Na zemi zbadal zapečatený list, ale nemohol prečítať, čo v ňom stálo, hoci bol učený. Šiel k mŕtvej žene, položil jej list na prsia, a hľa, začala hneď dýchať a ožila. Kupec dal list do zlata vsadiť a nosil ho na prsiach.

Onedlho daroval kupec svoj dom akémusi bedárovi a odobral sa so ženou do druhého kraja. Po dlhej ceste prišli do prímorského mesta, kde žiadal od kapitána, aby mu dal koráb. Kapitán mu sľúbil na druhý večer, ale kupec darmo čakal i štvrtý deň, iba raz, keď sa so ženou prechádzal po brehu, spozoroval loď, ktorá k nim plávala. Vystúpil z nej generál a pýtal sa, či by nechcel na jeho lodi vybrať sa do inej zeme. Kupec privolil a šiel to oznámiť kapitánovi. Nestačil kupec odísť, pozval generál jeho ženu na loď a hneď s ňou odplával. Na druhý deň dostal kupec loď, darmo však naháňal generála. Pristavil sa v kráľovskom meste a našiel si službu pri kráľovskom kuchárovi ako pomocník. Skoro sa vyznačil, a tak mu kráľ vykázal osobitnú izbu. Vyzdobil si ju všelijakými zlatými vecmi, rozličnými „hudebnými nástrojami“ i fortepianom a harfou. Krásnou hrou privábil princeznu, že začala sama k nemu chodiť, bývala pri ňom i celé noci, ba sľúbila mu, že pôjde s ním, kam chce. Tajne s ňou odišiel do iného kraja. Kráľ rozhlásil, že sa im nič nestane, aby sa vrátili. Medzitým kupec znova otvoril obchod a získal si toľkej priazne, že ho zvolili za rychtára a potom i za najvyššieho v krajine. Ku kráľovi nemohli sa hneď vrátiť, lebo kupcova žena šla zľahnúť, potom však plavili sa cez šíre more k otcovi, aby znovu požehnal ich sobáš. Po svadbe ustanovili ho za nástupcu kráľovho a korunovali.

Onedlho začul, že generál, ktorý mu ukradol ženu, leží s vojskom v najbližšom meste. Vybral sa tam, tu práve hrala hudba pod okmami generálovými, zastal si medzi muzikantmi, začal nohou dupkať do taktu. Kapelník sa ho spýtal, či rozumie sa do hudby, a keď poznal, že hrá na všetkých nástrojoch, oznámil ho generálovi. Ako ho generál predvolal, jeho žena hneď poznala v ňom svojho prvého muža a chcela, aby ho generál dal skántriť. Generál nahovoril kapelníka, aby mu položil do ruky zlatý prsteň. Kapelník to nechcel sám urobiť, ale získal si na to za niekoľko dukátov tamburáša. Domnelého zlodeja hneď chytili, posadili do žalára a odsúdili na šibenicu. Pred večerom prišiel k nemu kapelník a začal nariekať, ale hrdina ho uspokojoval, dal mu niekoľko dukátov a prosil ho, aby prišiel pod šibenicu, sňal ho a položil mu ten lístok na prsia. Tak obesený zas ožil, vypýtal si od kapelníka plášť a vrátil sa domov.

Tu si vypýtal od kráľa, aby mu dovolil urobiť hostinu, že by rád pozval všetkých generálov. Dal zavolať i zradného generála so ženou a celou bandou. Po obede dal si ho zavolať do bočnej izby a tam, preoblečený do známych šiat, opýtal sa ho, či ho poznáva. Generál zbledol, a kráľ ho dal obesiť i jeho ženu i tamburáša; kapelníka za jeho vernosť urobil generálom.

2. Czambel, str. 391 — 397, č. 204, má verziu z Ungskej stolice.

V prvej časti rozprávky rozpráva sa o osvobodení zakliatej princezky, ktorá trhá stráž v krypte (srov. Súpis II., 200 č. 15). Princ oženil sa s dcérou starej kráľovnej, ktorá strašievala.

Po svadbe vybral sa princ so ženou k otcovi. Na ceste natrafil na krásné divé kačky v barine, poslal koč so ženou napred a dal sa ich loviť. Koč sa zastavil pri krčme, prišiel k nemu minister, potupil princa pre jeho nestatočnosť, keď ženu nechá samotnú, a nahováral ju, aby šla s ním. Princ poslal sluhov s kočom nazad ku kráľovi so zvesťou, že mu žena utiekla s druhým, a sám sa pustil za uprchlíkmi.

Dostal sa k ministrovi za vojaka, ale žena ho poznala. Minister ho postavil na stráž ku kráľovskému hradu, vzal mu pušku, strčil do nej ženin prsteň a potom ho vinil z krádeže. Odsúdili ho na šibenicu.

V úvode rozprávky sa vraví, že „zemný duch“ poradil princovi, aby si z vŕby odrezal prútik a urobil z neho prstenček. Keď ho potom odsúdili na šibenicu, podarilo sa mu nakloniť vojaka, ktorý prsteň rozplietol a prútikom pošibal tri razy jeho hrob. Tým princa oživil. Ako vstal, dohonil vojaka a prikázal mu, aby mu kúpil odev.

Keď prišiel k bráne hradu, robila sa voľba kráľa tak, že sa vyhodila do povetria koruna a na čiu hlavu spadla, ten ostane kráľom (srov. Súpis II., 493. č. 30 B). Koruna tri razy padla princovi na hlavu, a ostal kráľom. Žena v hrade ho nepoznala, lebo sa po druhý raz zrodil. Kráľ dal potom vytiahnuť vojsku na parádu, falošného ministra dal obesiť, nevernú ženu vyhnal k otcovi, ten dal ju zmárniť, že mu urobila takú hanbu.

Látka o vzkriesení nevernej ženy prechádza často v látku o vzkriesenej mladuche.

1. Czambel, 357 — 365 č. 185, uvádza verziu zo Zemplínskej stolice.

Dopodrobna rozpráva sa, ako dcéra bohatého kupca vyrástla spolu so synom pastierovým. Chlapca, múdreho a súceho, prijal kupec za učiteľa dcére a tiež za učňa do obchodu. Kupcovi sa chlapec páčil, prial mu šťastia v láske k svojej dcére, ale kupcová ani počuť nechcela, aby jej dcéra dostala pastierika, a naliehala na muža, aby ho prepustil. Tak chlapca poslali s peniazmi a doporučujúcim listom ku kupcovi za červené more. Minulo od tých čias sedem rokov, listy, čo mladík písal, kupcova žena ničila, a tak medzitým pýtal dievča generál. Na svadbu prišiel i mladík, ktorému sa snívalo, že jeho umierajúci otec nemôže skonať, kým ho neuvidí. Od starej ženy poslal mladuche kúsok papieru so svojím menom. Keď ju sobliekali, ako z kostola prišla, vypadol jej lístok, prečítala ho a umrela. Mladík išiel potom s kamarátom do kostola, aby sa pomodlil, že azda Boh pomôže, že ožije. Modlil sa tak skrúšene, že sa až steny popukaly. Odrazu priplazil sa k nemu had a strčil mu do ruky ratolesť. Mladík pretiahol ju popod nos mladuche, ona sa zatriasla a vstala z truhly. A tu mu začala sľubovať, že nebude ničia, len božia a jeho. Rozniesla sa o tom zvesť, pribehli jej rodičia i generál, ale nevesta ho odohnala od seba, že umrela preto, že nezachovala milencovi slovo a že teraz bude len jeho.

Tu sa pripája rozprávka o ženinej zrade. Rozpráva sa veľmi nakrátko a neúplné. Keď mladý kupec odišiel pre tovar za červené more, prišlo do toho mesta mnoho vojska a do kupcovho domu dostal sa na byt major, veľmi pekný muž. Tak sa zapáčil panej, že s ním utiekla. Keď sa kupec vrátil, dopočul sa o všetkom od kamaráta, na jeho radu složil všetek tovar do skladišťa a dali sa obaja do toho vojska zverbovať. Kupec veľmi postupoval vo vojenských hodnostiach, a keď bol oberšlajtnant, vydal rozkaz, aby v ten a v ten deň všetci majori prišli sa k nemu predstaviť i so svojimi ženami. A známy major prišiel práve bez ženy, že mu vraj ochorela. Dal ju tedy doviezť na koči. Majora potom odsúdil, že mu odviedol ženu, dal mu „štandrek“. Žena oľutovala, čo urobila, a sľúbila mu, že ho viac neopustí.

Pozri Anmerk KHM Grim I., 126 č. 16.

2. Ostatný motív, ktorý sa samostatne rozpráva, a to ako pomsta ohrdenej milenky: Etnog. Zbirnyk IX., 30 — 31, č. 15, má verziu zo Šarišskej stolice.

Otec so synom šli na púť, nocovali u sedliaka, slúžka chcela od mladíka, aby si ju vzal za ženu, a keď ju ohrdol, podstrčila mu do kapsy strieborný stolový riad. Keď ráno pútnici šli ďalej, obvinila ich z krádeže, pán si ich zavolal, starého prepustil a mladého dal obesiť. O tri dni sa starý vrátil, syn žil, lebo anjel stál pod jeho nohami; zavolal hneď pána, nevinného osvobodili a slúžku, ktorá sa priznala, obesili. Súvisí s legendou o pútníkoch k sv. Jakubovi do Compostelly. Kubín-Horák: Kladské písničky, 113, 230.