ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Uhlár Rudolf,

gymnaziálny profesor v Bratislave; narodil sa 23. októbra 1904 v Pažiti (okr. Topoľčany), gymnázium vyštudoval v Nitre, filozofiu v Prahe, Paríži a v Ríme, umrel 14. októbra 1934 v Bratislave. Uhlára zaujímala filologia (Záporový genitiv v spisovnej slovenčine, Sborník na počesť Škultétyho, 1933), zaujímaly ho otázky divadelné (Súčasné divadelné a dramatické problémy v Europe a u nás, Slovenské smery I. 1934; vydal a upravil Palárikovho Drotára), zaoberal sa srovnávacím literárno-historickým štúdiom (Vzťahy medzi slovenskou literatúrou a literatúrami súsednými, sborník Detvan 50 rokov v Prahe), písal kritiky a recenzie do Pohľadov, Kultúry, Elánu a inde, prekladal z francúzštiny (Maeterlinck: Modrý vták), maďarčiny a taliančiny.

Uram Rehor,

literárnym menom Rehor Uram Podtatranský. Narodil sa 12. marca 1846 v Liptovskom Sv. Mikuláši, temer za pol storočia bol učiteľom-kantorom vo svojom rodisku, umrel 8. septembra 1924 v Košiciach. Bol veľmi plodným spisovateľom ľudovým a cirkevným, písal básničky, rozprávky, román V zajatí (1893), učebnice, poučné spisy pre ľud atď. Väčšina ostala v časopisoch a kalendároch (Evanjelický Posol zpod Tatier, Tranovský ev. kalendár, Cirkevné listy a i.). Časť vydal spolok Tranoscius v Lipt. Sv. Mikuláši. Cenný je jeho literárno historický príspevok Zemianski veršovníci slovenskí (Slovenské Pohľady, 1894 — 1896).

Urban Milo,

narodil sa 24. augusta 1904 v Rabčiciach (Orava), štyri triedy nižšieho gymnázia vychodil v Trstenej. Do piatej zapísal sa v Ružomberku, ale otcova smrť znemožnila mu ďalšie štúdia. Bol potom za čas redaktorom Slováka v Ružomberku, neskôr — keď sa Slovák presťahoval do Bratislavy — úradníkom v Spolku Sv. Vojtecha v Trnave. R. 1922 zapísal sa na lesnícku školu v Banskej Štiavnici, ale o dva roky oznove musel zanechať štúdia. Vrátil sa do Trnavy a r. 1925 prešiel do redakcie Slovenského národa v Bratislave. Po zaniknutí časopisu (30. XII. 1926) prežil krušný rok ako výpomocný úradník na viacerých miestach. Od r. 1928 je redaktorom Slováka. Priam v počiatočných svojich prácach, v sbierkach realistických noviel Jašek Kutliak zpod Bulinky (1922), Za vyšným mlynom (1926) a Výkriky bez ozveny (1928) predstavil sa Milo Urban ako mnoho sľubujúci talent. Svoje sľuby v plnej miere splnil v románoch Živý bič (1927) a Hmly na úsvite (1930). V oboch zobrazil kolektívny život dediny — v prvom počas vojny, v druhom po vojne. Ako prostredie, tak i dej oboch románov vzájomne súvisí. S mužnou odhodlanosťou a so vzácnou umeleckou a kompozičnou schopnosťou odhalil v nich autor všetko zlo, ktoré vniesla vojna do života dediny. Zachytil prvé fázy života po prevrate, celé to mravné kataklyzma, do ktorého dostaly sa naše verejné pomery. Postavy a udalosti jeho románov nie sú vymyslené figúry, literárne schématá; sú to skutočné postavy, skutočné udalosti, ktoré Urban organicky zapnul do románového celku. Urban je nesporne z najnadanejších mladých slovenských prozaikov; prvý z nich prenikol svojimi prácami i do zahraničia. Okrem spomenutých diel vydal ešte roku 1932 novely S tichého frontu.

Urbánek Ferko,

narodil sa 30. júla 1859 vo Vsetíne na Morave, gymnázium študoval v Kláštore pod Znievom, v Ostrihome a v Banskej Bystrici. Už v Kláštore zaujímal sa, vďaka direktorovi Čulenovi, o dramatickú tvorbu; písal, hral a režíroval so spolužiakmi svoje začiatočnícke kusy. V Bystrici spolu s Jaroslavom Vlčkom vydával študentský písaný časopis Budič a len-len že nebol za svoju buditeľskú činnosť vylúčený zo školy. Po štúdiách gymn. skúsil rozličné zamestnania: bol lekárnickým pomocníkom, výpomocným notárom, úradníkom v advokátskej kancelárii, sedliačil na otcovskom majetku, až napokon zakotvil ako tajomník Spolku Sv. Vojtecha v Trnave. Po prevrate uchýlil sa do Bratislavy, kde umrel 10. decembra 1934. Zásluhy Urbánkove o slovenský kultúrny život sú veľké, za dlhé a najsmutnejšie roky predprevratové bol skoro jediným reprezentantom slovenskej dramatickej literatúry a iste najpopulárnejším naším autorom. Napísal spolu 39 hier pre ochotnícke javiská, z ktorých najznámejšie (Kamenný chodníček, Strídža zpod hája, Rozmajrín atď.) stály sa majetkom celého národa a niekoľké z nich dostaly sa aj na scénu Slov. národného divadla.

Urbanovič Kvetoslav F.,

narodil sa 9. júla 1885 v Modre, vyštudoval učiteľský ústav tamže, ako učiteľ pôsobil vo Sv. Jánoch, vo Vajnoroch, teraz v Modre. Urbanovičovi patrí primát, že sa vo svojich drámach a románoch prvý zo slovenských spisovateľov pokúsil vžiť sa do nového prostredia, ktoré vytvoril prevrat. Jeho pohotovosť, s ktorou zachytil ovzdušie nových pomerov, nešla síce vždy ruka v ruke s umeleckou hodnotou jeho diel, ale postavila Urbanoviča na určitý čas do predvoja slovenského literárneho snaženia. Napísal romány: Poklesky (1922), Tridsať strieborných (1923) a Bez vesla (1926) a roku 1933 najúspešnejší: Oráčina, v ktorom podarilo sa mu ešte najšťastnejšie preniknúť do mestského prostredia a zachytiť osudový prielom nášho spoločenského života. Dramatické pokusy Urbanovičove vychádzaly zarovno s jeho románmi. (Poklesky, 1925; Zlatý močiar, 1925; Večná mladosť, 1925.)

Ústiansky,

viď Koválik Ján.