Zlatý fond > Diela > Na pamäť M. H.


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Na pamäť M. H.

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Tomáš Sysel, Katarína Diková Strýčková, Ina Chalupková, Daniela Kubíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 175 čitateľov


 

Na pamäť M. H.

[1] [2] [3]


Dávno ja v obraz jeden zostavil svoje sny
i oživil som si ho dychom svojich piesní.
Ten obraz srdcom mojím jedine kolíše,
ten obraz dušu moju pohýna do vyše:
to obraz Tvoj — tos’ Ty, Otčina!
Myslel som si: no teraz kto mi dá istoty?
Neznám, či je to ona? a čiže si to ty —
kráľovná Slávy diev, Marína!?

Stojím si nad hladinou tichonočného plesa,
kolo mňa ligocú sa hviezdnaté dvojnebesá.
Oko moje v žiarkráse dvoch svetov zamára sa
a duša v piesni jednej sladučko rozplýva sa.
Tak stojím. Oj, Bože môj — tak stáť mi večne doprej
na krásu krás sa dívajúci,
na slávu slávy spievajúci —
Otčiny — Maríny svojej!

Dávno ja Teba spatril — nikdy nevídaná,
Ty sestra duše mojej, Ty spevcov Zlatá panna!
To mesiačkom osvetlenú,
nad Váhom snívajúcu —
blýskavicou ožiarenú,
hromobúrku vedúcu.

Oj, znám Ťa, znám — Ty otca svojho dcéra!
Vo výške letov Tvojich zrak zemský umiera.
No túž, no lietaj si len — až ta, kde nik nebou:
pieseň má a národ môj poletí za Tebou!

R. 1863


[1] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Spevy 4.

[2] Rozumej Maríny Hodžovej. V Banskej Štiavnici 1863. Prvý raz odtlačená v Sokole II. 1863, str. 450 — 1, 15. októbra. Názov Na pamäť, pod názvom iniciálky M. H. V oboch rukop. Sobr. Spevov. V Spevoch vynechal Botto dva verše z poslednej slohy:

Ty sestra duše mojej, Ty spevov Zlatá panna!
To na sokorci Kriváňa
osvitnutou žiarou rána,
to mesiačkom… atď.

Podčiarnuté verše sú v prvom uverejnení aj v oboch rukopisoch.

[3] Marína Hodžová, dcéra Michala Miloslava Hodžu, vyznamenala sa v obrane svojho otca v máji r. 1863 smelosťou a odhodlanosťou. M. Hodžu i s jeho priateľom dr. Makovickým, vracajúcich sa podvečer 15. mája 1863 z Trnovca do Mikuláša, pri osade Ráztoky ťažko zbili. Útočníkmi boli Belo Lehocký, stoličný komisár bezpečnosti, a Rástokay, zvaný Motúz. Čin mal politické príčiny. V Mikuláši bola z toho taká búrka odporu, že 17. mája zástup 4000 ľudí demonštroval v stoličnej dvorane i na námestí pred stoličným domom, žiadajúc potrestanie útočníkov. Marína vyskočila na stoličku a verejne prisahala pomstu za zbitie svojho otca, ak sa spravodlivosť hneď neprislúži. Tento smelý čin nadchol Bottu na túto pozdravnú báseň. Túto Marínu ospieval i Ondrej Sládkovič.




Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.