E-mail (povinné):

Martin Kukučín:
Hody

Dielo digitalizoval(i) Miriama Oravcová, Jozef Vrábeľ, Ina Chalupková, Lenka Konečná, Nina Dvorská, Simona Reseková, Ivana Gondorová, Alžbeta Demčáková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 262 čitateľov



  • . . .
  • 3
  • 4
  • 5
  • . . .  spolu 6 kapitol
  • Zmenšiť
 

4

U Potkanov je veselo. Pod oblokmi spievavšie dievčatá zišli sa ta, aby strávili v spoločnosti ostatok Štedrého večera. Za spievanie nedostali mnoho. Tam na stole majú hŕbu jabĺk a druhú orechov. Nikto sa nelapá doneseného zárobku, hja, škola plná žiakov. Dievčatá zdeľujú jedna druhej, čo, ako sa im dnes vodilo. Každá hľadela do vody; no žiadna nepovie, kde sa jej hviezda zjavila. Každá by nedbala vyzvedieť tajomstvo iných, ale svoje chce ukryť v najtmavšom kútiku srdca.

Ale čo majú u Potkanov? Čo chcú robiť? Čakajú, čakajú. Čakať — jak ťažká lekcia pre ohnivú letoru, ktorá chce hneď mať to, čo srdce zažiada. No ťažšie čakať viacerým takým netrpezlivým, jestli sú spolu a túžba všetkých v jednom bode sa stýka. A dievčatá zunovali čakať. Marka chytí metlu a vymetá izbu. Dievčatá, čo ona raz zatiahne, v chóre hovoria:

A ty vňať — nedaj im spať.
A ty povoja — nedaj im pokoja.
A ty šíp — sem ich štíp.
A ty tŕň — sem ich hrň.
A ty hlôh — daj im nôh.

A to opakujú, kým nenie izba vymetená. Ale medzi smeťami, hľa, i hrach jest, ktorý gazda Potkan bol pred večerom rozosial. Skočí teda k Marke:

„Ty, nevynášaj smeti! Hrach je medzi nimi; ešte ho anjeliky nepozbierali!“

„Ale, strýku,“ ozve sa ktorási, „veď to anjeliky i vonku nájdu.“

Výklad sa Potkanovi nepáčil. Ale kto sa nastačí hrýzť s touto čeliadkou? Sadol na lavicu.

Dievčatá nasúdili Marke vyniesť smeti na krížne cesty. Ktorý mládenec stúpi na cestu, musí prísť do Potkanov. No Marka zdráha sa:

„Ja sama nejdem. Bojím sa stríg. Nech ide daktorá so mnou.“

„Idem ja,“ ponúkla sa jej iná.

„Ale ty pôjdeš napred.“ A Marka chytila sa družky a zaniesla smeti na krížne cesty.

No nebolo treba porobiť mládencom. Sotva dievčatá odišli so smeťami, mládenci už vkrádali sa po jednom do Potkanov. Jurko Meran je medzi prvšími.

„Videla si hviezdu?“ pýta sa Žofky Mihálkovie.

„Ako by nie! Čo chlapci o Troch kráľoch nosili.“

Žofka robila nevinnú tvár, akoby len teraz počula o hviezdach.

„Ba ešte čo! Dnes, dnes videla si vo vani?“

Žofka sa začervenala. Nepovedá ani slova, len tají to krútením hlavy. Mládenci takéto negovanie považujú za prisvedčenie.

V izbe rozpriadla sa vrava. Vtipy lietajú sem i ta, no nevzbudzujú všeobecný smiech, ako by mali; pozornosť je nie v jednom rozhovore sústredená, lež potratená po skupeninách mladých ľudí. Iba dve dievčatá sú osamotené. Zlý osud pripravil ich o milých. Zuzke Pekárovie milý slúži v meste a dnes nedošiel. Hja, sluha nie pán! Ale zajtra príde, sľúbil to svätosväte; preto Zuzka nenie smutná. Druhá, Katra, je čosi staršia, no v plnom kvete rozvitku; tam, odkiaľ iba klesať možno, a nie ešte vyššie postupovať. Zdá sa, že žiadne z dievčat, čo do krásy, nevyrovná sa jej. Preto všetci mládenci akosi obchodia ju, akoby sa báli, že jej pohrdlivý úsmev zdrví ich. No nie to pohrdlivý úsmev; lebo pera trasie sa žravým, v srdci ukrytým bôľom. Zuza obráti sa ku Katre:

„Pozri, Meran Žofke Mihálkovie sa zalieča.“

„Čo ma doň?“ odsekla Katra, chcejúc ľahostajne plecom pohnúť, no i z úsmevu, ktorý na pery vynútila, javila sa trpkosť.

„Nuž veď ste vy boli dobrí; počula som, že…“ Zuza bola zlomyseľná duša. Tešila sa z trápenia Katrinho. No táto jej vpadne do reči:

„Nemala si čo počúvať. Ja s ním nemám nič.“

„Odvtedy, čo ten bohatý mlynár začal nadchodiť?“ a v sebe doložila Zuza: „Čo ťa mal za blázna.“

Katra nepovedala ani slova, len hodila opovržlivý pohľad na Zuzu.

„A prečo sa rozišlo s tým mlynárom?“ pokúšala Zuza.

„Ty mi daj pokoj,“ zakazovala jej Katra.

„Vidíš: nerúbaj vysoko, lebo ti íver nízko padne!“ Zuza šelmovsky hrozila Katre prstom.

Katrine líca vzplanuli spravodlivým hnevom, ba bola rozsrdená. Slzy horkého hnevu drali sa jej z očú. Bola by chcela zakvíliť, až by tá biedna hruď rozskočila sa. No to nemožno. Zaťala zuby a odišla preč.

„Poďme už domov!“ vyvolávala ostatných Zuza.

„No, tebe je náhlo. Smutno ti je, čo?“

„Ó — to už nie; ale je hneď polnoc, mlynári už nasýpajú.“

„A kde je majstrová?“ pýtali sa niektorí. Pod majstrovou rozumeli Katru.

„Zuza, Katre pokoj, lebo ma nahneváš.“

„Aha, ktože to vraví; nevidím ho,“ spytuje sa Zuzka, pozerajúc po kútoch izby, akoby nejakú ihlu hľadala. Pretvárala sa, akoby nemohla hovoriaceho dozrieť.

„Tu som, ja to hovorím! Ak ma nevidíš, tak si slepá!“ povedá Janko Sekačka. Zuza zahanbila sa, že ju nazval slepou; lebo aj iní sa smiali na nej. Musela chcieť Jana zbadať. Pozrela naň. Ešte jej raz opakoval:

„Z Katry nerob smiechy, ešte si ani ty nie pod čepcom, a veru zle sa ten modlí, koho Pán Boh tebou obdarí.“

V chyži smiech. Zuza pobrala sa za Katrou. Čierne oči Žofky Mihálkovie živo zažiarili pri Jankovej reči. Úsmev uspokojenia poletoval jej kútikmi. Jurko Meran nemohol pochopiť, ako Žofka môže plesať, keď zahanbil Zuzu, Katrinu vysmievačku. Prečo je nie radšej na Sekačkovi nahnevaná, že zastáva Katru, bývalú milenku Meranovu?

Janko Sekačka obrátil sa k Žofke. Bolo mu znať, že si žiada s ňou prehovoriť. No čo chce u nej Meran? Janko premeral ho od hlavy do päty. No Meran vynaloží všetko možné, by upútal pozornosť Žofkinu. Žofka sa mu nepoddáva, lež cez jeho plece hľadí na niekoho iného. Kde je Sekačka? Vytratil sa von rozhorčený nad Meranom, Žofkou i všetkými ľuďmi.

Konečne mládež sa rozišla. Každý svojou stranou. Žofka odoprela Jurkovi, ktorý sa jej za sprievodcu ponúkal, vyberúc sa domov s vrstovnicou svojou, Markou.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Martin Kukučín

— popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.