ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Žarnov Andrej,

vlastným menom Fraňo Šubík, narodil sa 19. novembra 1903 v Kuklove. Gymnázium vyštudoval v Skalici a v Trnave, medicínu v Bratislave. (Medzitým strávil rok v trnavskom seminári.) Pôsobí ako asistent ústavu pre patologickú anatomiu pri Komenského univerzite v Bratislave. Debutoval roku 1925 sbierkou politických básní Stráž pri Morave, ktorú cenzúra zadržala. Cesta do Ameriky (r. 1926) ukázala mu život v pravej podobe a zbavila ho radikálneho idealizmu. Roku 1929 vydal novú sbierku Brázda cez úhory, venovanú krajšej budúcnosti Slovenska, roku 1932 sbierku Hlas krvi a roku 1936 vydáva sbierku Kocky, v ktorej vyzrel v básnika pevnej, ukáznenej formy. Popri tom je Žarnov znamenitým prekladateľom z poľskej poezie (Slov. pohľady, Elán, Slov. smery).

Žatko Ernest,

viď Bor Ján Elen.

Železnický,

viď Dobšinský Pavel.

Žello Ľudovít,

narodil sa 7. augusta 1809 v Banskej Bystrici. Otec, kupec presťahoval sa do Pešti. Pešť bola vtedy skoro úplne nemeckou a Ľudovít Žello, hoci bol famulusom Kollárovým, len-len že sa neodnárodnil. Ešte v Bratislave, kde v r. 1825 — 29 študoval, básnil po nemecky. Až r. 1832, keď mu Kollár poslal jeden exemplár Slávy dcéry, prebudil sa národne a celkom vo vleku Kollárových ideí začal písať slovenské verše, ktoré vyšly roku 1842 v Pešti pod názvom Básně Ludevíta Žella. A rok na to, stále ešte omámený Slávy dcérou, podobral sa na historickú velebáseň v dvanástich spevoch, ktorá sa objavila až r. 1862 v Lipe pod názvom Pád Miliducha. Báseň historická zo života Slovanov polabských. Báseň bola prijatá s nadšením, ale dnes zrejmé sú nám jej slabosti: romantické nadšenie nestačilo vykresať plastický obraz starodávneho života Slovanov. O desať rokov neskôr (1871 — 1875) vyšla v Orle druhá, práve tak romanticky komponovaná báseň, Rastislav. Žello umrel v mieste svojho pôsobenia, v Malom Kőröši 21. novembra 1873.

Žiak Izidor,

viď Somolický.

Žíranský,

viď Križan Štefan.

Živič Mirko,

viď Bachát Daniel.