ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Milý Kosztolányi,

pohnutý vstávam od Vášho rukopisu, od tohoto románu cisára a umelca, pretože ním ste vyplnili, ba prevýšili nádeje, ktoré sa pripínaly k Vášmu jemnému, silnému nadaniu od vydania noviel Magische Laterne. Váš vývoj sotva môže prekvapiť toho, kto sa tešil už Vaším literárnym počiatkom. A preca rád by som povedal o Vašom Neronovi, že je to román, ktorý prekvapuje, s tým dodatkom, že tento výraz vo spojitosti s umeleckým dielom považujem za veľmi veľkú pochvalu. Znamená, že táto práca je viac ako výtvor vzdelania a úrovne národnej, alebo trebárs europskej, že má znamenie individuálnej odvahy, že pochádza zo smelej samoty, že sa dotýka našej duše silnou novosťou a s ľudskosťou tak pravdivou, že až bolí. Toto je podstata a vliv básnictva. Všetko ostatné je akademické, aj vtedy, keď sa revolučne rozhadzuje.

Dali ste slobodnú a silnú, akoby netušenú knihu, v obvykle pokojnej forme. Obliekli ste do nepochybne dobre preštudovaného dobového rúcha, ktoré ani na chvíľu nepôsobí ako starožitnosť, lebo je ľahko a prirodzene nositeľné, obliekli ste — hovorím — historickými menami označené ľudské bytosti, ktorých vnútorná podstata vyviera z najhlbších hĺbok ich svedomia. Vliali ste svoje závistivé a cudne pyšné vedomosti o umení a umeleckom živote do románu krvavého a boľavého diletantizmu, a tým ste prehĺbili všetky hĺbky a zádumčivosti, všetky hrôzy a smiešnosti života. Ironia a svedomie: splývajú v jedno a tvoria základ umenia. Nero je často divý, nespútaný, veľký v zúfalej mdlobe; ale ako postavu kladiem nad neho Senecu, tohoto majstrovsky hladkého dvorana-básnika a sofistu, ktorý je preca skutočný mudrc, opravdu veľký literát, a ktorého posledné hodiny mnou tak otriasly, ako málo vecí v živote i v umení. Podobne je skvelý výjav, kde on a cisár si vzájomne predčítavajú svoje básne a vzájomne si luhajú. Ale táto scéna zrejme sa ani nedá pripodobniť k druhému prenikajúcemu smútku, ktorý je mi z celej práce najmilší, k tomu, kde Nero ako opravdu a ľudsky ranený v stupňujúcej sa zlosti a mukách márne sa snaží získať družnú dôveru Britannicovu, toho, ktorý sa zmocnil Milosti a Tajomstva, ktorý je básnik, a ktorý v tichom a cudzom sobectve svojej umeleckosti, ľahostajne odstrčí od seba bezmocne násilného cisára do záhuby. Áno, toto je dobré, toto je výborné, toto je majstrovské. A viac takýchto vecí je v románe, ktorého zvláštna intimita je citeľná nielen v duševnostiach, ale i v spoločenskom živote: viete vykúzliť celkom ľahkým pohybom bez každej námahy obrazy, výjavy zo života antického svetového mesta, ktoré sú veľmi zaujímavým posudkom spoločnosti.

Teší ma, milý Kosztolányi, že Vás môžem aj pred inými pozdraviť z príležitosti tejto Vašej peknej práce. Maďarskému menu, ktoré malo od Petöfiho a Aranya po Adyho a Zsigmonda Móricza toľko hlásateľov, prinesiete novú česť a svoje mladé meno ešte hlbšie zapíšete do radu tých, ktorí znamenajú dnes duchovný a vzdelanostný život Europy.

Mníchov, 23. mája 1923.

Vám úprimne oddaný

Thomas Mann.