ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Amerikánszko Szlovenszké Novini,

prvý tlačený časopis slovenský v Amerike. Založený Jankom Slovenským. Časopis bol písaný spišským nárečím. Začal vychádzať roku 1885 v Pittsburghu. Zanikol začiatkom tohto stoletia, keď Rovnianek začal vydávať Slovenský Denník. V redakcii pracovali: Rovnianek, Gessay a iní významní slov. novinári v Amerike. Rovnianek zaviedol do časopisu spisovnú slovenčinu a od tých čias sa menoval: Amerikánsko-Slovenské Noviny.

Besedy Ľudu,

dvojtýždeník amer. Slovákov; začal ho vydávať Adolf Tvrdý, dávnejší spolupracovník Rovniankov. Vychádzal v New Yorku od roku 1915 do roku 1916.

Bratislava,

orgán Šafárikovej učenej spoločnosti v Bratislave. Vychádza od roku 1927 za redakcie univ. profesorov: J. F. Babora, Alberta Pražáka a Ot. Sommra. Od roku 1933 redigujú J. F. Babor, Vladimír Klecanda, Karel Laštovka.

Cirkevné Listy,

časopis venovaný záujmom cirkvi evanjelickej a. v. Redaktor a vydavateľ Jur Janoška. Hlavný spolupracovník Pavel S. Novák. Vychádzaly mesačne v rokoch 1887 — 88 v Turč. Sv. Martine, v rokoch 1889 — 1898 v Ružomberku, od roku 1899 do dnes v Lipt. Sv. Mikuláši. Po Janoškovej smrti (1930) prevzal redakciu Ľudovít Šenšel.

Cirkevní Listy

pro weškeré záležitosti cirkwe ewanjelicko-luteránské. Redaktorom bol Jozef Miloslav Hurban. Vychádzaly v rozličných časových obdobiach od roku 1863 do roku 1874. Diel I. vyšiel vo Viedni, diely II. — XI. v Skalici.

Concordia,

almanach z r. 1858, ktorým J. Viktorín a J. Palárik chceli smieriť Slovensko jazykove i konfesijne. Okrem redaktorov spolupracovali v ňom: Kalinčák, J. Slota, S. Godra, J. Kráľ, J. M. Hurban, Sládkovič, D. Lichard, J. Čajak, S. B. Hroboň, J. D. Makovický, Mallý a Bella.

Cyrill a Method,

časopis pre katolícke cirkevné a školské záujmy. Začal vychádzať r. 1850 v Banskej Štiavnici za redakcie Jána Palárika a vydavateľstva Ondreja Radlinského. Ďalší redaktori boli: Michal Chrástek, J. Slota, Andrej Radlinský, Frant. Sasinek, Štefan Ručka. Vyšlo ho 2 + 17 ročníkov (do r. 1870). Posledný ročník (16 čísel) v Trnave.

Časník,

kalendár vydávaný Danielom Lichardom v rokoch 1856 — 58.

Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti,

orgán tejto spoločnosti, založený roku 1898 v Turč. Sv. Martine za redakcie A. Sokolíka. Vychádzal do roku 1914. Po prevrate, roku 1921, bol obnovený, vyšiel však len jeden neúplný ročník; až od roku 1927 vychádza pravidelne; dnes v 28. ročníku; rediguje ho K. A. Medvecký a Ján Geryk.

Černokňažník,

časopis pre humor a beletristiku. Zodpovedný redaktor Viliam Pauliny-Tóth. Ročník I. — III. v Budíne 1860 — 63. Potom: Černokňažník, humoristicko-satirický časopis, vychodil od r. 1876 v Turč. Sv. Martine. Zodpovedný redaktor bol Št. Pinka (roč. I. — IV.) a Juraj Čajda.

Dav,

najprv (roku 1925 a 1926) literárno-umelecký časopis komunistickej avantgardy na Slovensku, potom (po obnovení roku 1929) politický orgán tejto skupiny. Redigovali ho: Daniel Okáli, Andrej Sirácky, Vladimír Clementis, Laco Novomeský a iní. Vychádza ako mesačník s prestávkami dosiaľ.

Dennica,

prvý ženský časopis slovenský. Vychádzala od roku 1898 do roku 1914 v Ružomberku. Redigovala ju Terézia Vansová.

Denný Hlas,

denník založený Pankúchom roku 1908 v Clevelande. Redigoval ho Ignác Gessay a Ján Ferienčik. Počas vojny robil cenné služby našej propagande. Po vojne zanikol.

Dom a Škola,

vychovávateľský časopis pre rodičov a učiteľov. Vychádzal v rokoch 1885 — 1896, najprv v Turč. Sv. Martine, potom v Ružomberku. Redigoval ho Karol Salva s niekoľkými hlavnými spolupracovníkmi (Martin Kollár, Ján Burian, Karol Kálal).

Domácnosť a Škola,

časopis rodinný a učiteľský, redaktor a vydavateľ Jozef Maliak, hlavný spolupracovník Ján Uram. Vychádzal 1911 — 1923 v Ružomberku, 1914 v Iloku.

Domová Pokladňica,

najvýznamnejší a obsahom najbohatší slovenský kalendár, vydávaný od r. 1847 do r. 1851 a v rokoch 1863 — 64 Danielom Lichardom v Uhorskej Skalici.

Dunaj,

mesačník redigovaný B. Tesnoskalským roku 1874, Vyšlo šesť sošitov v Budapešti.

Elán,

literárny a umelecký časopis slovenský. Vychádza od roku 1930 v Prahe. Rediguje ho Ján Smrek.

Erudita Societas Kis-hontensis,

Učená spoločnosť malohontská, založená roku 1808 na popud Mateja Holku ml. pre Malohont so sídlom v Nižnom Skálniku s cieľom založiť vlastnú bibliotéku (o uskutočnenie tohoto zaslúžil sa najmä zeman Ján Feješ), šíriť osvetu medzi ľudom, pestovať vedu všetkých oborov, vydávať knihy pre ľud a školy. Spoločnosť od r. 1809 do r. 1830 vydávala svoje letopisy Solennia bibliothecae Kishonthanae, kam ukladali svoje trudy jej členovia: Ján Feješ, Matej Holko ml., Peter Pavel Šramko, Sámuel Kollár, Ján Krman, Juraj Paulini, Ján Sepeši, Peter Kubíni, Ján Ladislav Bartholomaeides, Pavel Valaský, Michal Štaigel a i.

Gitřenka,

čili wýborněgšj práce učenců Česko-Slovenských A. W. Lewočských. Almanach levočskej študujúcej mládeže z roku 1840, sostavený v duchu všeslovanských ideí Kollárových.

Hlas,

mesačník pre literatúru, politiku a otázku sociálnu. Redigoval ho Pavel Blaho v Uhorskej Skalici, neskoršie Vavro Šrobár v Ružomberku. Vychádzal od roku 1898 do roku 1905. Po prevrate bol obnovený, ale čoskoro zanikol (1928 — 29). Redigoval redakčný kruh: Dr. Ivan Dérer, Igor Hrušovský, Jeronym Holeček, Jaroslav Jareš, Stanislav Klega, Bohumil Müller.

Hlas,

slovenský národný týždenník v Clevelande, založený roku 1932. Rediguje Cyril Pankúch. Smer slovensko-autonomistický.

Hlasowé o potřebě jednoty spisowného jazyka pro Čechy, Morawany a Slowáky,

názov spisu, ktorý za redakcie J. Kollára vyšiel r. 1846 nákladom Českého muzea v Prahe. Obsahoval 33 článkov na túto tému (medzi inými i Šafárikov). „Hlasové“ vyvolaly dlhotrvajúcu polemiku, do ktorej zasiahli: Štúr spisom Nauka reči slovenskej, Hodža Dobrým slonom Slovákom súcim na slovo a Větínom o slovenčine, Palkovič v Tatranke, O. H. Lanštiak brošúrou Štúrovčina a posouzení knihy Nárečia slovenskuo, a Štefan Launer Slovom k národu svému.

Hospodárske Noviny,

časopis pre všetky odvetvia hospodárstva, domáci priemysel, remeslá a národné hospodárstvo. Redaktor a vydavateľ Peter Kompiš, od roku 1898 do roku 1904 v Turč. Sv. Martine.

Hronka. Podtatranská Zábawnice,

Časopis krásomilého a užitečného čtení, vydávaný v rokoch 1836 — 1838 v Banskej Bystrici za redakcie Karla Kuzmányho tri razy do roka. Medzi prispievateľmi boli: L. Jesenský, Maróthy, Kollár, Ľ. Štúr, Ctiboh Zoch, J. Chalupka, G. Fejérpataky, B. Nosák, B. Hroboň, J. Záborský, M. Hurban, A. H. Škultéty, S.Tomášik a i. Časopis zastával sa jednotnej spisovnej reči Čechov a Slovákov.

Jednota,

jeden z najrozšírenejších slovenských katolíckych týždenníkov v Amerike, úradný orgán Prvej katolíckej slovenskej jednoty. Časopis založil Furdek a on bol jeho dlhoročným redaktorom. Teraz ho rediguje Jozef Hušek. Časopis vychodí v Middletowne, Pa. od roku 1892. Smer časopisu je katolícky a slovensko-autonomistický.

Jitřenka,

viď Gitřenka…

Katolické Noviny pre obecní lud,

vychádzaly pod týmto titulom od roku 1849 do roku 1854 v Pešti za redakcie Šimona Klempu. Roku 1855 redigoval ich Ján Palárik, neskôr Andrej Radlinský. Od roku 1857 boly premenované na Cyrill a Method (viď tam). Od roku 1870 vychádzaly ako Katolícke Noviny, orgán Spolku sv. Adalberta (Vojtecha) najprv v Skalici za redakcie Pavla Blahu, potom v Trnave postupne za redakcie Juraja Slottu, Andreja Pullmanna, Fr. Richarda Osvalda, Martina Kollára. Ich pokračovaním staly sa Ľudové Noviny (Skalica 1906 — 07).

Kazateľ,

časopis pre katolícke duchovné rečníctvo. Vydával Pavel Blaho v rokoch 1874 — 1880 v Skalici. Hlavným spolupracovníkom bol Fr. R. Osvald.

Kazateľna,

časopis pre katolícke duchovné rečníctvo, vychádzal od roku 1881 do roku 1908 v Skalici. Vydavateľom a redaktorom bol František Richard Osvald. Mala významnú kritickú prílohu Literárne listy (viď tam).

Korouhev na Sionu,

ev. a. v. cirkevný časopis. Vychádzal v rokoch 1878 až 82 v Skalici. Redigoval ho Michal Boor a Ján Leška.

Kultúra,

revue katolíckej inteligencie slovenskej. Bola založená za redakcie Karla Körpera r. 1926 v Trnave. V krátkom čase zanikla, ale od roku 1931 vychodí znovu za redakcie Štefana Zlatoša.

Letopis Matice Slovenskej,

orgán Matice Slovenskej, vychádzal od roku 1864 do roku 1874, redigoval ho Michal Chrástek (ročn. I. a II.) a Viliam Paulíny-Tóth. Tlačený bol v Skalici a Martine (posledných 5 ročníkov).

Lipa,

národný zábavník venovaný povzneseniu literatúry a slovanskej vzájomnosti, založený r. 1860, redigovaný Jozefom Viktorínom. Vyšly tri ročníky (1860, 1862, 1863). Kruh spolupracovníkov z Concordie (viď tam) bol v nej rozšírený o Kubániho, Grajchmana, S. Chalupku, M. Chrástka, Ľ. Žellu, J. Bottu a V. Paulínyho-Tótha.

Literárna Jednota,

krúžok slovenských študentov v Bratislave založený roku 1828 s cieľom dopĺňať nedostačujúce pedantské prednášky Juraja Palkoviča o písomníctve a reči československej. Medzi zakladateľmi boli: Samo Chalupka, Karol Štúr, Daniel Lichard, Ján Caltík, Samuel Babylon, Michal Godra a i. Jednota stala sa neskôr, počas Štúrovho pobytu v Bratislave, ohniskom, z ktorého vzišlo hnutie za samostatnú spisovnú reč slovenskú. Jednota bola spolu s ostatnými podobnými študentskými spolky slovenskými roku 1838 maďarskou vládou zakázaná, zachránila sa však tým, že celá prešla pod názov Ústav reči a literatúry československej, v ktorom prevzal Juraj Palkovič protektorát.

Literárne Listy,

príloha ku Kazateľni (viď tam). Vychádzaly v rokoch 1891 — 1908 šesť ráz do roka. Redaktorom a vydavateľom bol Fr. R. Osvald.

Literární společnost banská,

založená roku 1812 v banskom okolí s pripojenou k nej katedrou reči a literatúry slovenskej pri lyceu banskoštiavnickom. Dušou spoločnosti bol Bohuslav Tablic, členmi tí istí spisovatelia a národovci, ktorí založili Stolici řeči a literatury československé (pribudol Rybay a Seberíni).

Ľudová politika,

časopis čs. ľudovej strany. Vychádza v 32. ročníku v Bratislave.

Ľudové Noviny,

pre kresťanský slovenský ľud, vychodily od roku 1897 najprv mesačne, v druhom ročníku týždenne v Turč. Sv. Martine. Redigoval ich Anton Bielek a Andrej Hlinka.

LUK

(literatúra, umenie, kritika), časopis venovaný mladej slovenskej kultúre, vydával ho od zamknutia Mladého Slovenska (1930) Sväz slovenského študentstva. Roku 1932 zanikol. Redigoval ho najprv Emil B. Lukáč, potom Fedor Thurzo.

Malohontská učená spoločnosť,

viď Erudita Societas Kis-hontensis.

Matica slovenská,

bola založená r. 1863 ako stredisko kultúrneho národného života slovenského. Predsedom bol katolícky biskup bansko-bystrický Štefan Moyses, podpredsedom evanjelický superintendent bansko-bystrický Karol Kuzmány. R. 1875 bola maďarskou vládou zavretá, celý jej majetok zhabaný a obrátený na ciele maďarizačné. (Vydávali z neho vládne Slovenské Noviny a Vlasť a Svet.) Po prevrate bola obnovená. Za prvého predsedu vyvolili Hviezdoslava, správcami sa stali Jaroslav Vlček a Jozef Škultéty, tajomníkom Štefan Krčméry. Roku 1935 miesto nebohého Vlčka zvolený bol za druhého správcu Janko Jesenský. Tajomníkom je dnes Jozef Cíger Hronský. — Činnosť Matice rozdeľuje sa na vedeckú (vykonávanú v odboroch: historickom, literárno-historickom, národopisnom, jazykovednom a umeleckom) a ľudovýchovnú (ktorou sa zaoberajú miestne odbory). — Matica slovenská vydáva: Sborník Matice slovenskej pre jazykospyt, národopis, dejepis a literárnu historiu, Slovenské pohľady, Slovenskú reč, Knižnicu Slovenských pohľadov, Naše divadlo (pre Ústredie slov. ochotníckych divadiel), Slniečko (detský časopis), Slovensko (organizačný časopis), sobrané spisy starších slovenských autorov, Čítanie študujúcej mládeže atď. Má bohatú knižnicu a vlastnú novú budovu v Turč. Sv. Martine.

Mladé Slovensko,

bolo založené roku 1919 v Pešti ako poučný a organizačný časopis študentský. Nasledujúceho roku bolo prenesené do Prahy, kde sa premenilo na časopis literárno-umelecký, zodp. redaktorom bol dovtedy Ľudo Izák. Po prenesení do Bratislavy (1921) redigoval ho Laco Novomeský; zaniklo roku 1925 v siedmom ročníku. Roku 1928 bolo Sväzom slovenského študentstva obnovené a redakcia sverená najprv Emilovi B. Lukáčovi, potom Andrejovi Mrázovi. Roku 1929 znova zaniklo.

Napred,

národný zábavník mládeže slovenskej, ktorý r. 1871 vydal Koloman Banšell s Pavlom Országhom. Okrem vydavateľov prispeli doň Ján Alexander Fábry, Daniel Lauček, Titus Barbierik, Miloš Bazovský, Samo Medvecký, Andrej Sokolík, Jozef Škultéty, Martin Turčan, Pavel Zoch.

Národná Jednota,

týždenník dolnozemských Slovákov. Vychádza v Petrovci sedemnásty rok. Redaktori dr. A. Sirácky, A. Vrbacký a M. Labáth.

Národné Noviny,

úradný orgán Národného slovenského spolku v Spojených štátoch amerických. Vychádzajú od roku 1909 v Pittsburghu. Medzi bývalými redaktormi boli Rovnianek, Gessay a iní významní americko-slovenskí buditelia. V posledných rokoch ich redigovali Ivan Bielek, Ján Mihal a teraz Jozef Žáry. Mesačne vydávajú ako prílohu Kruh Mládeže N. N.

Národnie Noviny,

vznikly po prenesení Pešťbudínskych Vedomostí z Pešti do Turč. Sv. Martina r. 1870. Vychádzaly tri razy do týždňa (po prevrate začas aj ako denník). Redigoval ich Mikuláš Št. Ferienčík, Viliam Paulíny-Tóth, Andrej Černiansky, Andrej Červenák, Ambro Pietor (1875 — 1906), Svetozár Hurban Vajanský (1906 — 1916), Jozef Škultéty, Izidor Žiak Somolický, Anton Kompánek, Ivan Thurzo, Andrej Mihal, Ján Smrek, Štefan Letz, Peter Suchánsky, A. S. Pakan a i. Od 1. januára 1936 vychádzajú v Bratislave.

Národný Hlásnik,

noviny pre slovenský ľud. Vychádzal týždenne od r. 1868 v Budíne (do r. 1870), potom v Turč. Sv. Martine. Do r. 1881 bol vydavateľom a zodpovedným redaktorom Mikuláš Ferienčík, potom Ambro Pietor.

Nástup,

časopis mladej slovenskej autonomistickej generácie. Vychodí od roku 1933 v Bratislave dva razy do mesiaca. Rediguje redakčný kruh. Zodpovedný redaktor dr. Ján Ďurčanský.

New-Yorský Denník,

založený v roku 1913 v New Yorku, je československého smeru. Redaktori: Jozef Joščák, Michal Kováčik, Anna Raduchová. Je úradným orgánom Neodvislého slovenského národného spolku.

Nitra,

almanach, vydávaný Jozefom Miloslavom Hurbanom. Prvý ročník vyšiel po česky r. 1842 v Bratislave a mal podtitul: Dar dcerám a synům Slowenska, Morawy, Čech a Slezska obětovaný, druhý ročník je významný tým, že bol prvou knihou, tlačenou Štúrovou slovenčinou. Tento mal podtitul: Dar drahim krajanom slovenskim obetovani. Vyšiel „v Prešporku alebo Braťislave nad Dunajom 1844“. Ročník III. vyšiel r. 1846, IV. r. 1847, V. r. 1853, VI. ročník r. 1876, a VII. ročník r. 1877 vyšiel po česky.

Nová Domová Pokladnica,

viď Blaho Pavel.

Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život,

gazdovský týždenník dobrej úrovne vydávaný od jari do jesene r. 1849 Danielom Lichardom v Skalici.

Nový Rod,

orgán Sväzu evanjelickej mládeže. Založený po prevrate v Banskej Bystrici, potom prenesený do Bratislavy. Za redakcie Emila B. Lukáča dosiahol veľmi peknej úrovne.

Nowý y Starý Wlastenský kalendář,

vydával ho v rokoch 1831 — 74 Gašpar Fejérpataky (po jeho smrti vychádzal ďalej do roku 1893). Významný tým, že v ňom roku 1838 vyšla hymna Hej, Slováci a roku 1834 odtlačil tu Samo Chalupka prvé verše, složené v strednej slovenčine.

Nový svet,

obrázkový, spoločenský a kritický týždenník. Redigujú dr. Jozef Rudinský a Anton Granatier. Vychodí v 11. roč. v Bratislave, predtým v Prahe.

Obrana,

vychádza v Scrantone dvakrát do týždňa. Počas vojny ju založil rev. J. Liščinský. Po vojne stala sa majetkom Michala Bosáka. Redigovali ju: Karol Štiasny, Ján Čulen, Ignác Tatala a Fedor Salva. Je smeru slovensko-autonomistického. V republike je zakázaná. Po zákaze zmenila si meno na Slovenskú Obranu.

Obzor,

hospodársky časopis dobrej úrovne, ktorý vydával Daniel Lichard od r. 1863 do r. 1882 v Skalici. Po Lichardovej smrti prevzal redakciu najprv R. Zaymus, potom J. M. Hodža, roku 1891 Karol Salva a roku 1900 Jur Babka.

Orol,

beletristický časopis, založený Jánom Kalinčákom r. 1870. Vychádzal v Turčianskom Sv. Martine a redigoval ho Ondrej Trúchly-Sytniansky. (Do roku 1871 s Kalinčákom.) Od roku 1873 mal významnú kritickú prílohu Slovesnosť. Roku 1878 prevzal redakciu Mikuláš Štefan Ferienčík. Vychádzal do roku 1880. Po jeho zaniknutí boly obnovené Slovenské Pohľady.

Orol Tatránski,

viď Slovenskje Národňje Novini.

Pero,

politicko-spoločenský časopis, založený roku 1932 v Bratislave. Rediguje Augustín Način.

Pešťbudínske Vedomosti,

politický a literárny časopis redigovaný od r. 1861 Jankom Franciscim-Rimavským, od r. 1862 Mikulášom Ferienčíkom. R. 1870 boly prenesené do Turč. Sv. Martina a premenené na Národnie Noviny (viď tam).

Plody zboru učenců řeči českoslovanské Prešporského,

almanach vyšlý roku 1836 v Bratislave, v ktorom sa pod mohutným dojmom Kollárovej Slávy dcéry prihlásila k slovu mladá generácia bratislavská. (S. Babylon, S. Chalupka, C. Zoch, G. Grosman, M. M. Hodža, D. Lichard, J. Maróthy, Drahotin Štúr, Ľ. Štúr a i.)

Politika,

neodvislý časopis venovaný otázkam verejného života, orgán mladého pokrokového Slovenska (založený roku 1931 v Bratislave), usilujúci sa o objektívnu kritiku verejných pomerov. Vydávajú a redigujú: M. Černák, B. Chrapo, M. Gašparec, I. Karvaš, P. Kordoš, A. Kostolný, Zd. Peška, Ľ. Ruhmann, J. Štetina, B. Varsík, P. Zaťko. V piatom ročníku pribudol do redakcie J. Fundárek, vystúpili P. Kordoš a M. Černák.

Postup,

časopis mladej literárnej skupiny. Vychádzal od roku 1934 v Trnave. V druhom ročníku (1935) vydáva ho Spolok mladých slovenských spisovateľov. Redigovala redakčná rada. Začiatkom roku 1936 zanikol. Miesto neho začal vychodiť za hlavnej redakcie K. Geraldiniho časopis Prameň.

Právny Obzor,

prvý vedecký právnický časopis slovenský, založený roku 1917 Emilom Stodolom v Budapešti. Po prevrate stal sa orgánom Právnickej jednoty na Slovensku; vychádza v Bratislave. Redaktori: Vlad. Fajnor, Cyril Bařinka a i.

Presspurské Nowiny,

vychodily od 1. júla 1783 do 30. júna 1787 dva razy do týždňa na ôsmich kvartových stranách. Propagovaly vtedajšie osvietenské ideje. Nakladateľom bol Daniel Tálai, redaktormi Štefan Leška, po ňom Ján Vyskydenský a napokon Ján Šinkovic.

Priateľ dietok,

časopis pre mládež. Vydával Karol Salva v rokoch 1887 — 94.

Priateľ Školy a Literatúry,

príloha k Cyrillovi a Methodovi (viď tam). Vydával Ondrej Radlinský v rokoch 1859 — 61.

Prúdy,

revue mladého Slovenska (mladšej generácie hlasistov), vychádzaly od roku 1909 do roku 1914 v Ružomberku. Redigoval ich redakčný výbor: Ivan Markovič, Bohdan Pavlů, Vladimír Roy. R. 1922 boly obnovené Fedorom Houdkom. Rediguje ich dnes Fedor Houdek, Štefan Janšák, František Kaláč, Anton Štefánek. Vychádzajú v Bratislave.

Pútnik svätovojtešský,

obrázkový kalendár pre katolíckych Slovákov. Vychádza neprestajne od roku 1872 v Trnave a bol za dlhé roky skoro jedinou buditeľskou literatúrou katolíckeho ľudu na Slovensku. Z jeho redaktorov spomeňme: J. Slottu, M. Kollára, M. Medňánskeho, O. Matzenauera, J. Wagnera a i.

Robotnícke noviny,

denník sociálne-demokratickej strany, zodp. redaktor Fr. Zimák. Vychádzajú v 33. ročníku v Bratislave.

Rodina a Škola.

Časopis pre rodičov a učiteľov. I. ročn. redigoval Svetozár Hurban Vajanský. Spolupracovníci Ján Burian a P. P. Zgúth. Ďalšie Ján Mudroň. Vychádzal 1900 až 1904 v Turč. Sv. Martine.

Rovnosť Ľudu,

denník, pôvodne socialistického smeru, neskôr sa z neho stal časopis komunistický. Vychádza v Chicagu, redaktor J. Jesenský.

Rozvoj,

časopis katolíckeho stredoškolského študentstva. Vychádza od roku 1923 v Bratislave. Redigovali ho postupne: J. Španka, J. Cieker, F. Galan, K. Čulen.

Samostatnosť,

týždenník vydávaný od r. 1930 v Mc Keesport, Pa. Redaktor rev. Morávek. Časopis uverejňuje články dr. Jehličku, v ktorých sa agituje za staré Uhorsko. Jeden z tých časopisov, ktoré chcú pomáhať v Amerike revíznej myšlienke.

Sborník Matice slovenskej,

pre jazykospyt, národopis, dejepis a literárnu históriu, vedecký orgán obnovenej Matice slovenskej (od r. 1922). Redigovali ho Jaroslav Vlček (do r. 1931) a Václav Vážný (do r. 1932). Po väčšej prestávke začal oznove vychádzať roku 1935, rozdelený na osobitné sväzky podľa vymenovaných oborov. Redigujú ho: časť jazykovedeckú Ľudovít Novák, časť literárne historickú Andrej Mráz a Stanislav Mečiar a časť historickú František Hrušovský.

Sborník mladej slovenskej literatúry,

redigoval Ján Smrek, vydal Sväz slovenského študentstva r. 1924. Sborník bol prvou prehliadkou povojnovej mladej literárnej generácie slovenskej. Prispeli doň: Krčméry, Hrušovský, Smrek, Gašpar, Alexy, Poničan, Holéczy, Ľ. Osenská, Vámoš, Okáli, Horváth-Olšovský, J. Divinská, Borin, Schelling, J. Elen, Hronský, Rolko, Sirácky, Nižnánsky, Sidor, Novomeský, Letz, Frits, Rataj, Bratislavský, Dumin-Tomášik, Wagner, Miľo, Žarko, Urban, Lukáč.

Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti,

vychádzal od roku 1896 do roku 1914 za redakcie Andreja Sokolíka. Po prevrate bol obnovený roku 1926 P. Florkom. Zaoberá sa najmä archeologiou a národopisom.

Sborník slovenskej mládeže 1909.

Sborník skupiny hlasistov. O kritickú revíziu slovenského života pokúsili sa v ňom: P. Bujnák (Ästetické náhľady Štúrove), Fr. Votruba (Z novej literatúry), Trnavský (Slovenská a maďarská ľudová pieseň), B. Pavlů (Neoslavizmus), V. Šrobár (Počiatky slovenského obrodenia). Beletriou a básňami prispeli Janko Jesenský, Danielovič, V. R. (Roy), Janko Cigáň (Krasko), Havran (Roy).

Sborník Spolku profesorov Slovákov,

pedagogický časopis založený a redigovaný od roku 1928 Pavlom Florkom.

Slovák,

orgán Hlinkovej slov. ľudovej strany. Vychádzal od roku 1920 v Ružomberku (zodp. redaktor Ignác Grebáč-Orlov). Roku 1923 bol prenesený do Bratislavy, kde vychodí dodnes. Z jeho redaktorov (zodpovedných) uvádzame: F. Masár, Ľ. Labay, M. Buzalka, Jur Koza-Matejov, Pavel Macháček, Jozef Sivák, Karol Sidor, Karol Murgaš.

Slovák v Amerike,

jeden z najstarších americko-slovenských denníkov. Vychádza 46 rokov. Vedúcim redaktorom je Orbach, redaktormi: Ladislav Kozár, J. Stremenský, E. Kováč a L. Kozár. Smer časopisu je slovensko-nacionálny. Vychodí v New Yorku.

Slovenská Obrana,

viď Obrana.

Slovenská prítomnosť literárna a umelecká,

redigoval Ján Smrek, vyšiel v Prahe 1931. Sborník, ktorý podáva v osobitných štúdiách retrospektívu slovenského duchovného života v poprevratových rokoch. A to v tvorbe slovesnej (Štefan Krčméry, Milan Pišút, Andrej Kostolný, Andrej Mráz, Peter Kompiš, L. N. Zvěřina), v tvorbe výtvarnej (Vlado Wagner, Jozef Cincík, William Ritter, Karol Štika, Ján Andrýs, Dalibor Krno, Zdeněk Wirth), v tvorbe hudobnej (Gustáv Koričánsky) a v tvorbe filmovej (Karol Plicka a Ján Smrek).

Slovenská reč,

mesačník venovaný záujmom spisovného jazyka. Vychádza od roku 1932 v Turč. Sv. Martine za redakcie Henricha Bartka. V prvom ročníku bol spoluredaktorom Anton Prídavok. Časopis vydáva od 2. ročn. Matica slovenská.

Slovenské dielo,

revue pre literatúru a umenie. Vychádzalo r. 1929 za redakcie Františka Votrubu v Bratislave. Malo vysokú umeleckú úroveň.

Slovenské Hlasy,

legionársky slovenský časopis. Redigovali ho Jozef Gregor Tajovský a Janko Jesenský. Vychádzaly ako príloha Čechoslovana v Kijeve.

Slovenské Listy,

týždenník pre politiku a spoločenský život. Vydával a redigoval Karol Salva v Ružomberku roku 1897 — 1900. Spoluredaktorom bol Gustáv Augustiny.

Slovenské národné noviny,

neodvislý denník smeru autonomistického. Vychádzaly od januára roku 1935 v Bratislave. 31. januára 1936 zanikly.

Slovenské Noviny (Bobulove),

vychádzaly od roku 1868 do roku 1875 v Budapešti za redakcie Jána N. J. Bobulu (viď tam) tri až päť ráz do týždňa.

Slovenské Noviny (Hornyánszkeho),

maďarizačný denník vydávaný od roku 1886 v Budapešti. Redaktormi boli Anton Zatopek, Viktor Hornyánszky, Karol Csecsotka a i.

Slovenské Noviny (Lichardove),

vládne noviny, vydávané od roku 1849 do roku 1861 vo Viedni. Redigovali ich Daniel Lichard a Ondrej Radlinský za účasti Jonáša Záborského. Boly tlačené takzv. „staroslovenčinou“. Ich prílohou bol Světozor.

Slovenské pohľady,

založené po zaniknutí Orla (viď tam), v Turčianskom Sv. Martine roku 1881 ako Slovenské Pohľady, časopis pre literatúru, vedu, umenie a politiku. Vychádzal do roku 1916 v Turčianskom Sv. Martine. Redigoval ho najprv Svetozár Hurban Vajanský s Jozefom Škultétym, potom (od r. 1891) Škultéty sám (tento ako Slov. Pohľady, časopis zábavno-poučný). Cez vojnu vyšlo pár čísel za redakcie Andreja Mihala. Od roku 1922 vychádzajú ďalej ako Slovenské pohľady, časopis pre literatúru a umenie najprv za redakcie Štefana Krčméryho, potom, od r. 1932 za redakcie Andreja Mráza. Od roku 1881 do roku 1935 (inkl.) vyšlo 51 ročníkov.

Slovenské smery

umelecké a kritické, vychádzaly od roku 1933 v Prahe za redakcie Janka Jesenského a Emila B. Lukáča a zodp. redakcie Dobroslava Chrobáka. Roku 1935 boly prenesené do Bratislavy. Vydáva ich Spolok slovenských spisovateľov.

Slowenské učené Towarišstwo,

alebo Towarišstwo interného umeňá, prvá učená spoločnosť slovenská, zorganizovaná Bernolákom na vydávanie a rozširovanie slovenských kníh, založená r. 1792 so sídlom v Trnave a s odbočkami skoro po celom Slovensku (v Nitre, v Rovnej, v Banskej Bystrici, v Solivare pri Prešove, v Jágri a v Rožňave).

Slovenskje Národňje Novini,

prvý politický a národne-buditeľský časopis slovenský. Vydával ich od roku 1845 do roku 1848 Ľudovít Štúr. Ich beletristickou prílohou bol Orol Tatránski.

Slovenskje Pohladi na vedi, umeňja a literatúru,

prvý literárny časopis slovenský, založený J. M. Hurbanom. Vychádzal roku 1846 — 1848 v Skalici a roku 1851 — 1852 v Trnave ako mesačník.

Slovensko,

členovský a organizačný časopis Matice slovenskej. Vychádza od roku 1934 mesačne. Rediguje ho Stanislav Mečiar.

Slovenský Denník,

politický časopis slovenský, vychádzal v rokoch 1900 až 1902 a 1910 — 1915. Redigoval ho Milan Hodža a Anton Štefánek. Po prevrate bol obnovený a dnes vychádza za hlavnej redakcie Karla Huška ako Slovenský deník.

Slovenský Denník,

založený roku 1903 v Pittsburgu Rovniankom po zaniknutí Amerikánsko-Slovenských Novín. Neskôr zanikol a vo svetovej vojne znova ho obnovili.

Slovenský Letopis

pre historiu, topografiu, archeologiu a etnografiu, vychádzal od roku 1876 do roku 1882, redigoval ho Franko V. Sasinek.

Slovenský literárny almanach,

redigoval Štefan Letz a Dobroslav Chrobák, vyšiel roku 1931 v Prahe. Obsahuje príspevky a autobiografie päťdesiatich súčasných spisovateľov.

Slovenský Ľud,

nepolitický týždenník a jediný slovenský časopis v Južnej Amerike. Založený roku 1929 v Buenos Aires. Pekne redigovaný a veľmi pestrý časopis, písaný v slovenskom nacionálnom duchu. Rediguje ho redakčný kruh.

Slovenský Národ,

denník, ktorý v rokoch 1925 — 26 vydával Jur Koza-Matejov v duchu nacionálnom ale protiautonomistickom.

Slovenský Obzor,

časopis založený roku 1907 Antonom Štefánkom a vedený ním v duchu hlasistickom.

Slovenský Sokol,

úradný orgán Slovenskej telocvičnej jednoty Sokol. Vychádza od roku 1905 v Perth Amboy, N. J. Počas vojny mal veľký podiel na agitačnej práci za národné oslobodenie. Redigoval ho Milan Getting. Dnes ho rediguje Fr. Čelko. Vychádza dvakrát mesačne.

Slovenský Týždenník,

politický časopis, založený roku 1903 Milanom Hodžom. Pred vojnou najrozšírenejší časopis slovenský.

Slovesnosť,

príloha k Cyrillovi a Methodovi. Redigoval A. Radlinský a Viťazoslav Sasinek v rokoch 1863 — 65.

Slovesnosť,

literárna a kritická príloha k Orlovi ročník I. (Viď tam).

Sokol,

časopis pre krásno umenie a literatúru, vydávaný r. 1860 — 1861 Pavlom Dobšinským v Banskej Štiavnici. Roku 1862 prevzal redakciu Viliam Paulíny-Tóth a vydával ho ako obrázkový časopis pre zábavu a poučenie do roku 1869 v Uhorskej Skalici. Sústredil, najmä v prvých štyroch ročníkoch, najlepšie sily Slovenska. R. 1868 debutoval tu Hviezdoslav.

Solennia Bibliothecae Kis-hontanae,

viď Erudita societas Kis-hontensis.

Spolek literatúry Slowenské,

učená spoločnosť založená r. 1801 v Bratislave podľa vzoru Bernolákovho „Tovarišstva“ protestantskými spisovateľmi a národovcami (superintendenti Adam Lovich a Martin Hamaljar, Bohuslav Tablic, Ladislav Bartholomaeides, Michal Sepeši, Juraj Palkovič a i.) k vydávaniu a rozširovaniu československých kníh. Spolok pre vzájomnú revnivosť členov čoskoro zanikol.

Spolok Mílowňíkov Reči a Literatúri slowenskég,

bol založený po zaniknutí trnavského „Učeného Tovarišstva“ pričinením Martina Hamuljaka roku 1834 v Budapešti. Spolok bol zorganizovaný na spôsob akciovej spoločnosti a mal za cieľ vydávanie a šírenie slovenských kníh. Trval desať rokov a popri štyroch ročníkoch almanachu Zora (viď tam) vydal úplné dielo Jána Hollého, niekoľko prekladov a príležitostných publikácii. Zakladateľom spolku bol Martin Hamuljak, členmi boli vysokí katolícki hodnostári cirkevní a Ján Kollár prvým predsedom.

Staré Nowiny liternjho Uměni

(podtitul: Spolusebránj rozličných Spisů z vsselikého Uměnj historického, geografického, filozofického, fizikálskeho, hwězdářského a oekonomikálskeho k užitečnému Cžasu Tráwení v Uměnj zbehlých siowenského gazyka Milovnjků a k potřebnému Naučenj mladého Wěku Lidj, z částky z giných Knih wytáhnutých, a w Slowenské čisté Raucho oblečených, z částky pak tu nowě vzdělaných), poučné noviny redigované v duchu osvietenských prúdov s konca osemnásteho storočia. Vychodily v Banskej Bystrici len jeden rok (1785) raz do mesiaca. Vydával ich zeman Ondrej Plachý, hlavnými spolupracovníkmi boli: Ján Hrdlička, Juraj Ribay, Michal Semian aj Bohuslav Tablic a Juraj Palkovič.

Stolice řeči a literatury česko-slovenské,

založená r. 1803 pri bratislavskom lýceu, spojená s ústavom tohože názvu (Institutum linguae et literaturae slavicae) sdružovala spisovateľov a priaznivcov česko-slovenského písomníctva (Bohuslav Tablic, Juraj Palkovič, Martin Hamaljar, Ladislav Bartholomaeides, Ondrej Plachý, Michal Semian, Michal Inštitoris-Mošovský, Štefan Leška, Pavel Šramko a i.).

Strom,

pokus o regionalistický literárny časopis mladej generácie z východného Slovenska. Vychádzal roku 1927 a 1928 v Košiciach. Zodp. redaktor J. Št. Bálent, redaktor A. A. Kudja.

Světozor,

viď Slovenské Noviny (Lichardove).

Svojeť,

literárny časopis dobrej umeleckej úrovne, vychádzal roku 1922 v Prahe, redaktorom bol Gejza Vámoš.

Svojeť,

vychádzala najprv (roku 1925 — 1926) ako orgán stredoškolákov v Nitre. Potom ju prevzal Sväz slovenského študentstva a urobil z nej orgán stredoškolákov na Slovensku vôbec. Peknej úrovne dosiahla najmä zásluhou redaktorov Andreja Guotha a Ruda Rajniaka.

Szlovjak v Amerike.

Keďže väčšina americko-slovenských maďarónskych časopisov vychádzala v spišskom nárečí, začal v decembri 1889 roku Anton S. Ambrose v Plymouthe vydávať podobný časopis po rečovej stránke, ale v odlišnom duchu. V 1890 roku časopis sa stal majetkom Gosztonyiho, ktorý povolal za redaktora Fr. Puchra a tento začal časopis vydávať v spisovnej slovenčine, ako Slovák u Amerike (viď tam).

Tábor,

almanach na rok 1870, sostavený Ondrejom Trúchlym-Sytnianskym v Prievidzi. Prispeli doň všetci súčasní slovenskí spisovatelia.

Tatran,

slovenský zábavník, sostavený r. 1872 G. Hostivítom Lojkom Tisovským v Skalici. Prispeli doň O. Bella, J. Čajak, M. Dumný, S. B. Hroboň, Nezabudov a Tesnokalský a i.

Tatranka,

viď Palkovič Juraj.

Tatrín,

spolok pre slovenskú osvetu, založený 27. augusta 1844 v Lipt. Sv. Mikuláši. Prvý spolok s úradnou rečou slovenskou.

Towarišstvo litterného umeňá,

viď Slowenské učené Towarišstvo.

Tovaryšstvo (Osvaldovo),

viď Osvald František Richard.

Tranovský kalendár,

vychádza od roku 1894 v Lipt. Sv. Mikuláši, ako kalendár slovenských evanjelikov a. v. Jeho národne-buditeľský význam zásluhou dlhoročného redaktora J. Janošku bol veľký.

Týdenník,

viď Palkovič Juraj.

Učená spoločnosť malohontská,

viď Erudita societas Kis-hontensis.

Ústav reči a literatúry československé,

viď Literárna Jednota.

Vatra,

bola založená roku 1919 ako orgán ružomberských stredoškolských študentov. Karol Sidor urobil z nej orgán Ústredia slovenského katolíckeho študentstva. Za redakcie Načinovej dosiahol časopis peknej literárnej úrovne. Zanikol r. 1925 v Bratislave.

Zora,

almanach Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej (v. t.). Vyšly štyri ročníky (I., 1835; II., 1836; III., 1839; IV., 1840). Je to prvý po slovensky písaný almanach. Najviac miesta zaujímajú v ňom básne Hollého, články Hamuliakove, Ottmayerove, Kuzmányho, Godrove, Kollárove, Szuhániho; básne Kollárove, Jesenského, Hlaváčove, Magurského. V prvých dvoch ročníkoch vystupovali popri bernolákovcoch i spisovatelia československí, v posledných dvoch obsahuje almanach už len práce bernolákovcov.

Ženská Jednota,

týždenník Prvej katolíckej slovenskej ženskej jednoty, najväčšej organizácie slovenských žien v Amerike. Smer časopisu katolícky, v národných veciach slovenský. Rediguje Anna Hušková.

Živena,

almanach, sostavený r. 1872 Ambrom Pietrom za účasti Sládkovičovej, Hečkovej, Zechenterovej, Bachátovej, O. Bellovej, Banšellovej a Hviezdoslavovej. Druhý ročník vyšiel až r. 1885.

Živena,

ženský mesačník, vychádza od roku 1910 v Turčianskom Sv. Martine. Prvou redaktorkou bola Elena Maróthy Šoltésová, dnes ho rediguje Anna Škultéty a Lea Mrázová.

Živena,

začala vychádzať ako mesačník, neskôr sa premenila na týždenník. Je orgánom Živeny, spolku slovenských žien v Amerike. Redaktorka Pavla Novomeská a red. P. Blažek. Vychádza v Newarku.