ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Okáli Daňo,

narodil sa 9. marca 1903 v Liptovskom Sv. Mikuláši. Vyštudoval práva v Prahe. Pôsobí ako advokát v Skalici. Okáli bol jeden z predných členov komunistickej avantgardy na Slovensku a jeden zo zakladateľov časopisu Dav (v. t.). Venoval sa najmä literárnej kritike (Dav, „Slovenšké hlasy“ v Národnom osvobození). Uplatňoval v nej nekompromisne zásady svojho politického presvedčenia o sociálnej funkcii umenia. Písal i básne, sociálne-tendenčné, ale nie bez umeleckého účinu. Výbor z nich vyšiel v sbierke Ozveny krvi a zápasov (1931).

Olyt P.,

viď Lauček Daniel Záboj.

Ondrejov Ľudo,

viď Mistrík Ľudovít.

Orgoník Martin,

pseudonymom Kunovský, sedliacky básnik slovenský (1887 — 1919). Jeho literárnu pozostalosť vydal dr. L. Kühn v sbierke City srdca (1929).

Orfanides Ľudovít,

znamenitý pomológ, učiteľ v Hybiach, narodil sa 8. októbra 1818 v Hybiach, umrel 25. apríla 1895 tamže. Svoje články o ovocinárstve posielal najmä do Obzoru (1866 — 77) a Cyrilla a Methoda (1859 — 60).

Orlov,

viď Grebáč Ignác.

Ormis Ján Vladimír,

narodil sa 3. júna 1903 v obci Bingula (Juhoslávia), gymnázium vyštudoval v Banskej Bystrici a v Novom Sade. Univerzitu navštevoval v Zagrebe a v Bratislave, kde bol r. 1927 promovaný na doktora práv. Bol súdnym auskultantom, advokátskym kandidátom, úradníkom Matice slovenskej, kandidátom sudcovstva v Košiciach, teraz je sudcom v Turč. Sv. Martine. Literárne je činný od r. 1926. Písal do Slovenských pohľadov, Prúdov, „Bratislavy“ a inde. R. 1932 vydal súbor článkov Zo slovenskej minulosti národnej a literárnej, r. 1933 sbierku drobných čŕt a príhod zo života slovenských dejateľov Zo života slovenského, tohože roku Rozhovory s baťkom Škultétym a r. 1935 monografiu Kultúrne snahy Slovákov v Juhoslávii. Z jeho početných článkov uvádzame aspoň Album Daniela Petiana (Sborník Škultétyho).

Ormis Samuel,

pseudonymom Zdychavský; narodil sa 1. júla 1824 v Revúcej, študoval v Banskej Štiavnici a v Bratislave, bol profesorom v B. Štiavnici a v Rožňave, potom ev. farárom v Nižnej Slanej a od r. 1863 profesorom matematiky a prírodných vied na ev. slovenskom gymnáziu v Revúcej. Tu umrel 18. októbra 1875. Ormis vyznačil sa ako pedagog. Z jeho spisov najcennejšia je Výchovoveda pre seminaristov a rodičov (I., 1871; II., 1874) postavená na zásadách Komenského. Dramatické jeho pokusy (Mataj, 1862, veselohra Pravda, Sokol 1868 a činohra Mária Séči, Slov. Pohľady 1914), hoc boly štúrovcami nadšene prijaté — najmä Mataj — pretože Ormis v duchu teorie Štúrovej spracoval téma ľudovej povesti, sú už dnes zaujímavé len ako literárne starožitnosti. Ormis zaslúžil sa aj ako sberateľ ľudových povestí; prispel do Dobšinského sbierky 11 povesťami.

Országh Pavel,

viď Hviezdoslav.

Osuský Samuel Štefan,

profesor na ev. teologickej fakulte v Bratislave, biskup západného dištriktu ev. a. v. cirkvi; narodil sa 7. júna 1888 na Brezovej. Zaoberá sa najmä filozofiou a sociologiou. Z tohoto oboru vydal spisy: Vojna a náboženstvo (1916), Dejiny náboženstva (1919), Slovenské dejiny a literatúra (1922), Filozofia Štúrovcov (I. sv. Filozofia Štúrova, 1926; II. sv. Filozofia Hurbanova, 1928; III. sv. Filozofia Hodžova 1932), Úvod do sociologie (1930). Vydal aj Lajčiakovo (v. t.) dielo Slovensko a kultúra (1921). Z jeho početných článkov literárno-historických uvádzame aspoň štúdiu Kellner-Hostinský filozof (Sborník Matice slovenskej 1935).

Osvald Adolf Svätopluk,

narodil sa 12. mája 1839 v Banskej Bystrici, zmizol v srbsko-tureckej vojne r. 1876, ktorej sa zúčastnil ako dobrovoľník. Predstavil sa v mesačníku Dunaj (1874) niekoľkými sľubnými veršami, prispel do Orla (1870 až 75) básňami a historickými povesťami, bol prvým redaktorom časopisu Praha (1867).

Osvald František Richard,

rím. kat. farár v Tekovskej Teplej, narodil sa 3. októbra 1845 v Hodruši, z maďarského gymnázia prešiel za klerika do Trnavy. Ako horlivý člen „Cirkevno-literárnej školy slovenskej na semeništi v Ostrihome“ už roku 1869 vydal vlastným nákladom Pamätník poslucháčov katolíckeho bohoslovia k tisícročnej oslave sv. Cyrilla. V ďalšej svojej vydavateľskej činnosti prevýšil i Ondreja Radlinského (v. t.). Jeho Literárne Listy (príloha ku „Kazateľni“, od r. 1891) sú vzácnym archívom pre dejiny literatúry slovenskej. Na storočnú pamiatku Bernolákovho Tovaryšstva vydal tri monumentálne sväzky Tovaryšstva (r. 1893, 1895, 1900). Pre svoju vydavateľskú činnosť vedel si Osvald získať skvelých spolupracovníkov (Kmeť, Kohuth, Donoval, Hoič, Furdek a i.), z ktorých nie jedného zachránil pre slovenský národ. Po prevrate bol vyvolený za prvého predsedu obnovenej Matice slovenskej. Umrel 14. apríla 1926 v Trnave. Z jeho prác cirkevných uvádzame iba najzáslužnejšiu: ním zredigovaný text prekladu Písma Svätého.

Ottmayer Anton,

advokát v Pešti, narodil sa 23. augusta 1796 v Žiline. Bol jedným zo spoluzakladateľov Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej (viď tam). Prispel do Kollárových Zpievaniek a primitívnymi novelami do almanachu Zora (1835 — 40).

Ozembuch,

viď Šándor Elo.