ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Chalupka Adam,

ev. farár v Hornej Lehote, narodil sa 28. októbra 1767 v Nemeckej Ľupči, umrel 5. júla 1840 v Hornej Lehote. Roku 1829 a 1831 vydal v Banskej Štiavnici cestopis do Palestíny Hodnowěrné z hodnowěrných Spisů spolusebrané Wypsánj Země Swaté Kananegské a taktiež v Štiavnici r. 1837 Hystorické Paměti Cyrkwe Ew. Březňanské.

Chalupka Ján,

syn predošlého, ev. farár v Brezne, narodil sa 28. októbra 1791 v Hornej Mičinej, umrel 15. júla 1871 v Brezne. Prvý šťastný dramatik slovenský. Hneď v začiatočnej svojej komedii Kocaurkowo, anebo: Gen abychom w hanbě nezůstali, vydanej r. 1830 anonymne v Levoči, nasadil podarený satirický tón, ktorým zaťal do živého zpiatočníckej malomestskej inteligencii. „Kocúrkovo“ v krátkom čase preniklo do najširších vrstiev národa a rozbúrilo idylické prostredie slovenské. V krátkych prestávkach nasledovaly ďalšie Chalupkove komedie, ktoré vyšly súborne v r. 1871 — 1875 v Turč. Sv. Martine pod názvom „Dramatické spisy Jána Chalupky“. Tieto obsahujú: Wssecko naopak, aneb Tesnossilowa Anička se ženj a Honzjk se wydáwá; Trasořitka, aneb Stará láska se přece dočekala; Starouss plesniwec, anebo Čtyry swadby na gednom pohřebě v Kocaurkowě; činohru Dobrovolníci a ďalšie frašky: Trinásta hodina, alebo veď sa nahľadíme, kto bude hlásnikom v Kocúrkove; Fuk a Huk a Juvelir. Po nemecky napísal Bendegucz, Gyula Kolompos und Pista Kurtaforint. Pred prísnym umeleckým súdom hry Chalupkove, pravda, neobstoja; kompozícia je primitívna, komika zväčša hrubšieho zrna, situačná, len zriedka charakterová, dej chudobný, reč nemotorná. Inak ani nemohlo byť. Svojho času vykonaly však tieto hry záslužnú prácu v národnom prebúdzaní na našich mestečkách. Bohosloveckej literatúry zúčastnil sa Ján Chalupka sbierkou Kázně nedělnj a swatečné (Pešť 1846).

Chalupka Samo,

v syn Adamov, brat Jánov, narodil sa na Hornej Lehote dňa 27. februára 1812. Stredné školy študoval v Kežmarku, v Rožňave a v Bratislave. Tu zúčastnil sa založenia „Literárnej jednoty“ (v. t.) a bol jedným z najhorlivejších jej členov. Teologiu skončil vo Viedni a r. 1834 stal sa kazateľom v Jelšavskej Teplici. Od r. 1840 až do smrti (19. mája 1883) pôsobil ako farár na Hornej Lehote. Prvé básne, napísané pod vlivom ideí Kollárových, uverejnil v Plodoch zboru učenců (v. t.). Kollárov duch nesvedčil však jeho peru; už desať rokov pred vystúpením Štúrovým uverejnil v Belopotockého kalendári (na rok 1834) piesne v strednej slovenčine a pod vlivom Štúrovým udrel potom zplna na strunu ľudovej piesne, uhádol jej tón a našiel svoj pravý živel. Ľudovej piesni zostal potom verný do konca. S Jánom Bottom a Jankom Kráľom tvorí Samo Chalupka žiarivé trojhvezdie Štúrovej školy, ktorá posvätila ľudovú poeziu za vzor tvorby básnickej. Hoci väčšina Chalupkových spevov vznikla improvizáciou na ľudový motív, sú ony po formálnej stránke dokonale vybrúsené; Chalupka je azda formálne najpečlivejším básnikom školy Štúrovej. K svojim piesňam rád si volil námety bojovné a vojenské. Heroizmus našiel u nás dosiaľ najdokonalejšieho ospevovateľa v Chalupkovi. V balade dospel výšky Čelakovského a Erbena. Z jeho vlasteneckej lyriky najznámejšie sú Smútok (1834), Vojin na úmore, Bolo i bude (1861), Kozák (1846), Vojenská (1868), Kráľohoľská (1862), z baladickej epiky: Starý väzeň (1858), Muráň (1863), Turčín Poničan (1863), Boj pri Jelšave (1863), ďalej: Junák (1860), Bombura (1863), Likavský väzeň (1846) a i. Najefektnejšia skladba Chalupkova Mor ho! (1864) nemá už tej bezprostrednej účinnosti ľudovej piesne. Pochádza z pozdných rokov básnikovej tvorby a autor, nedôverujúc vari únosnosti prostonárodného výrazu, narába v nej složitejšími obrazmi. Dej líči hrdinský boj domnelých našich predkov zo 4. storočia proti rímskemu cisárovi Konštantínovi. Súbor Chalupkových piesní vyšiel v Banskej Bystrici r. 1868 pod názvom Spevy Sama Chalúpky. Ďalšie vydania roku 1898, 1912 atď. Knižkou Pálenka otrava (B. Bystrica, 1843) započal u nás Chalupka protialkoholistické hnutie.

Chamilov,

viď Godra Michal.

Chorvát Krištof,

evanj. farár na Kráľovej, narodil sa 6. augusta 1872 v Slov. Pravne, umrel 3. apríla 1897 na Kráľovej. Systematicky sa zaoberal slovanským bájeslovím a hoci umrel veľmi mladý, uverejnil rad pozoruhodných štúdií z tohoto oboru najmä v Slovenských Pohľadoch 1893 — 96. (Niečo o mythologickom dualizme, Znali Slovania peklo?, Smrť, pohrab a mŕtvi v tradícii a zvykoch ľudových, Slovenská svadba a i.)

Chrástek Michal,

kat. farár a dekan v Hronskom Sv. Kríži, narodil sa 29. mája 1825 v Novom Meste nad Váhom, umrel 28. júna 1900. Obetavý činovník Matice Slovenskej, redaktor „Cyrilla a Methoda“ (1852 — 1853), pilný prispievateľ Radlinského „Kazateľne“. Vypracoval väčšinu slovenik pre Riegrov Slovník Náučný. Roku 1862 vydal v B. Bystrici objemný Veniec narodních piesní slovenských.

Chrastina Ján,

jeden z prvých prostonárodných básnikov slovenských; narodil sa 1729 v Púchove, bol suplentom na bratislavskom lyceu a korektorom československých kníh. Vydával kalendáre, do ktorých prispieval svojimi poloľudovými, poloučenými veršami. Súbor týchto veršov vydal r. 1805 a 1809 Tablic vo svojich Veršovcoch (Rozprávky o Gelovi, Rozprávky o Taubmanovi, Rozprávky o Cigánjch a i.).

Chrobák Dobroslav,

referent Radiojournalu v Bratislave, narodil sa 16. februára 1907 v Hybiach. Novely uverejňuje v Slovenských pohľadoch, Slovenských smeroch, predtým v Mladom Slovensku a inde, literárne kritiky v Eláne. So Štefanom Letzom sostavil Slovenský literárny almanach 1931, samostatne Rukoväť dejín slovenskej literatúry (1932). Redigoval Edíciu Spoločnosti slov. domu a Melantrichovu slov. knižnicu, v ktorých vyšly populárne spisy starších slov. beletristov.