ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Taká rozprávka bola zapísaná v Codexe Tisovskom B., sv. 3. Ale práve listy, na ktorých bola zapísaná, sú vyrezané. Známe iba stručný výťah, ktorý si zaznačil upravovateľ sbierky rozprávok počiatkom 50-tych rokov do svojho soznamu. Pozri Súpis I., 64.

„Ženskje sluby. Mladýmu horárovi sa smrt zahrozila i — zomreu. Žena ale mu slúbila, že sa nevidá. Oplakávala ho, po roku naň zapomla. Do mládenca neznámiho sa zalúbila, mrtvyho vykopala, srdco vyrezala, na šibenicu zavesila. Mladenec sa jej zjaviu, že je jej muž bývali, prútikom šibou, zomrela, a čert (v podobe psa) do pekla zanjesou.“

To isté, len ešte stručnejšie čítame v „obsahu povestí ponapravených a k tisku prihotovených“. Súpis I., 48.

„Ženskie sluby. (Ballada.) Horár, že do mačky (smrti) streliv, zomreu, žena mu slúbila, že sa nevidá, na hrobe ho oplakávala, naň ale zapomla, do mládenca sa zamilovala, a to buu on, lásku mu slúbila, on ju prutikom šibou, a čert v podobe psa ju do pekla odnjesou.“

Čiastočne tieto rozprávky pripomínajú látku o vdove efezskej. Pozri Rohde, Kl. Schr. II., 186. Turcevič v Sborníku Istor. Philol. Něžin VI., str. 9. Crane, The Exempla of Jacques de Vitry 228 č. 232. Rittershaus: Neuisländ. VM 392 č. 110. Môže sa srovnávať ešte čínska verzia Rich. Wilhelm: Chines. VM 93 č. 39. Táto rozprávka často sa vyskytuje v rozprávkach XVIII. stol. i na rus. východe; Sefčenko: Rusk. nar. skaz., 113.