Ohlas srbskej piesne
Autor: Ján Botto
Digitalizátori: Michal Garaj, Tomáš Sysel, Katarína Diková Strýčková, Ina Chalupková, Daniela Kubíková
Pozerá sa Belhrad zámok dol do Dunaja,
pod Belhradom šuhaj Srbín koňa napája;
na zámku sa čiernou zmijou bunčuk[3] rozpína,
kôň sa plaší — šuhaj bunčuk krížom preklína:
„Čo ty plašíš môjho koňa, tieniš pol neba?
Počkaj, vstane hrom Dugovič,[4] udrie do teba!“
Vyjde k nemu z vody sivej Víla Dunajka,
napája mu rúčkou koňa, kára šuhajka:
„Oj, junáku! čo ty klnieš bunčuk na veži,
vyhrážaš sa Dugovičom, čo pod ňou leží?
Pozriže len na západe tie rudé zori,
Jasná hviezda — to Dugovič, vraha tam seká,
a Belhrad, prázdny hrob jeho, darmo naň čeká!“
Oj, za Boha! biela Vílo, na mňa nestonaj,
bo hneď zbarvím načerveno ten sivý Dunaj!
I zatisne Srbín mladý kalpak na oči,
handžár blysne ponad hlavu, koník poskočí.
Šírym poľom búrka letí, ťažko hrom zvoní —
a pred búrkou biely sokol, šuhaj na koni.
R. 1863
[1] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Spevy 4.
[2] Banská Štiavnica 1863. Prvý raz Sokol II, 1863, str. 109, 15. marca. V rukop. Sobraných spevoch 1873 i 1879, v nich napr. táto premena:
Sokol:
Pod Belhradom šuhaj mladý koňa napája
a na zámku čierny bunčuk vietor rozvíňa
Sobrané spevy i Spevy 1880:
Pod Belhradom šuhaj Srbín koňa napája,
na zámku sa čiernou zmijou bunčuk rozpína.
Bunčuk vysvetľuje Botto v zošite 1879 ako „turecký prápor z konského chvosta“.
[3] bunčuk — odznak tureckej moci na spôsob konského chvosta
[4] Dugovič Titus — slávny hrdina bojov proti Turkom, padol v obrane Belehradu r. 1456. Strhol so sebou do priepasti Turka, ktorý chcel na dobýjané hradby zastoknúť tureckú zástavu; tým činom zachránil mesto.
Galéria obrázkov
Obrázok
