SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Orol

[1] [2]


Dole, orle, z výšin, dole!
Sadá slnko za topole —
slnko sadá, deň sa tratí:
kdeže budeš nocovati?!

  Hej, viem ja, viem o čeľadi,
  kde sa piesňou život mladí,
  kde sa otcov sláva slávi,
  kde sa pradie na zástavy,
  kde sa kujú pravdy zbroje:
  ta ma znesú krídla moje!

Dole, orle, z výšin, dole!
Už pastieri tiahnu z hole,
ukonaná junač mladá
po pažiti nocľah hľadá.

  Viem ja jedľu neobťatú,
  pod ňou vatru neodspatú;
  pri tej vatre mládež čaká
  na slniečko — na junáka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  Jej snom sláva junákova,
  chlebom — živé jeho slová.

Dole, orle, z výšin, dole!
Už rataji idú z poľä;
na večer znie zvonov hrana:
už ich práca dokonaná.

  Dokonaná — no semeno
  v rodnú pôdu uloženo —
  v rodnú pôdu, v ruky božie:
  nezdusí ho tŕnie, hložie.
  Prejde zima, svitne ráno:
  vzíde žitko zaoranô.

Dole, orle, z výšin, dole!
Už ostáva pusté pole,
už piesenky ohlas hynie:
„Veje vietor po doline.“

  Blysnú vatry po okolí
  a pri vatre sbor sokolí
  zahudie tú pieseň ľudu:
  „Boli časy, ešte budú!“
  Bo čo v svete všetko minie:
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  pravda naša nezahynie!

R. 1873



[1] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Spevy 3.

[2] V Banskej Bystrici 1873. Prvý raz v Orle V, 1874, str. 8, 15. februára. V oboch rukop. zošitoch. Verš v Spevoch:

Hej viem, viem o čeľadi,

opravujeme podľa oboch rukopisov:

Hej, viem ja, viem o čeľadi,

ako spravil i Škultéty vo vydaní r. 1909. V Spevoch 1880 ide zrejme o tlačovú chybu.