ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Fabri Gregor,

ev. superint., narodil sa 6. marca 1718 v Hrušove, umrel 3. augusta 1779 v Prešove. Náboženský spisovateľ. (Considerationes rei scholasticae, 1773 a i.)

Fabricius Ján st.,

rodák z Oravy, gymnaziálny profesor v Brezne, v Košiciach a v Sabinove, kde umrel 22. septembra 1675. Napísal desať teologických disertácií.

Fabricius Ján ml.,

ev. farár a senior v Tisovci, narodil sa 24. decembra 1672 v Betliari, umrel 16. novembra 1734 v Tisovci. Náboženský a dejepisný spisovateľ. (Disputatio Theologiae Biblicae De Paradisiaca Dei Lege, 1699.)

Fábry Ján Alexander,

ev. farár v Slatine, narodil sa 15. februára 1848 vo Vavrišove, gymnázium študoval v Kežmarku, Revúcej a v Debrecíne, teologiu v Prešove, umrel 14. októbra 1908 v Slatine, náboženský spisovateľ. Preložil z nemčiny Pilárikov Currus Jehovae mirabilis. Za mladi patril do básnickej družiny Hviezdoslava a Banšella. Prispel básňami do rozličných časopisov (Orol 1870 — 79, Sokol 1868 — 69, Slov. Pohľady 1881, 1895, Dennica 1871 — 72, Nár. Hlásnik 1868 — 70) aj almanachov (Minerva 1869, Napred 1871, Tatran 1872, Živena 1872).

Fajnor Vladimír,

prvý prezident Najvyššieho súdu v Brne, narodil sa 23. októbra 1875 v Senici. Významný právnický spisovateľ slovenský. Podľa maďarského diela dr. Karla Suditscha „Nástin uhorského práva“ s A. Zátureckým doplnil a spracoval Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi (1924 a 1935). S tým istým spoluautorom sostavil Právnický terminologický slovník (1921). V rokoch 1920 — 21 redigoval Právny Obzor.

Fándli (Fandly) Jur,

narodil sa 22. marca 1754 v Ompitáli, bol kat. farárom v Naháči, umrel 7. marca 1811 v Ompitáli. Popri Hollom najvýznačnejší z nasledovníkov Bernolákových. Bol prvý šťastný spisovateľ ľudový. Pod vplyvom osvietenských ideí tej doby písal jadrným slohom poučné knižky pre hospodárov (Piľní domagší a poľní Hospodár, Trnava 1792; Druhá… Treťá… Štvrtá stránka pilného domagšého a poľného Hospodára, tamže 1792, 1800, 1810; Zeľinkár z weľkích zeľinárskich kňich wiťáhnutí, Trnava 1793; Slowenskí Wčelár, tamže 1902; O Uhoroch rozmlúwáňí, Trnava 1802; O Nemocách ai o Wilečeňú nezdrawég rožnég Lichwi, Trnava 1829) aj spisy cirkevné (Dúwerná Zmlúwa medzi Mňíchem a Djáblom, Prešporok 1789 a i.). Z Papánkovho dejepisného diela Compendiata Historia Gentis Slavae vydal výťah toho istého názvu (Trnava, 1793).

Fejérpataky Gašpar

(Belopotocký), knihár v Lipt. Sv. Mikuláši, narodil sa 1. januára 1794 v Paludzi, umrel 18. mája 1874 v Lipt. Sv. Mikuláši. Významný organizátor slovenského kultúrneho života. Vydavateľ a kolportér slovenských kníh. V jeho Nowom i Starom Wlastenskom Kalendáři (vydával ho za 33 rokov) vyšla po prvý raz hymna „Hej Slováci“ (1838) a tam odtlačil Samo Chalupka už roku 1834 verše, složené v strednej slovenčine. Bol spoluzakladateľom Tatrína (v. t.), Štúrovi složil kauciu 10.000 zlatých na jeho Slovenskje Novini atď. Prispieval do Hronky, Květov a i. Vlastný život vylíčil v Životopise (1847).

Feješ Ján,

statkár v Nižnom Skalníku, asesor a seniorálny inšpektor, narodil sa 2. júla 1764 v Toporci, umrel 16. marca 1823 v Skalníku. Jeden zo zakladateľov učenej spoločnosti malohontskej (viď Erudita Societas Kishontensis), jej predseda a prispievateľ Solennií (viď Erudita…). Knižne vydal 32 kratších úvah (Matrimonia ad vetusti et perfectione hujus temporis rationem, Hlasy wolagjci k sedlákům, o přednostech a nedostatcých stawu tohoto, Nezemanům Zemanstwj žádostiwjm, Aecht weibliche Theilnahme an männlichen Unternehmungen a i.).

Ferienčík Mikuláš Štefan,

pseudonymom Mladeň, Mikuláš z Pohronia, Fr. Jančík, novinár a spisovateľ, narodil sa 30. júla 1825 vo Zvolene, umrel 3. marca 1881 v Turč. Sv. Martine. Už roku 1846 vydával v Levoči zábavník Život, redigoval Franciscim založené Pešťbudínske Vedomosti (v. t.), od roku 1868 vydával v Turč. Sv. Martine Národného Hlásnika (v. t.) a od roku 1878 aj Orla (v. t.). Okrem dlhého radu aktuálnych politických článkov (najmä v Nár. Hlásniku a v Pešťbudínskych Vedomostiach) napísal veselohry Pravda predca zvíťazí (vyšlo v Budíne 1862), Až bude Matica, Pane Dúvera, kde je tvoje dúvera, Škoda, že je Slovák, Prvý apríl (všetko v rukopise) a dodnes čítanú novelu Jedlovský učiteľ (1899). Ostatné jeho beletristické práce, všetky s veľmi priezračnou tendenciou národnebuditeľskou, ostaly v časopisoch. (Novely: Irma v Sokole 1860, Bratia v Sokole 1862, Šefraník v Orle 1880, Pestúnka v Orle 1880 a i.).

Filo Ján,

kat. farár na Turej Lúke, v Sobotišti, kanonik ostrihomský, opát a správca seminára v Trnave. Cirkevné spisy. (Introductio, Jus Naturae a i.)

Florek Pavel,

profesor na gymnáziu v Turč. Sv. Martine, poslanec Národného shromaždenia. Narodil sa 25. marca 1895 v Krušetnici (Orava), stredné školy vyštudoval v Trstenej, Podolínci a Levoči, univerzitu v Budapešti (1915 — 18) a v Prahe (1919 — 21). Článkami a štúdiami, najmä z historie, prispieva do Slovenských pohľadov, Sborníka Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Sborníka Spolku profesorov Slovákov. Roku 1926 obnovil Sborník Muzeálnej slov. spoločnosti a ako redaktor postavil ho na patričnú úroveň, od roku 1928 rediguje okrem toho Sborník Spolku profesorov Slovákov, ktorý sa mu podarilo odpolitizovať a vytvoriť z neho pedagogický časopis vysokej úrovne. V Sborníku na počesť J. Škultétyho zredigoval časť historickú a napísal doň štúdiu o Znievskom hrade. Napísal ďalej sprievodcu Turč. Sv. Martin a okolie (1934).

Fornet Jozef,

potomok hugenotskej rodiny (1732 — 1809), ev. farár v Levoči a v Štrbe, cirkevný spisovateľ. (O Tancy podle smyslu učenj Krystowého a i.)

Francisci Ján,

pseudonymom Janko Rimavský, skutočný radca uhor. min., hlavný župan liptovský, čestný predseda Matice Slovenskej, predseda Kníhtlačiarskeho úč. spolku v Turč. Sv. Martine, narodil sa 1. júna 1822 v Hnúšti, umrel 7. marca 1905 v Turč. Sv. Martine. Zúčastnil sa činne Hurbanovho povstania, získal si veľké zásluhy v Matici Slovenskej, ďalej ako zakladateľ Pešťbudínskych Vedomostí a jeden z osnovateľov Memoranda. Zaslúžil sa aj ako organizátor slovenského svojpomocného peňažníctva. (Články v Nár. Hlásniku 1868 — 76 a v Pešťbudínskych Vedomostiach 1868 — 69; zvláštny odtlačok z posledných vyšiel v Budíne roku 1868 pod názvom Vzájomné Pomocnice.) Zo svojich „Rozpomienok“ uverejnil v Slovenských Pohľadoch roku 1899 dva dôležité fragmenty, a to Vyšetrovanie Slovenského ústavu na evanj. lyceume u Prešporku r. 1843 a Osvedčenie Štefana M. Daxnera… o proklamácii „Bratia Slováci“. Dôležité sú aj jeho Črty z doby Moysesovskej v sborníku Storočná pamiatka narodenia Štefana Moysesa, 1897 a Vlastný životopis, vyšlý posmrtne roku 1909 v Slov. Pohľadoch. Tak isto dôležitý je jeho Nákres povstania, ustrojenia, vyvinovania sa a výsledku Kníhtlačiarsko-účastinárskeho spolku… (1895). Okrem týchto kultúrno-historických štúdií napísal množstvo aktuálnych článkov do Pešťbudínskych Vedomostí, Národných Novín a inde. Lyrické jeho piesne a prívety zostaly zčasti v Nitre 1844, 46 (Mojim vrstovňíkom, Ja a moje nádeje, Ľuboslave a i.), zčasti ich vydal súborne roku 1889 pod názvom Iskry zo zaviatej pahräby. Prívet vrstovníkom vydal aj osve (Svojim Vrstovňíkom na pamjatku, Prešporok 1844). V Nitre 1844 uverejnil aj historickú povesť zo 16. storočia Janko Podhorský. Popri tejto bohatej činnosti stihol Francisci ešte aj prekladať (najmä divadelné hry) a redigovať knižnicu Slovenského divadelného ochotníka i populárne čítanie v Slovenskej národnej knižnici a v Slovenskom národnom zábavníku. Zaujímavé je, že Francisci už roku 1845 vydal v Levoči v intenciách Štúrovho vystúpenia sbierku Slovenskje povesťi. Usporiadau a vidau Janko Rimauskí. A roku 1858 v tejto práci pokračoval v sbierke A. H. Škultétyho a Dobšinského i roku 1880 — 82 v sbierke Dobšinského.

Furdek Štefan,

americko-slovenský buditeľ a organizátor, narodil sa 2. septembra 1855 v Trstenej. Ako mladý teolog odišiel do Ameriky, kde sa v Clevelande stal katolíckym farárom českej osady. Ako mladý kňaz založil Prvú katolícku slovenskú jednotu, redigoval a písal kalendáre a časopis Jednoty. Napísal apologetické dielo: Svet a jeho záhady. Umrel 18. januára 1915. Furdek patrí k najvýznamnejším slovenským buditeľom v Amerike.