Rukoväť dejín slovenskej literatúry

Caban Andrej,

kat. farár v Komjaticiach, narodil sa 7. decembra 1813 v Selciach, umrel 2. mája 1860 v Komjaticiach. Národný buditeľ, obetavý matičný pracovník. Preložil Majerovu pedagogiku pod názvom Prostonárodnó Vichovosloví. Prispieval hojne do cirkevných časopisov (Cyrill a Method 1852 — 59, Kazatel 1875 — 79, Sion 1870).

Cádra Janko

(umrel v štrassburskej nemocnici dňa 7. októbra 1927 štyridsaťpäťročný), osobný tajomník a priateľ Williama Rittera. Zaslúžil sa prekladmi slovenských spisovateľov do francúzštiny. („Keď báčik z Chochoľova umre“ v Le Semaine littéraire 1922, „Moje deti“ od Šoltésovej u V. Attingera, Paris-Neuchâtel, 1928).

Cambel-Danielovič Samo,

pseudonymom Števo Kosorkin, Zorovský, Svoreň, narodil sa 25. apríla 1882 v Slovenskej Ľupči, v mladých rokoch pomáhal v Pešti svojmu strýcovi, filologovi S. Czamblovi pri triedení slovníkového materiálu, potom sa venoval štúdiu obchodnému, bol zamestnaný v martinskom Kníhtlačiarskom úč. spolku, potom v nakladateľstve J. Páričku v Ružomberku. Umrel 8. júla 1935 v Turč. Sv. Martine ako direktor slovensko-ľupčianskej filiálky Národnej banky. Debutoval so skupinou hlasistov v Sborníku slovenskej mládeže r. 1909 novelou Vytrezvenie, poňatou realisticky skôr popisne ako ideove. V novele Pochybenie (1912) pokúsil sa o spracovanie problému slovenského amerikanizmu.

Capko Ján,

pseudonymom Miloslav Zniovský, narodil sa 19. septembra 1846 v Kláštore pod Znievom, umrel 18. augusta 1867 tamže. Básnik poštúrovskej generácie. Včasná smrť zabránila rozvitiu jeho talentu. Zanechal sbierku vlasteneckých piesní Sirôtky (1868).

Cieker Jozef,

koncipista ministerstva zahr. vecí v Prahe, predtým (1934 — 35) ústredný tajomník Slov. ligy v Bratislave. Narodil sa 21. júna 1907 v Krásnej Hôrke (Orava), gymnázium študoval v Trstenej a v Nitre, filozofiu v Bratislave, Dijone, Nancy a Paríži. Prispieva kultúrno-historickými štúdiami do Kultúry, Slováka a i. Vydal štúdiu Slovenská otázka (1935).

Cigáň Janko,

viď Krasko Ivan.

Ciger Jozef,

viď Hronský J. C.

Cincík Jozef,

referent umeleckého odboru Matice slovenskej, narodil sa 8. marca 1909 v Clopodii (Rumunsko). Štúdiami a článkami umelecko-historickými prispieva do Slov. pohľadov, Elánu, Slovenska, Nášho divadla. Z väčších jeho štúdií vyšly osve Duch európskej palety, Jakub Bohdan, anglický dvorný maliar zo Slovenska, monografia o Martinovi Benkovi. V sborníku Slovenská prítomnosť literárna a umelecká uverejnil štúdiu Umenie sochárske a Slovensko. Cincík rediguje popritom publikácie umeleckého odboru Matice slov., v ktorých vyšla i jeho monografia o Martinovi Benkovi (1935).

Cirbusová Jolana,

narodila sa 15. mája 1884 v Krivianoch (Šariš). Od r. 1924 prispieva do Slovenských pohľadov, Živeny a i. R. 1928 vydala román Cez zatvorenú hranicu z ovzdušia maďarskej inteligencie, ktorá sa vžíva do nových pomerov, vytvorených prevratom. Roku 1932 vyšla sbierka jej rozprávok pod titulom Tiché boje.

Clementis Vladimír,

advokát v Bratislave, poslanec Národného shromaždenia, narodil sa 20. septembra 1902 v Tisovci. Jeden z predných činiteľov davistického hnutia, spoluzakladateľ časopisu „Dav“. Píše doň ideové články.

Coryli Samuel,

rodák z Turca, v Jene dosiahol titulu cisárskeho venčeného básnika a filozofie magistra. R. 1707 vyvolili ho v Jechne pri Sonderhausen za farára a tam premenil svoje meno na Nitschmanna. Napísal: Delineatio Florentissimae… Civitatis Neosoliensis (Levoča 1692), Reginam Austri (Jena 1693), Colossus Anagrammaticus (Jena 1696), Dissertatio Theologica (Jena 1697), Disputationem Physicam (Jena 1698) a i.

Crudy Daniel,

ev. superintendent, narodený 26. októbra 1735 vo Zvolene, umrel 18. decembra 1815 v Bratislave. Napísal cenné diela o cirkevnom práve v Uhorsku: Collectio B. Resolutionum, Intimationum, libellorum supplicarum etc. a Jus ecclesiasticum consuetudinarium Evangelicorum Aug. et Helv. Confessionis in Hungaria. Vydal Pohřebnj Kázánj na Památku Dvogjctihodného a wýborně učeného někdy Muže Pana Michala Institoris Mossóczi (1803).

Czambel Samuel,

šéf tlačovej kancelárie ministerského prezídia v Pešti, narodil sa 1. septembra 1856 v Slovenskej Ľupči, umrel 18. decembra 1909 v Budapešti. Jazykospytec slovenský. Má dosiaľ nesporne najväčšie zásluhy v obore slovenskej filologie; dal vedecký podklad spisovnému jazyku a jazykovým dejinám slovenským. Politicky bol nešťastne orientovaný, neveril v úspech československého súžitia, a snažiac sa najsť pre svoje presvedčenie dôvody v minulosti, mýlne tvrdil, že Slováci sú kmeňove príbuzní Juhoslovanom. To však nezmenšuje hodnotu jeho diel: Príspevky k dejinám jazyka slovenského (1887), Slovenský pravopis (1891), Rukoväť spisovnej reči slovenskej (1902, 2. vyd. 1915, 3. vyd. 1919), Slováci a ich reč (1903), Minulosť, prítomnosť a budúcnosť čsl. jednoty (maďarsky, 1903), a najväčšie i najcennejšie, bohužiaľ nedokončené dielo: Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov (1906). V poslednom sa Czambel podobral na štúdium slov. dialektov, stihol však spracovať len nárečia východného Slovenska. Z jeho článkov v Slovenských Pohľadoch uvádzame aspoň obšírny O spisovnej reči slovenskej (1901).