ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Abaffy Leopold,

pseudonymom Branko Rovinov a i., narodil sa 18. februára 1827 v Slovenskom Aradáci, umrel 27. februára 1883 tamže. Ev. farár vo svojom rodisku, redaktor cirkevného mesačníka Slovo Života. Napísal veľa článkov náboženských (Církevní Listy 1865 — 75, Ev. Církevní Noviny 1860, Slovo Života 1881 — 82, Stráž na Sioně 1871 — 72 a inde). Z jeho beletristických pokusov najvyššie stojí zbojnícka novela Tri hroby (Lipa III., 1864).

Abrahamffy Ján,

františkán, umrel 16. apríla 1728. Jeden z prvých kat. duchovných, ktorí sa ozvali tlačeným slovom proti šíriacej sa reformácii. (Knižka modliteb nábožných, 1693; Žaltář 1697; Fakule hořící o pravé cirkvi Kristově, 1700 a i.)

Abrahamides Izák,

Hrochotius, Hrochotský, jeden z troch prvých ev. superintendentov, zvolený r. 1610 pre župy Tekovskú, Nitriansku a Bratislavskú. Narodil sa okolo r. 1575 v Hrochoti, umrel 3. septembra 1621 v Bojniciach. Preložil z nemčiny Katechysmus D. M. Luthera.

Adamiš Karol,

ev. farár v Horných Zeleniciach, narodil sa 25. novembra 1813 na Vrbovciach, umrel 2. novembra 1849 v Zeleniciach. Napísal niekoľko spisov, v ktorých pokúšal sa získať prívržencov pre spojenie evanjelikov a. v. a kalvínov uhorských. Polemizoval v tej veci s J. M. Hurbanom.

Aischinides dr.,

viď. Lauček Daniel Záboj.

Alexy Janko,

narodil sa 26. januára 1894 v Liptovskom Sv. Mikuláši. Gymnázium vyštudoval v Lučenci. Chcel sa venovať sochárstvu, ale očná choroba zhatila jeho plány. Proboval stať sa kominárom, potom lekárnikom. Cez vojnu bol na ruskom, potom na talianskom fronte. Po prevrate, keď sa očiam uľavilo, zapísal sa na maliarsku akadémiu v Prahe, ktorú r. 1926 absolvoval. Do roku 1930 pôsobil ako profesor kreslenia v Bratislave. Teraz žije v Piešťanoch a venuje sa maliarstvu i literatúre. Literárna tvorba Janka Alexyho má zafarbenie výhradne osobné. Úprimne, bez afektácie líči príbehy z vlastného života alebo zo života osôb, s ktorými sa stýkal. Vzácne porozumenie pre osudy biednych a posmievaných dodáva jeho rozpomienkovým črtám teplý lyrický nádych a vysokú etickú hodnotu. Vydal dosiaľ tri sväzky obrázkov: Jarmilka (1924), Grétka (1927) a Veľká noc (1930), knižku feuilletonov Na voľnej vôľuške (1932) a dvojsväzkový humoristický román Hurál (1935).

Alvarus Emanuel,

jezuita, r. 1703 vydal v Trnave slovensko-latinskú mluvnicu Syllabus Vocabulorum Grammaticae, ktorá sa dočkala štyroch vydaní.

Ambrozi Ján

(Ambrozy, Ambrosi), slúžnodvorský Oravskej stolice. Napísal a roku 1780 vydal objemný traktát Schola Christi to gest Sskola Krystowa.

Ambrozi Juraj,

(Ambrosius, Ambrozy), ev. superintendent, narodil sa 18. apríla 1694 v Dolnom Kubíne, umrel 5. júla 1746 v Štítniku, bol rektorom v Necpaloch, kňazom na Vrbovciach, v Prietrži a v Štítniku. Napísal niekoľko náboženských spisov. (Gruntownj wyswětlenj Katechysmu D. M. L-a, 1738; Spasytedlná Přjprawa k Smrti gak Kresťana mladého a zdrawého, tak wěkem sesslého a nemocného, 1742; Nepřeplacené Lékařstwi Dusse v Pokussenj wnjtřnjm neb duchownjm postawené, 1778 a i.) Vynikol dielom Ljbezné Gadro celého Křesťanského Ewangelického Včenj (r. 1745), dôležitým pre ev. dogmatiku a terminologiu.

Ambrozi Samuel,

ev. farár, narodil sa 22. marca 1748 v Sielnici, umrel 13. februára 1806 v Štiavnici. Jeden zo slov. osvietencov, píšucich po latinsky a nemecky. Vydávateľ dôležitých Novi ecclesiastico-scholastici Annales, Evangelicorum Aug. et Helvet. Confessionis in Austriaca Monarchia (Štiavnica 1793 — 1795).

Andraščík Ján,

kat. farár v Bardejove. Napísal v šarišskom nárečí brošúru Šenk palenčeny (Košice 1845), ktorou súčasne so Samom Chalupkom započal u nás protialkoholické hnutie. M. M. Modža ju prepísal do strednej slovenčiny. Rozšírila sa v tisícoch exemplárov, hoci ju jeho predstavený, košický biskup Ocskai, zakázal ako spisok pre sedliakov nebezpečne revolucionárny.

Anonymus,

viď Beblavý Pavel.

Anselm

viď Petrouič Ján.

Augustini Matej,

ev. farár v Lipt. Sv. Mikuláši, narodil sa 16. februára 1695, umrel r. 1753. Zaslúžil sa o zmodernizovanie školstva. Vynikol dielom Přemysslowánj Swaté o Trpelivosti Křesťanské (1734).