ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Čajak Ján, st.,

ev. farár v Liptovskom Sv. Jáne, narodil sa 5. januára 1830 v Paludzi, umrel 4. februára 1867 v Lipt. Sv. Jáne. Písal básne v duchu ľudovej piesne, ktoré pod titulom Básne Jána Čajaka r. 1875 vydal v Turč. Sv. Martine Pavel Dobšinský.

Čajak Ján, ml.,

syn predošlého, narodil sa 19. decembra 1863 v Liptovskom Sv. Jáne. Vychovaný bol v Drienčanoch (otčimom Pavlom Dobšinským), ako učiteľ pôsobil za dlhé roky (od roku 1893) v Báčke (od roku 1899 v Petrovci). Dnes žije na odpočinku v Petrovci. Podobne ako Kukučín a Tajovský zostali vo svojej tvorbe verní prostrediu, z ktorého vyšli, venoval i Čajak všetko svoje nadanie kresbe prostredia, v ktorom za dlhé roky pôsobil. I jeho rozprávky charakterizuje realistická objektívnosť a životná pravdivosť. A hoci vždy nedosiahol umeleckej úrovne svojich druhov, patrí mu zásluha, že zachytil a zachoval pre budúcnosť verný obraz života dolnozemských Slovákov. Bystrý svoj pozorovací talent uplatnil najmä v rozprávkach Tri rozprávky (1907), Pred oltárom (1908), Suchoty (1908), Jožkova svadba (1903), Ecce homo (1922) a i. V románe Rodina Rovesných (vyšiel pod pseudonymom Aliquis, 1909) nabáda Slovákov k účasti v priemyselnom a obchodnom podnikaní. V Amerike vyšiel jeho Dejepis Slovákov (1914), v Petrovci r. 1923 Zápisky z rukojemstva. (Počas vojny bol v rukojmí.) Sobrané jeho spisy vydáva od r. 1929 L. Mazáč v Prahe. (Dosiaľ päť sväzkov: Únos, Pred oltárom, Vtáčie hniezdo, Vohľady, Posledný deň.)

Čajda Juraj,

pseudonymom Dlhopoľský, humoristický spisovateľ, narodil sa 23. decembra 1844 v Dlhom Poli, umrel 19. februára 1913 v Turč. Sv. Martine, kde bol od roku 1879 redaktorom Národných Novín a Černokňažníka. Bol aj spoluredaktorom Bobulových Slovenských Novín.

Čamburský,

viď Kompiš Peter.

Čaplovič Ján,

advokát a správca panstva, narodil sa 21. sept. 1780 v Príbelciach, umrel 29. mája 1847 vo Viedni. Napísal 24 latinských a nemeckých spisov o otázkach cirkevných, hospodárskych, dejepisných a najmä etnografických. Z posledných dôležitý je Gemälde von Ungern (Pešť 1829). Brošúrou Über Ungarns Magyarisirung (Viedeň 1841, Palkovičov preklad vyšiel v Prahe 1842 pod titulom Rozgjmánj o zmaďařowánj země Uherské) postavil sa medzi prvých, ktorí začali boj proti maďarizácii. Okrem toho vydal: Slavonien und zum Theil Croatien (1819), Slowenské Wersse (1822), Topografisch-statistisches Archiv des Königsreichs Ungern (1821) a i.

Čaplovič Ján,

od roku 1932 redaktor Robotníckych novín, predtým ev. kňaz v Kovačici (1926 — 32); narodil sa 25. februára 1904 v Zárieči, okr. Púchov, študoval v Békeš Čabe, Sarvaši, Lipt. Sv. Mikuláši, Bratislave a Prahe. Okrem početných novinárskych článkov napísal Dejiny slovenského ev. a. v. cirkevného sboru v Kovačici (1928).

Čaplovič Vavrinec,

stoličný asesor, veľký milovník a sberateľ kníh i rukopisov, narodil sa 5. augusta 1778 v Jasenovej, umrel 25. decembra 1853 v Bratislave. Svoju knižnicu, obsahujúcu do 60.000 sväzkov, poručil Oravskej stolici. Teraz je majetkom Slovenskej krajiny.

Čebratský,

viď Salva Karol.

Čerňanský Ján,

narodil sa v Rajci 4. mája 1709, umrel r. 1766 v Dolnej Strehovej, bol farárom v Paludzi, Hybiach, v Hnúšti a v Dolnej Strehovej. Zveršoval biblické historie Pořádek Spasenj a tiež vo veršoch napísal Žalostné Wypsání pádu a Wywrácenj… mesta Ljzabony (1757).

Čerňanský Samuel,

ev. farár na Turompoli, v Pukanci a v Bátovciach, narodil sa 12. septembra 1759 v Hnúšti, umrel 12. februára. 1809 v Bátovciach. R. 1787 preložil Gellertove Nábožné Pjsně. R. 1802 vydal v Štiavnici Neyhlawněgssj prawidla Slowenské Dobropjsebnosti, ortografiu to kanonickej bibličtiny. Okrem toho poslovenčil Památné Přjhody Hraběte Beňowského (1808) a i.

Černiansky Andrej,

pseudonymy A. Č., Monte-Čerigo, redaktor humoristických časopisov, úradník pri sporiteľni v T. Sv. Martine, narodil sa 12. októbra 1841 v Rajci, umrel 1. februára 1923 v T. S. Martine.

Černý Emil,

pseudonymy: E. Č., Emil Pohronský, Miloš Pohronský, profesor na gymnáziu v Banskej Bystrici, od r. 1869 v Moskve. Sostavil niekoľko učebníc pre stredné školy, najmä znamenitú a ešte i dnes kladenú za vzor Slovenskú čítanku (Viedeň 1864). Z jeho časopiseckých článkov spomenutia je hodná štúdia Literatúra slovenská, uverejnená v Slovesnosti 1872.

Červenák Benjamín Pravoslav,

ev. teolog, horlivý pomocník Štúrov. Narodil sa 9. októbra 1816 v Pliešovciach, umrel 15. júna 1842 v Bodoni. Jediný jeho ukončený spis, Zrcadlo Slovenska vydal J. M. Hurban r. 1844.

Čietek Ján,

viď Smrek Ján.

Čipka (Čipkay) Jonatan,

pseudonymom Hradovský, ev. farár v Drienčanoch, narodil sa 14. júna 1819 v Tisovci, umrel 14. februára 1861 v Drienčanoch. Okrem prác pedagogických a čítania pre deti (r. 1846 vydal spolu s A. H. Škultétym Zorničku. Zábavňík pre ďjetki) zaslúžil sa aj ako sberateľ ľudových povestí.

Čulen Konštantín,

úradník na riaditeľstve železníc v Bratislave, narodil sa 26. februára 1904 v Brodskom. Prispieva kultúrnohistorickými článkami do Slovenských pohľadov, Kultúry a inde. Roku 1932 vydal v Trnave spis Roky slovenských nádejí a sklamaní. V posledné časy všíma si najmä historických i aktuálnych kultúrno-politických problémov našich krajanov v USA; uverejnil z tohoto oboru rad štúdií, z nich mnohé charakteru priekopníckeho a objaviteľského. Okrem toho sosbieral skoro úplný materiál o perzekvovaných študentoch na bývalých uhorských školách a spracoval ho knižne v dvojsväzkovom diele Slovenské študentské tragedie (1935). Z menších jeho prác uvádzame monografiu Novinár a pedagog (1933) o J. Mallom a M. Čulenovi, brošúru Cesta k našej Bratislave (1934) a štúdiu Od Pešťbudínskych Vedomostí po Národnie Noviny (Sborník J. Škultétyho).

Čulen Martin,

katolícky kňaz, gymn. profesor, direktor slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom. Narodil sa 31. mája 1823 v Brodskom, umrel 23. januára 1894 v Čake. Vynikajúci pedagog. Napísal Počtovedu pre nižšie triedy gymnázia. Prispieval do cirk. časopisov.