Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Tomáš Sysel, Katarína Diková Strýčková, Viera Studeničová, Daniela Kubíková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 176 | čitateľov |
(Otvorenie Matice slovenskej.)
Bola raz jedna mať, matička úbohá.
Nemala nikoho okrem Pána Boha.
Deti, tie sa všetky svetom rozbehali,
len jeden jej zostal, jeden synček malý.
I ten jeden, bedár, jak by ani nebou,
zakliaty, nevládze ani sám so sebou.
Ani žiť — jaj, beda! — tá kliatba mu nedá,
ani mrieť nemôže, bo v ňom slovo božie.
A mať dobrá čula, kde čo synka bolí.
Ide lieku hľadať po celom okolí.
Ide ona, ide od kraja do kraja,
to Tatier sokorcom, to brehom Dunaja;
ak chodí, tak chodí celučký boží deň,
po horách, po dolách hľadá prútik jeden.
Ale nedajbože! — daromné hľadanie;
nečakaj chudobný iba potrestanie!
Cudzí sa jej smiali, vlastné deti kliali,
pred ňou, jak pred lotrom, dvere zamkýnali.
Daromné chodenie, daromné blúdenie,
pre teba, mať, prútka v horách týchto nenie!
No, ona ešte raz vzdychne k Pánu Bohu
a biednu vystiera šírym svetom nohu.
Pustí sa za slnkom rôznymi cestami,
cez príkre zápole i bezodné jamy;
nad hlavou jej hladní havraní krkali,
pod nohou jej zradní hadi sa zvíjali.
Až ju raz napokon po psote po biede
sám Pán Boh ku Orlov kráľovi dovedie.
A ten nezatvoril pred ňou svojich dverí —
ale dal, čo chcela, slovenskej Materi;
dal slovo potechy, dal i prútik zlatý:
nech mu za to milý sám Pán Boh zaplatí!
* * *
Vstávaj — nevoľná sirota!
Mať kynie prútom života!
Na deň vzkriesenia hučí zvon!
Dnes tisíc rokov pokrstený si,[3]
dnes tisíc rokov pohrobený si:
dnes z hrobu kliatby vystúp von!
Von sa — národ môj — hučí zvon!
Von sa, von z krajín povestí,
napred, smelo cez krížne cesty
na pole dejov vystúp von!
Tu Mať tvoja, v objatí jej
začni si prvý slávy dej!
Von sa — nič to, žes’ ešte malý —
však duby z klíčkov povstali;
dieťatko svoje dobrá Mať
naučí skoro pevne stáť,
vyoblieka šaty nové —
šaty nové, slniečkové —
a nebeským chlebom slova
v syna slávy ťa vychová!
Von sa, von na deň, národ môj!
Strašidiel noci sa neboj!
Kto, jak dieťa, prelomil svoj hrob tisícletý,
ten, jak junák, preborí stohlavé potvory;
osud svoj si osedlá, ponad svet vyletí —
a prúd prasvetla otvorí!
Von sa — národ môj — hučí zvon!
von sa, von z krajín povestí!
Napred! smelo cez krížne cesty —
na pole dejov vystúp von!
Tu Mať tvoja, v objatí jej
začni si prvý slávy dej!
[1] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Spevy 3.
[2] V Štiavnici. Otvorenie Matice slovenskej. Rukop. Sobrané spevy 1873 i 1879. V rukopise z r. 1879 vo verši „Išla (v našom texte „Ide“ — J. M.) lieku hľadať po celom okolí“ slovo okolí podčiarkol. Ide o Slovenské Okolie, územie Slovákmi obývané, ako ho žiadalo vyznačiť uzavretie memorandového zhromaždenia v Martine 6. júna 1861.
[3] dnes tisíc rokov pokrstený si — Matica slovenská zakladala sa na tisíce výročie príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, kde ich roku 863 povolal knieža Rastislav.
— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam