ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Gabaj Ferdinand,

učiteľ v Ovsišti pri Bratislave, narodil sa 17. decembra 1908 v Porúbke. Novely z dedinského života uverejňuje v Slov. pohľadoch, Slov. smeroch, Živene a inde. Knižne vydal sbierku Kata a Katka (1934).

Galbavý Ján,

kat. farár v Jablonovom, narodil sa 29. decembra 1801 na Starej Turej (?), umrel 17. januára 1884 v Jablonovom. Spisovateľ ľudovýchovných kníh a učebníc. (Počtoveda, Mluvnica reči slovenskej, Zemepis pre školy elementárne, Dejepis Slovanov vôbec a Slovákov zvlášte a i.)

Gall Ivan,

vlastným menom Ján Halla, vládny radca pri Krajinskom úrade v Bratislave; narodil sa 14. apríla 1885 na Vsetíne, študoval vo Valašskom Meziříčí a Místku, práva v Prahe. Vo svojich básňach, uverejňovaných do r. 1910 (zväčša v Dennici), javí sa Gall ako priamy predchodca Kraskov. Intelektuálny smútok, bolestná analýza vlastného vnútra, horká skepsa, vedľa dokonalej formy, sú charakteristické znaky jeho básní (Keď lísťa padá…, Černová, Jeseň a i.). Gall urobil nimi prielom do poezie štúrovskej, ba i Vajanského a Hviezdoslavovej, so stránky formálnej i tématickej. Ozýva sa z jeho veršov duch fin de sieclu a francúzskeho symbolizmu. Hnutia hlasistického zúčastnil sa Gall ako jeden z redaktorov Sborníka slovenskej mládeže (1909) a pisateľ národohospodárskych úvah do Prúdov. Roku 1935, k osemdesiatym piatym narodeninám T. G. Masaryka vydal knihu T. G. Masaryk na Slovensku.

Gallay Cyril,

učiteľ v Čáčove, narodil sa 13. marca 1857 v Ratkovej, umrel 18. marca 1913 v Senici. Vydal sbierku básnických prvotín Slzy osudu (Praha 1882). Väčší význam má ako spisovateľ a prekladateľ literatúry pre mládež.

Garaj Ján K.

referent literárno-historického odboru Matice slovenskej. Narodil sa 12. júna 1903 v Novom Meste nad Váhom. Literárno-historickými štúdiami prispieva do Slov. pohľadov, Slovenskej reči, Elánu, Sborníka Matice slovenskej a inde.

Gašpar Tido J.,

narodil sa na Starinách (Turiec) 7. marca 1893, obchodnú školu vyštudoval v Turčianskom Sv. Martine, sedem rokov slúžil ako námorník na Adriatickom mori, ku koncu vojny v ministerstve námorníctva vo Viedni. Po prevrate dosiahol diplomu notára, pôsobil ako župný tajomník v Turč. Sv. Martine, od r. 1922 v tlačovom referáte v Bratislave. Dnes je tlačovým komisárom pri Krajinskom úrade v Bratislave. Tido Gašpar je zaujímavý zjav v mladej generácii slovenských prozaikov: Márne sa snažil vyplytvať svoj bohatý lyrický fond v sbierkach noviel, ktoré dosiaľ vydal, hoci priamo hazarduje básnickým vzrušením a barokne vzdutou obrazivosťou. Nevyčerpateľný je zdroj jeho romantických exaltácií; začiera do nich hlboko a nikdy sa neuspokojí s plytkou šablonou. Ale jeho záujem nie je iba egocentrický. I v starších sbierkach prejavil živú účasť na aktuálnych otázkach; v posledných jeho sbierkach dominuje táto účasť o verejné problémy nad osobnými záujmami. Vydal dosiaľ tieto sbierky noviel: Hana (1920), Deputácia mŕtvych (1922), Karambol (1925), Buvi-buvi (1925), Pri kráľovej studni (1929), Červený koráb (1931) a V cudzine (1935). Okrem toho roku 1933 shrnul do sbierky Námorníci deväť tématicky príbuzných noviel, roztratených po predošlých sväzkoch, a roku 1934 vydal sbierku essayov Trvalé svetlá o našich význačných ľuďoch. (O Štefánikovi, Kolískovi, Nedbalovi, Hlinkovi, Mičurovi, Škultétym, Kačkovi atď.)

Gašparík Jozef,

pseudonymom Leštinský, kníhkupec a nakladateľ v Turč. Sv. Martine, narodil sa 10. februára 1861 v Leštinách, umrel 4. júna 1931 v Turč. Sv. Martine. Plodný spisovateľ drobných mravnopoučných rozprávok a básničiek. Horlivý vydavateľ a propagátor populárnej spisby.

Gašparíková Anna,

dcéra predošlého, archivárka prezidenta T. G. Masaryka, narodila sa 28. októbra 1896 v Turčianskom Sv. Martine. Filozofická fakulta Komenského univerzity vydala r. 1930 jej spis Povstanie Rákócziho a Slovania, v ktorom shrnula mnoho nových poznatkov o odboji Rákócziho. Ďalšie historické štúdie uverejnila v Slovenských pohľadoch, Českom časopise historickom, v Bratislave a inde.

Gašparíková Želmíra,

sestra predošlej, bibliotekárka Matice slovenskej, narodila sa 18. januára 1901 v Turč. Sv. Martine. Zaoberá sa jazykospytom a bibliografiou.

Gašparovič Pavel,

viď Hlbina P. G.

Gavlovič Hugolín,

františkán, narodil sa roku 1712 v Czarnom Dunajci, umrel roku 1787 v Pruskom. Najvyspelejší zpomedzi predbernolákovských kat. slovenských spisovateľov. Liečiac si na oravských salašoch svoj pľúcny neduh pitím žinčice, napísal dvojdielnu Walaskú Školu, Mrawow Stodolu (1755). Vydal ju Michal Rešetka r. 1830 — 31. Je to rad spevov, složených populárnou rečou a prezrádzajúcich veľké vzdelanie i hlbokú životnú skúsenosť. Okrem toho napísal niekoľko menej významných teologických traktátov (Monologium, Cwičení Duchowné, Škola Duchowná, Pet sto Naučenj o dobrich Mrawoch, Kamen pomoci), zachovaných v rukopisoch.

Gazda Anton Vojtech,

františkán, narodil sa roku 1741 vo Vyšnom Kubíne, umrel 26. júla 1817 v Žiline. Jeden z populárnych bohoslovcov, nasledovníkov Bernolákových. Vydal obšírne diela Fructus maturi, t. j. Zrelé Owocá Slowa božého (1796), Hortus florum, t. j. Zahrada Kwetná (1798, 1800), Duodena Mariana, t. j. Dwanáctero Kázanj (1798), Horké kwílení Dusse ludskég (1798), Obraz Gudássa Isskaryotského (1801), Dolorosa Querela Redemtoris nostri pro nobis patientis Jesu Christi (1801) a i.

Geraldini Koloman K.,

narodil sa 24. októbra 1908 v Terchovej, prispieva básňami do časopisov Slov. pohľady, Elán, Kultúra, Postup a inde.

Gerometta Eugen,

kat. farár v Nitrianskej Strede, narodil sa 28. augusta 1819 v Žiline, umrel 16. júla 1887 v Nitr. Strede. Hurbanov spolupracovník, prispieval do Orla, Slovenských Pohľadov (O náklonosti Slovanov ku svobode, 1847 — 51), Národných Novín a do Katolíckych Novín.

Gerometta Ján,

kat. farár a dekan v Lovči, brat predošlého, narodil sa 9. mája 1823 v Žiline, umrel 20. mája 1900 v Kremnici. Vydal brošúru Ältere und neuere Magyarisirungs-Versuche in Ungarn mit besonderer Rücksicht auf die Slowaken (1876), v ktorej sa horlive zastáva práv Slovákov. Ostatné jeho práce zostaly po časopisoch (Národnie Noviny, Orol Tatránski, Pešťbudínske Vedomosti a i.).

Gessay Ignác,

žurnalista a buditeľ amerických Slovákov, po prevrate splnomocnenec Slovenskej Ligy na Slovensku, narodil sa 17. júna 1874 v Trenčíne, umrel 12. augusta 1928 v Bratislave. V Amerike redigoval Rovniankove „Amerikánsko-Slovenské Noviny“, „Slovenský Denník“, „Národné Noviny“, „New-Yorsky denník“. R. 1915 založil v Clevelande „Denný Hlas“ a orgán Slovenskej Ligy „Nové Slovensko“. Písal i beletriu, redigoval kalendáre a vydal Dejiny Spojených Štátov.

Glosius Ján,

ev. farár, pochádzal z Pondelka, umrel v Tomašovciach 25. decembra 1729. Náboženský spisovateľ. Vydal sbierku modlitieb Křesťan wždicky se modlící (1727), prispel niekoľkými prekladmi do Tranovského kancionála.

Godra Michal,

pseudonym Chamilov, gymn. direktor v Novom Vrbasi, narodil sa 25. januára 1801 v Bohuniciach, umrel 1. marca 1874 v Petrovci. Prispieval do Sokola (1863 — 69), Orla Tatránskeho (1845 — 46), Slov. Pohľadov. V almanachu Zora 1835 má okrem iných básní obšírnu baladu Vešelíni na Muráni a zaujímavú Hračku so samohláskami. V rukopise zanechal latinsko-slovenskú sbierku básní Opera Poetica, tlačou vyšly (1835) jeho Znělky, ktoré boly spievané Jánovi Kollárovi pri jeho návrate do Pešti po sobáši s Friderikou Schmidtovou.

Godra Samuel,

ev. farár v Prostredných Plachtinciach, narodil sa 25. augusta 1806 v Bohuniciach, umrel 4. mája 1873. Podľa vzoru Kollárovej Slávy dcéry napísal Múzy Dcéru (1829). Okrem toho vydal Půwodnj Mrawnj Bágky (1830), tri sväzočky Epigramov čili Nápisov pro každého Slovana (1857 — 58), povesť Zlatowič (1830), päť spevov náboženskej poezie Oběť Srdce Pobožného (1856) a výbor poezie svetskej v sbierke Petrenčok (1865).

Goláň Karol,

odborný učiteľ na meštianskej škole v Bratislave. Narodil sa 13. júla 1895 v Rokytnici pri Vsetíne. Po prevrate prišiel na Slovensko ako odborný učiteľ na meštiansku školu na Myjavu. Tu ešte zachytil živú tradíciu revolučného pokolenia slovenského z roku 1848. Začal usilovne sbierať materiál týkajúci sa revolučného hnutia roku 1848, najprv len zo samej Myjavy a jej užšieho vidieku, neskôr ho rozšíril na celkový revolučný pohyb slovenský. Prvá Goláňova štúdia: Revolučné pokolenie (vyšla v r. 1926) je jednou z najcennejších slovenských prác o 1848 roku. V 1931 roku vydal Goláň knihu: Na revolučnom Slovensku 1848 — 1849. Je to denník revolucionára Mateja Mikšička, veľmi cenný príspevok k historii revolučného hnutia. Z ďalších jeho prác sú: Za slobodu (1932) a v Sborníku J. Škultétyho obšírna štúdia: Samuel Štefanovič, prvý a posledný kapitán slovenského povstania.

Göllnerová Alžbeta,

narodená 19. októbra 1905 v Čiernom Balogu, profesorka najprv na gymnáziu v Rim. Sobote, teraz na maď. učit. ústave v Bratislave. Svoje lit. hist. a hist. úvahy, referáty a kritiky uverejňuje v Prúdoch, v Bratislave a v Časopise pro studium venkova a inde. (Počátky reformace v Banské Bystrici, Bratislava IV, Politický program Dezső Szabóa, Prúdy 1931, Zemani a ľud v diele Kálmána Mikszátha, Bujnákov sborník, 1933, Problémy Maďarstva u Endre Adyho a Dezső Szabóa, Slovenské smery a Prúdy 1934, Maďarská literatúra XX. století, sborník Z duševní dílny lidstva 1934.) Spolupracovala na maď.-slov. slovníku Hvozdzíkovom-Bujnákovom. Doplňuje dodatky Ottovho náučného slovníka heslami o maďarskej literatúre. Prekladá z modernej maďarskej prózy. (Dezső Szabó: Pomoc, Zsigmond Móricz: Zatratené zlato, Dezső Szabó: Pokánie Dona Quijota, Dezső Kosztolányi: Krvavý básnik Nero.)

Grajchman Jakub,

najprv farár v Dobšinej, potom v Paludzi, neskôr sedriálny sudca v Ružomberku, narodil sa 25. júla 1822 v Hybiach, umrel 9. júna 1897 tamže. Jeden z posledných zástupcov štúrovskej poezie v duchu prostonárodnom. Baladami (Kostlivec, Umrlý, Zakliaty tulipán) a piesňami (Dumka ku konci roku, Prvá ľúbosť, Slepý harfeník) nedosiahol výšky svojich vzorov, Chalupku, Bottu a Kráľa. Uverejňoval ich v Dobšinského i Paulinyho Sokole, v Orle Tatránskom, v Orle a inde. Súborne čiastku z nich vydal v Básnických spisoch Jakuba Grajchmana I. (1890). Pokúsil sa i o drámu (Kto zaplatí nohavice, 1867).

Grebáč Ignác,

pseudonymom Ignác Grebáč-Orlov, katolícky kňaz vo Veličnej, narodil sa 25. januára 1888 v Námestove. Píše lyriku s náboženským koloritom, drobnú prózu i ľudové hry. Vydal činohry: Až lipa zakvitne (1920) a Svitaj nám, svitaj (1920), Učiteľka (1922), biblickú hru Ruth (1922), „bájodrámu“ V údolí života (1920), sbierky veršov a prózy: V povíchrici (1919), Piesne a dumky (1914), Z mojej prózy (1921). Zapĺňal svojimi príspevkami najmä Slovenské Pohľady v rokoch tesne predvojnových a vojnových. Preložil z poľštiny Reymontových Sedliakov (1926), Wyspiaňského Sudcov (1923) a i.

Gregor-Tajovský Jozef,

viď Tajovský.

Gregorová Hana,

rodená Lilgová, žena Jozefa Gregora Tajovského, narodila sa 30. januára 1885 v Turčianskom Sv. Martine. Všetky svoje literárne schopnosti dala Gregorová do služieb za sociálne a etické zrovnoprávnenie ženy. Jej prácam nechýba citová vrúcnosť a úprimnosť, ale nedosahuje v nich umeleckej úrovne svojich predchodkýň v ženskom emancipačnom hnutí. Vydala poviestkovú prvotinu Ženy (1912), sbierky čŕt a obrázkov Môj svet (1920), Pokorní ľudia (1924) a Zo srdca (1930), štúdie Slovenská žena pri krbe a knihe (1929) a niekoľko kníh rozprávok pre deti, Kytka (1922) a Oddané srdiečka (1926), Rozprávočky z rádia (1931), Pavko v Prahe (1933), ako aj preklad Karafiatových Broučkov (Chrobáčky, 1921). Roku 1933 vyšiel jej sociálny román Vlny duše a roku 1935 cestopisné črty Svet je tak krásny…

Grigely Jozef,

gymnaziálny profesor, narodil sa 26. februára roku 1760 v Hámroch na Orave, umrel 31. mája roku 1818 v Budíne. Napísal niekoľko latinských učebníc. (Institutiones poeticae, Institutiones grammaticae, Institutiones oratoriae, Institutiones arithmeticae a i.)

Grób Ján dr.,

viď Jégé.

Guoth Andrej,

pseudonymom Ľudomil, Opustený, Ľudomil O., narodil sa 12. mája 1906 v Liptovskom Sv. Mikuláši. Gymnázium vyštudoval v rodisku. Po matúre zapísal sa na filozofickú fakultu v Bratislave; pre chorobu (tuberkulózu) štúdií nedokončil. Umrel 9. augusta 1929 v Lipt. Sv. Mikuláši. Torzo jeho intímne lyrických veršov vydal Emil B. Lukáč v sbierke Na rozlúčku (1930).

Guoth Jonáš Bohumil,

lekár v Hybiach, narodil sa 1811 v Kráľ. Lubele, umrel 20. decembra 1888. Do Kollárových „Zpievaniek“ prispel liptovskými a nitrianskymi národnými piesňami, do Hronky 1836 pozoruhodným na ten čas článkom Slovo o čítacích knihovnách slovenských v Uhrách.

Guoth z Guothovian Jonáš,

syn predošlého, úradník filiálky turč. sv. martinskej sporiteľne v Lipt. Sv. Mikuláši, narodil sa roku 1857, umrel roku 1918. Vydal v duchu prostonárodnom Slovenské pesničky (od Jonáša), Lipt. Sv. Mikuláš 1908.