ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1. Janko Rimavský uvádza verziu v Codexe divers. auctorum A., 91 — 92 č. 31. Túto rozprávku veľmi upravil Dobšinský III., 6 — 14. pod názvom: „Hádač struháč, strelec a poprac“. Úvod rukopisnej rozprávky je obšírnejší.

„Jeden bohatí sedljak si chceu cťi získať, lebo pri šetkom svojem bohatstve jej ňemau; chce šeličo sprobovať, k. pr. drahje panskje šatí nosiť, ale ho druhí odhovorili, a raďili mu, abi si skrze vzdelaňje svojich 4 sinou česť hladau. Poslau ich teda do sveta sa učiť. Prišli do jedneho mesta a šecci chceli u jedneho majstra zostáť, keď ale ňikde spolu biť ňemohli, išli ďalej, každí v druhú stranu. O dva roki sa vrátili. Najstarší sa naučiu hádať, druhí bou stolár, tretí strelec a štvrtjeho remeslo bolo brať, kde ňič nepoložiu. Oťec bou ím rád a žjadau, abi sa preukázali. Višli do zahradi a pred mnostvom ludu hadač vihádau, že na jednom strome sú ftáčacje vajcja a fták na ňich, zbojník ich tak vibrau, čo ftáka ňesplašiu, strelec ftáka, keď zljetou, v letku zabiu a stolár vajco, keď ho rozbiu, zas tak urobiu, jako predtím bolo. Šecci sa velmi divili.“

Dobšinský má tento úvod o mnoho stručnejší; štvrtý „vedel popratať aj tam, kde nič nepoložil“.

Dozvedel sa o bratoch kráľ, ktorému vták uniesol dcéru. Dobšinský na širšie rozložil, ako bratia vysvobodili a nazpät doviedli princezku: hádač vyhádal, že ju odniesol veľký vták za more na svoj zámok; struhač (v rkp. stolár) urobil čln, na ktorom sa previezli; zbojník ukradol paničku; vták ich prenasledoval, strelec ho zastrelil; vták spadol a vyrazil veľkú dieru v člne, struhač však čln zasa popravil. Kráľ dal svoju dcéru struhačovi s polovicou kráľovstva, druhým sľuboval panstvo, ale oni nechceli byť menej než brat, a odišli do sveta.

Nasledujúci dej je v podaní Rimavského len načrtnutý, hlavné udalosti opisujú sa niekoľkými stručnými vetami. „Hádač si bou nabrau mnoho peňazí, keď bou zo zbojňíkom vo ftákovom zámku, a s ňimí prišou do jednej krajini, kďe v jednej krčme tak draho bolo, že aňi královja preš noc tam jesť a piť ňemohli. Král tamejší vihlásiu, že kdo tam vidrží, dostaňe jeho céru aj královstvo. Hádač ho dostau.“ U Dobšinského trošku inakšie hádač rozpráva bratom, že ten ukrutný vták, ktorého strelec sostrelil, bol len ranený, dostal sa ku brehu a tam sedí na hniezde a snáša zlaté vajcia. Strelec ho na žiadosť hádačovu sostrelil i s hniezdom a poprac s bratmi ho priniesol.

Rimavský potom rozpráva ďalej: „Strelec prišou do jednej krčmi, dau si pohar piva a rozliau ho po stole, a keď mnoho múch si naň posadalo, uderiu pesťou naň a 50 ich zabiu. Za to si dau u zámočňíka vibiť címer, že je on takí, čo peďesjat na jedno uďerenie zabije. Napiu sa a zvaliu sa do prjekopi pola cesti. Král staďe šou. Sluha ho viďeu a oznámiu královi.“

Stopy látky o udatnom krajčírovi, v. Anmerk. KHM. Grimm I., 148, 150 č. 20.

Dobšinský miesto toho rozpráva, že kráľ poslal sluhu do krčmy „pre pohárik na občerstvenie“ a sluha celý ustrašený sa vrátil. Vraví potom, že strelec i poprac o chvíľku už sedeli pri kráľovi na koči. Taktiež pridaná je komická scéna, ako pri hostine poprac ukradol zlatý pohár a zastrčil farárovi do vrecka. Podobný kúsok viď č. 63, 1. (Srov. č. 104 Ab), kráľ potom sľúbil zlodejovi svoju dcéru, ak jej ukradne prsteň. Touto scénou, prevzatou úplne z rozprávky o majstrovskom zlodejovi, zakľučuje sa Dobšinského rozprávka, kdežto text Rimavského, vykladajúc osudy najmladšieho, pripojil celú túto látku i šľaky starodávnej látky o Rhampsinitovej pokladnici.

Srov. č. 104 B. Kubín, Podkrkonoší 622, 653.

2. Rozprávka, vytlačená v Prostonárodních slov. povestiach IV., str. 26 — 31, „Panna za drákom“, má odchodný úvod; tiež spoločníci, ktorí ju vysvobodili, vyznali sa v iných umeniach, aspoň čiastočne. Túto rozprávku „podal a rozpráva Danko Vrahobor Maróthy“.

Jediná dcéra rozhlásila o sebe, že si vezme toho, kto pre ňu prijde v samom čistom zlate. Prišiel pán na koči o šiestich koňoch. Keď sa slávila svadba, prikmotril sa žobrák, a keď ženích s nevestou tancoval, zvolal, že svadobníci chodia na konských kopytách alebo na husacích labkách. Vtom pochytil ženích nevestu a zmizol s ňou. Vtedy, keď svadobčania boli za dedinou, zakikiríkal nad nimi akýsi čierny kohút, a všetci sa prepadli. Len jazero sa nad nimi zalialo a zať letel s nevestou preč v povetrí. Bol to drak dvanásťhlavý a tiež s toľkými chvosty.

Rodičia horko nariekali a len sa vypytovali na všetky strany. Raz prišla k nim akási žena a sľubovala im, že by mohli pomôcť jej synovia. Má syna, ktorý všetko na svete vidí a vie, on ju vyhľadá, kdekoľvek by bola. Vidák povedal rodičom, že ju uchytil drak a drží ju v pustých horách v tmavej jaskyni, objatú svojimi dvanástimi chvosty; musí mu deň i noc v dvanástich hlavách ískať. Sľúbil tiež, že ju so svojimi dvoma bratmi vysvobodí. Kde prostredný brat „čakanom zatne,“ tam sa okolo neho vo tri vrhy múr neprelomný obženie; najmladší brat sostrelí všetko, i keby to bolo menšie než muška a sto míl ďaleko.

Vidák sa vybral so svojimi bratmi priamo k jaskyni, sám potom vošiel dnuká. Panna sa veľmi preľakla, on jej povedal, aby len drakovi ískala, aby sa drak neprebudil, a on mu odkrúcal chvosty. Keď prvý odkrútil, ozval sa drak: „Ženo, človečina smrdí.“ Ale ho uchlácholila, že sa mu len sníva. Tak potichu vyšli obaja z jaskyne. Pred jaskyňou vzali ju všetci traja medzi seba, aby ju chránili, a utekali, ako len stačili. Drak sa prebudil a pustil sa za nimi. Keď sa drak približoval a ona veľmi nariekala, riekol vidák čakanovi, aby už zaťal. Urobil tak, keď drak už po nej hmatal, a hneď neprelomný múr sa otočil okolo nich. Drak behal okolo a volal, aby mu dali, čo je jeho a nie ich. Napokon žiadal, aby mu dali aspoň jej vlások. Urobili dierku čakanom v múre. Nedbali na napomínanie vidákovo, urobili mu po vôli, domrzení toľkým krikom. Drak tou dierkou vytiahol celú pannu, keď si bol okrútil vlások na palec. Utiekol s ňou vysoko do vzduchu, že bol len ako muška, i volali bratia na strelca, aby vystrelil. Už bol len ako pol mušky, tu vystrelil a odpadlo drakovi všetkých dvanásť hláv a chvostov. Osvobodenú pannu zaviedli k rodičom, a strelec dostal ju za ženu, bratov obdarili čiastkami z panstva.

Srov. Anmerk. KHM Grimm II., 91. Vid tiež V. Tille, Böhmische Märchen I., 245 č. 6 D a.