ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Husiti na Slovensku

Roku 1439 umrel český a uhorský kráľ Albrecht. Jeho vdova Alžbeta chcela zaistiť práva na uhorský trón pre svojho syna Ladislava, zvaného Pohrobok. Najala si pre tento cieľ českých bojovníkov, ktorým velel rytier Ján Jiskra z Brandýsa. Vymenovala Jiskru za kapitána zvolenského zámku a severných banských miest. Pod týmto titulom podrobil si Jiskra neskôr celé Slovensko. Záujmy Ladislavove obhajoval do roku 1452, keď uhorská šľachta uznala Ladislava Pohrobka za kráľa. Posledné vojská husitov zmizly zo Slovenska roku 1476.

Tridsaťročné panstvo husitov na Slovensku malo ďalekosiahly význam v ďalšom jeho kultúrnom vývoji. Samotná idea husitizmu nezakotvila, pravda, na stálo v širokých vrstvách ľudu. Možno, že k nemu ani neprenikla. To, čo sa z husitizmu ujalo, a čo na štvoro storočí dalo charakter kultúrnemu životu na Slovensku, bola reč. Ale ani táto neudomácnila sa len pod vplyvom husitizmu; boly tu ďalšie okolnosti, ktoré k tomu výdatne prispely.

Slováci na pražskej univerzite

Tak do určitej miery mohol tu spolupôsobiť vplyv študentov zo Slovenska, ktorí v tie časy navštevovali pražskú univerzitu a ktorí na nej nasiakli práve sa prebúdzajúcim českým národným duchom. Ale vplyv týchto odchovancov pražskej univerzity mohol byť len nepatrný. Bolo ich jednak málo (v rokoch 1376 — 1420 bolo na pražskej univerzite 21 graduovaných Slovákov), jednak nie všetci, ktorí tam študovali, vrátili sa na Slovensko. Práve tí, čo sa najviac preslávili, zostali v Čechách. Tak najslávnejší zo Slovákov tohoto veku, lekár a profesor na pražskej univerzite Ján Jesenský (Jessenius), Slovenska vôbec nevidel. V Čechách alebo na Morave pôsobili ďalej: slávny jazykospytec a profesor pražskej univerzity Vavrinec Benedikti z Nudožier, prekladateľ kralickej biblie Pavel Jesenský, štiavnický rodák a jeden z prvých skladateľov drám Pavel Kyrmezer, náboženský filozof a básnik Juraj Tesák Mošovský a i.

Čeština diplomatickou rečou

Udomácnenie češtiny na Slovensku podporoval i fakt, že čeština stala sa na čas diplomatickou rečou v strednej Europe, a od konca storočia pätnásteho úradnou rečou na Slovensku. Tak smluvu medzi kráľom Maximilianom a Vladislavom čítali na uhorskom sneme po česky. Po česky písal r. 1445 Pongrác Jiskrovi, r. 1485 kráľ Matej rychtárovi a rade mesta Trnavy, roku 1498 Štefan Zápola konšelom prešporským a i. Po česky viedli zápisnice a dopisovali si aj samosprávne sväzky, vrchnosti a zemania. Tak svedčia listiny liptovských zemanov z roku 1519, zápisnica mesta Rajca od roku 1485, oravské protokoly o súdnych sporoch z roku 1593 a i.

Ale najdôležitejším činiteľom, ktorý prispel k udomácneniu češtiny na Slovensku, bola reformácia.