ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Način Augustín,

viď Borin.

Nádaši Ladislav,

viď Jégé.

Navara Vincenc,

viď Bratislavský Boleslav.

Neresnický,

vlastným menom Juraj Slávik, narodil sa 28. januára 1890 v Dobronivej, práva vyštudoval v Pešti, Berlíne a v Paríži. Roku 1918 člen revolučného Národného shromaždenia, potom vládny komisár pre východné Slovensko, od r. 1923 župan vo Zvolene, od r. 1925 župan v Košiciach, roku 1926 minister orby, od roku 1929 do roku 1932 minister vnútra. Od r. 1935 vyslanec vo Varšave. Svoje literárne nadanie obetoval práci politickej. Bol významným členom družiny hlasistov a prúdistov. V Prúdoch uverejnil aj väčšinu svojich lyrických básní ako i pozoruhodnú štúdiu Z novšej francúzskej literatúry (1912 — 1913). Preložil Flaubertovu Madame Bovary a i.

Nezabudov Bohuš,

viď Nosák Timotej Ignác.

Nižnánsky Jožo,

narodil sa 30. augusta 1903 vo Veľkých Brestovanoch pri Trnave; študoval gymnázium v Trnave, práva v Bratislave, teraz je redaktorom Slovenskej politiky v Bratislave. V literatúre uviedol sa Nižnánsky sbierkou ruralistických básní Medzi zemou a nebom (1928). Opustiac dedovizeň sedliackych svojich predkov, uvedomil si básnik na asfalte veľkomesta elementárnu silu, ktorá ho k nej pútala. Pocítil, že scivilizovaná mestská kultúra neposkytne mu nikdy príležitosti uplatniť prospešne túto silu. Z tejto tragickej rozpoltenosti zrodily sa potom verše Nižnánskeho ako ich vyspieval širokým, voľným veršom v spomenutej sbierke. Po tomto sľubnom básnickom debute venoval sa Nižnánsky cele spisbe ľudových dobrodružných románov s námetmi historickými. V krátkom čase (v rokoch 1932 — 35) vydal celú sériu takýchto románov: Čachtická pani, Dobrodružstvá Mórica Beňovského, Cholera, Spišské tajomstvo, Studňa lásky, Krásna Hedviga.

Nosák Timotej Ignác

(pseudonymom Bohuš Nezabudov), narodil sa 3. februára 1818 v Tisovci, teologiu skončil v Bratislave, do r. 1848 bol Hodžovým kaplánom v Mikuláši, po revolúcii začas notárom v Revúcej; aktuárom v Rožňave, potom slúžnym v Muráni. R. 1867 prepustili ho zo služby a žil potom v ústraní u svojho brata v Sabinove, kde umrel 5. apríla 1877. Nosák bol jedným z najčulejších pracovníkov družiny Štúrovej. Písal verše v duchu poezie prostonárodnej (z týchto najmä dva cykly Spevov tatránskych v Nitre 1844 a 1846), povesti (Laborec, Orol Tatránsky 1848, ale najmä veršovaná historická Kamzík v Orle 1872 — 73), cestopisné črty z východného Slovenska, prekladal z Byrona, Shakespeara, Puškina, Lermontova, Krylova.

Novák Ľudovít,

referent jazykového odboru Matice slovenskej, narodil sa v Skalici dňa 15. októbra 1908, študoval slovanskú filologiu, románsky a ugrofinský jazykospyt a všeobecnú lingvistiku na univerzitách v Prahe a v Paríži. Napísal väčšie štúdie o jeroch a kontrakcii v strednej slovenčine, o type rat-, lat- za praslovanské ort-, olt- v slovenčine (prípady ako lakeť, ražeň), o fonologii a štúdiu slovenčiny, o zmene g v h v slovenčine, o starých slovách slovenských, prevzatých z maďarčiny, o reforme slovenského a českého pravopisu, o vnútorných dejinách spisovnej slovenčiny, o možnostiach a programe slovenskej nacionálnej vedy, o slovenskej ortoepii, o spisovnej slovenskej jazykovej kultúre, o modernej slov. poezii s hľadiska spisovnej normy a iné. Roku 1935 vydal súbor štúdií Jazykovedné glosy k československej otázke. Je redaktorom lingvistickej časti Sborníka Matice slovenskej.

Novomeský Laco,

narodil sa 27. decembra 1904 v Budapešti. Vyštudoval učiteľský ústav v Modre, pôsobil za krátky čas ako učiteľ v Bratislave, ale vzdal sa tohoto povolania a venoval sa žurnalistike. Redigoval najprv ostravskú Pravdu, pôsobil v pražskom Rudom práve, v Halo novinách a najnovšie v Ľudovom deníku. Novomeský je najtalentovanejší a jediný opravdový básnik zo skupiny davistov. Vydal tri sbierky básní, Nedeľu (1927), Romboid (1932) a Otvorené okná (1935). Vo všetkých zvíťazil zážitok lyrický nad funkčným usmernením, živel básnický nad tendenciou sociálnou. Hoci básne Novomeského patria tým istým, ktorým patria jeho články novinárske, nezmestia sa do rámca programu triedneho umenia. Hlavne preto nie, lebo sú úprimné, nezdeformované, lebo každá z nich je umelecký čin zriedkavej sily. Okrem uvedeného vydal ešte politickú brošúru Marx a slovenský národ (1933).