Rukoväť dejín slovenskej literatúry

Prenikanie slovenčiny

Katolícka časť národa dlho zaostávala v literatúre za evanjelikmi. V chráme i v škole užívala latinčinu, takže jej náboženská spisba bola, okrem omrviniek, ľudu neprístupná. Evanjelici mali výhodu v dedictve Kralickej biblie, v živom to pojítku s literárnou tvorbou bratov za Moravou. Česká literatúra až do polovice 18. storočia bola pre nich úrodnou základňou, na ktorej pestovali svoje plody.

Reformácia získavala však stále viac pôdy. A to rovnako medzi ľudom, ako medzi zemanstvom. Nedala sa viac zdolať iba prenasledovaním. Proti bohatej už literatúre evanjelickej bolo treba zmobilizovať rovnocenné zbrane duchovné. Jezuiti už od roku 1554 — najmä zásluhou Petra Pázmánya — zosilňujú svoje pozície, zakladajú školy, knižnice a kníhtlačiarne, a roku 1635 univerzitu v Trnave. Literárnu činnosť v reči slovenskej začínajú vyvinovať len ku koncu storočia sedemnásteho. Zpočiatku píšu aj oni svoje apologetické a polemické spisy čistou bibličtinou. Ale čoskoro, nie súc viazaní tradíciou a úctou k reči Kralickej biblie, začínajú do nej miešať výrazy ľudové. Hlboký pokles tvorivej schopnosti českej po bitke belohorskej a zmenšená príťažlivosť úpadkovej literatúry českej (1621 — 1773) nemálo prispely k počiatkom tohoto odcudzenia. Popri tom bola tu iste aj dobrá snaha priblížiť sa takto ľudu. Apologetické spisy katolícke nedosiahly síce zväčša úrovne podobných kníh evanjelických, no jednako ruch bol i na tejto strane čulý a jeho podnecovatelia, vytvoriac neskôr pevne somknutý kruh, prispeli svojím spôsobom k osamostatneniu slovenčiny. Proces postupného slovenčenia katolíckej spisby trval vyše stopäťdesiat rokov (od r. 1625, resp. 1656, keď vyšiel Ostrihomský rituál, až po rok 1790, keď napísal Bernolák prvú slovenskú mluvnicu) a zúčastnili sa ho: Mikuláš Tamáši, Benignus Smrtník, Ján Abrahamffy, Ján Robík, Štefan Dubniczay, Alexander Máčaj, Hugolín Gavlovič a iní. Najvyspelejším zjavom z tejto skupiny je Hugolín Gavlovič, ktorý, odchýliac sa od náboženského polemizovania, napísal zaujímavú „Valaskú školu — Mravov stodolu“.