ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Danielovič,

viď Cambel-Danielovič Samo.

Dankovský Gregor,

prof. na prešporskej Akademii, narodil sa 16. februára 1784 v Telči na Morave, umrel 6. decembra 1857 v Bratislave. Bol romantickým filologom a historikom a snažil sa dokázať kmeňovú i rečovú príbuznosť Grékov a Slovanov. (Die Griechen als Stamm- und Sprachverwandte der Slawen, 1828; Homerus slavicis dialectis cognata scripsit, 1829 — 31; Die Götter Griechenlands…, 1841 a i.) Jeho romantické teorie maly istý vplyv na mladého Štúra v začiatkoch jeho pôsobenia v Bratislave.

Daxner Štefan Marko,

advokát, potom gemerský podžupan a prísediaci zmenkového súdu v Debrecíne, narodil sa 22. decembra 1823 v Tisovci, umrel 11. apríla 1892 tamže. Vedúca osobnosť politického života a snaženia slovenského. Pôvodca Žjadostí, proklamovaných dňa 10. mája 1848 a Memoranda, čítaného dňa 5. a 7. júna 1861 v Turč. Sv. Martine. Prispieval do Pešťbudínskych Vedomostí a zaslúžil sa aj ako sberateľ ľudových povestí. V literatúre pokúsil sa veršami Poklad Jánošíkov (Orol. Tatr. 1845) a rozprávkou Statočný valach (Nitra 1846).

Dedinec,

viď Bella Ondrej.

Dérer Ivan,

politik a štátnik československý. Narodil sa 2. marca 1884 v Malackách. Zúčastnil sa hlasistického hnutia v časopise Prúdy. Po prevrate bol členom rev. Národného shromaždenia, od tých čias je stále poslancom za soc. dem. stranu. Viac ráz bol ministrom. Svoje články o čs. probléme shrnul roku 1935 v knihe Československá otázka. Po prevrate redigoval obnovený Hlas (1928 až 1929).

Dilong Rudolf,

rím. kat. kňaz-františkán v Trnave; narodil sa 1. augusta 1905 v Trstenej, predný básnik mladej katolíckej moderny. Vydal dosiaľ päť sbierok veršov, oslavujúcich slovenskú zem a prosté radosti života: Budúci ľudia (1931), Slávne na holiach (1932), Dýchajte lazy (1933), Hviezdy a smútok (1934) a Helena nosí ľaliu (1935). Okrem toho sostavil výbor z mladých katolíckych básnikov (Antologia mladej slovenskej poezie, 1933).

Divinská Julia,

viď Buganová Šára.

Dlhopoľský,

viď Čajda Juraj.

Dobrota Andrej,

korektor Slovenskej kníhtlačiarne v Bratislave. Narodil sa 16. marca 1905 v B. Bystrici. Prispieva najmä do denných časopisov cestopisnými riportami (pod značkou Ajda a Ad). Knižne vydal r. 1925 pod pseudonymom A. D. Pršanský rozprávky Striežňavský hlásnik a r. 1927 pod vlast. menom Tri cykly.

Dobšinský Pavel,

pseudonymom Drienčanský, Železnický, ev. farár v Drienčanoch, narodil sa 16. marca 1828 vo Vyšných Slavošovciach, umrel 22. októbra 1885 v Drienčanoch. Folklorista, sberateľ ľudových povestí, zvykov, povier a porekadiel: Úvahy o slovenských povestiach (1872), Prostonárodnie slovenské povesti (1880 — 83), Povesti slovenské (1858), Prostonárodnie obyčaje, povery a hry slovenské (1880), Sbierka slovenských slov, Príspevky k slovenskému slovníku (Idioticon) a i. Básnické jeho pokusy sú vrúcne precítené (Zlatý pluh, 1872; Život slovenský, 1864). V almanachu Lipa I. II. III. sú jeho preklady z Mickiewicza, Byrona, Lamartina, v Slov. Pohľadoch 1885 dôležitý „pokus historicko-literárny“ O kultúrnych ústavoch na území Slovákmi obývanom z doby protireformacionálnej. V rokoch 1860 — 1861 redigoval beletristický časopis „Sokol“ (v. t.).

Dohnányi Mikuláš,

narodil sa 28. novembra 1824 v Dolných Držkovciach, gymnázium študoval v Trenčíne, v Rábe, Bratislave a v Levoči, kde zostal ako vychovávateľ v rodine Szemereho. Za revolúcie bol dôstojníkom v povstaleckom vojsku. Po nej pomáhal Hurbanovi redigovať Slovenské Pohľady. Umrel v Trnave dňa 2. júna 1852. Dohnányi bol duch neobyčajne vzdelaný, svetového rozhľadu. Okrem jazykov klasických ovládal angličtinu, francúzštinu, maďarčinu a všetky jazyky slovanské. Bol pilným a vnímavým čitateľom svetových romantikov, ale ako verný žiak Štúrov podrobil jeho ideám osobné svoje záľuby a jeho reflexívna lyrika v Dumách (Pohľady 1851 — 52) i epická Trenčianska Studňa (Lipa 1862) neuchyľuje sa od priamočiarej línie, ktorú určil Štúr pre svojich nasledovníkov. Jemný cit prejavil Dohnányi pre literárnu kritiku (o Sládkovičovej Maríne v Orle Tatránskom, o Záhorského Žehroch v Pohľadoch). V Podmaňínovcoch (1848) učinil pokus o drámu. Najväčší význam má jeho Historia povstaňja slovenskjeho z r. 1848 (Skalica 1850), v ktorej ako priamy účastník povstania a priateľ Štúrov i Hurbanov autenticky opísal pohnútky, zámery i priebeh povstania.

Doležal Augustin,

ev. farár v Hybiach a v Sučanoch, narodil sa 27. apríla 1737 v Skalici, umrel 23. marca 1802 v Sučanoch. Napísal: Pamětná Celému Swětu Tragoedia, anebožto Werssowné Wypsánj žalostného Prwnjch Rodičů Pádu (Skalica 1791), spis značnej filozofickej ceny. Tolerančný patent Jozefa II. privítal básňou Weselosť rolj Božj Hybské (1781), ktorú vydal Tablic r. 1809 v „Slovenských veršovcoch“.

Doležal Pavel,

narodil sa 20. januára 1700 v Skalici, umrel 29. novembra 1778 ako ev. farár na Boci. Napísal na svoju dobu veľmi dokonalú mluvnicu Gramatica Slavico-Bohemica (r. 1746) a pripojil k nej Sbírku slovenských a českých přísloví, ktorú neskôr rozmnožil Bernolák vo svojej „Grammatica Slavica“. Predmluvu k tejto prvej vedecky založenej mluvnici slovenskej napísal M. Bél (v. t.). Okrem toho napísal: Donatus latino-germanico-hungarico-bohemicus (1746), Orthographia Bohemo-Slavica (1752), skrátené vydanie svojej mluvnice: Elementa linguae slavo-bohemicae (1752), šlabikár Sama učící abeceda (r. 1756) a veršovaný obsah biblie: Biblj swatá Rytmovňjmi Sumownjky předstawená (1745).

Donoval Ján,

známejší pod pseudonymom Tichomír Milkin (užíval aj pseud. Mentor); narodil sa 15. augusta 1864 v Donovaloch, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, v Trnave a v Ostrihome; ako kaplán účinkoval v Radošovciach, Gbeloch a v Šaštíne, ako administrátor v Brodskom, v Dojči a v Levároch. Od r. 1902 až do smrti bol rím. kat. farárom v Smolinskom. Umrel 4. novembra 1920. Ako básnik zaplňoval od roku 1888 Katolícke Noviny a od roku 1894 Osvaldovo Tovaryšstvo i Slovenské Pohľady citnými náboženskými, ľúbostnými i reflexívnymi veršami, dokonalými viac presnou antikizujúcou formou než básnickým účinom. Ako literárny kritik prispieval najviac do Osvaldových Literárnych Listov (1891 — 1899), ale i do Slovenských Pohľadov (od r. 1890) rozbormi súčasnej slovenskej literárnej tvorby, úvahami o poezii prostonárodnej (Slov. Pohľady 1890 — 91) a cirkevnej (Literárne Listy 1895 — 98), o prozódii (po Sytnianskom u nás prvý). V Katolíckych Novinách 1890 a posmrtne r. 1920 vyšla jeho úvaha o Sládkovičovej poézii v I. sväzku Sobraných spisov Andreja Sladkoviča.

Drahomír,

viď Beblavý Pavel.

Drienčanský,

viď Dobšinský Pavel.

Drotár Fedor,

viď Záborský Jonáš.

Dubniczay Štefan,

kat. farár v Trenč. Teplej, protireformačný spisovateľ, narodil sa 21. februára 1675 v Dubnici, umrel 26. decembra 1725 v T. Teplej. Napísal: Manna obscondita (1718), Eductus coluber tortuosus (1723), Metamorphosis fidei orthodoxae de bono in malum et vicissim (1737) a i.

Dumin,

viď Tomášik-Dumin Jozef.

Dumný Miloslav,

viď Bachát Daniel.

Ďurovič Ján,

ev. farár v Skalici. Narodil sa 30. augusta 1894 v Rimavici (Malý Hont). Teologiu vyštudoval v Prešove, Berlíne, Lipsku a v Prahe. Kaplánčil v Turč. Sv. Martine a v Hybiach. Farárom bol vo Važci, od roku 1925 v Skalici. Prispieva do Cirkv. listov. Stráže, Ev. Kazateľa, Nového rodu, Prúdov, Slov. reči, Bratislavy. Vydal: Ať znovu uverí (1922), Slovenské evanjelictvo (1927), Cirkev a bohoslužby (1931), Obnovená cirkev (1930), Martin Lauček (1933), Štefánik, kresťanská osobnosť (1929), Náboženstvo T. G. Masaryka (1930).

Dusarov,

viď Mallý Ján.

Dušný Ján,

viď Bella Ondrej.

Dužavin,

viď Roy Vladimír.