Zlatý fond > Diela > Piesne vojenské


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Piesne vojenské

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Tomáš Sysel, Miriama Oravcová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 456 čitateľov


 

Piesne vojenské

[1] [2]


I.

Stojí koník pri javore,
pri javore v bielom dvore.
A v tom dvore smutno stojí,
na vojnu sa šuhaj strojí.

Janík, Janík, biely Janík!
Nač ti šabľa, vraný koník?
Šabľa britká, koník divý —
ver’ mi, budeš nešťastlivý!

Hej, šablička vybrúsená,
to je moja mladá žena!
A koníček divý, vraný —
to je môj svet maľovaný!

Janík, Janík, biely Janík!
Do tábora úzky chodník —
úzky chodník, šíra voda:
ver’ ťa bude, šuhaj, škoda!

Šabľa moja rúbe vzteklo,
prerúbe ma i cez peklo
a koník môj kľatá stvora,
prepluje i šíre morá!

Janík, Janík, biely Janík!
Tenký ten tvoj dolománik;
v tom tábore smutne hrajú,
veru ťa tam dostrieľajú!

Hrajú guľky olovené —
zastrelia ma alebo nie!
Hraj, muzika, hraj len ešte —
že sprobujem dobré šťastie!

Janík, Janík, biely Janík!
Nebudeš tam kapitánik,
nebudeš tam v striebre, zlate,
ale budeš v prachu, blate.

A čože mne striebro, zlato?
Ani ja ta nejdem zato,
ale idem v boj biť sa ja
za slobodu svojho kraja!

Janík, Janík, biely Janík!
Tam zvädne môj tulipánik;
ponad horou čierna zora:
nechoď, milý, do tábora!

Nič sa neboj, moja drahá!
Veď ho skropím krvou vraha;
tou krvou i zlé znamenie —
čierna zora — orumenie!

Janík, Janík, biely Janík!
Márna šabľa, márny koník;
v tom tábore vyzváňajú —
tam mi teba pochovajú!

Nedbám, keď ma pochovajú,
nech si ma len spomínajú;
nedbám, nedbám, nebanujem,
len si voľnosť vybojujem.

II.

Keď odchodil milý z dvora,
vyťal krížik do javora
a pod krížik štyri slová:
Milá moja, ostaň zdravá!

V prvý deň ten kríž belavý:
kdeže sa môj milý baví?
Baví sa on v dlhom rade,
sprobúva tam rúčky mladé.

Na druhý deň kríž krvavý:
kdeže sa môj milý baví?
Baví sa on na bojisku
v daždi guliek, v šabieľ blysku.

Na tretí deň kríž ten tmavý:
kdeže sa môj milý baví?
V šírom poli dorúbaný,
chránia ti ho straky, vrany!

Vrany, vrany, čierne vrany!
Kde môj milý pochovaný?
Či na holi, či na doli,
či na šírom, pustom poli?

I na holi i na doli —
i na šírom, pustom poli;
jeden palček za horami,
druhý palček za morami.

Jaj, Bože môj, Bože milý!
Čo ťa mi tak zachránili —
bez truhličky, bez jamičky
roznosili na kúštičky?!

„Nač mi truhla, milá moja!
Veď som padol vprostred boja;
nač mi jamka úzka, tmavá:
môj hrob veľký jak má sláva!“

III.

Letí sokol v šírom kole,
letí, letí od Budína:
Hej, sokole, môj sokole!
čis’ videl tam môjho syna?

„Videl, videl včera, vloni —
včera, vloni v šírom poli;
tam on zostal pri pokoni,
tam ho biela hlávka bolí.“

Syn môj, syn môj, keď ťa bolí,
kto ťa chová, kto ťa pojí —
kto ťa chová v šírom poli,
keď sú nie tam rodní tvoji?

Netráp sa ty, mati moja!
veď sú pri mne moji známi:
dobre mňa tu kŕmia, poja
bujné vetry s obláčkami!

Syn môj, syn môj, keď ťa bolí,
kto pri tebe deň, noc stojí,
kto pri tebe v šírom poli,
keď sú nie tam rodní tvoji?

Netráp sa ty, mati moja!
mám tu sluhov po svej vôli,
vo dne, v noci pri mne stoja
hladní vlci i sokoli!

Syn môj, syn môj, keď ťa bolí,
kto ťa lieči, kto ťa hojí,
kto ťa hojí v šírom poli,
keď sú nie tam rodní tvoji?

Netráp sa ty, mati moja!
dobre ja tu obstaraný —
mňa tu liečia, mňa tu hoja
sestry moje: straky, vrany!

A keď zomrieš, syn môj milý,
ktože ťa tam v hrob pristrojí,
kto sprevodí do mohyly,
keď sú nie tam rodní tvoji?

Netráp sa ty, mati moja!
mám tu družstva na tisíce:
hviezdy, mesiac mňa pristroja,
vyprevodia fujavice.

Syn môj, syn môj — moje dieťa!
čo si počne tvoja mati?!
Povedz aspoň, kde mám kvieťa
na hrobček tvoj zasievati?

Netráp sa ty, mati milá!
obzri sa len kolo sebä:
ten svet celý — má mohyla,
mramor kameň — sivé nebe!

IV.

Vrany, vrany, čierne vrany!
Skiaď letíte, z ktorej strany?
Letíme my od Budína:
bolaže tam za hostina!
Bolože tam jedla, pitia —
bolože tam za kus žitia!
Ten tvoj Janík, to chlapina!
Nacedil nám hnedky vína,
nasekal nám sčerstva mäsa:
Najedzte sa! napite sa!

Už sme chceli nasýtené
ďakovať mu za uctenie,
a on nám len kladie, kladie
nových jedál rad po rade.
Až na konfekt,[3] smačnú stravu —
predloží nám — svoju hlavu —

R. 1848/50


[1] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Spevy 4.

[2] O vzniku a prvých odtlačeniach pozri našu poznámku pri Vojenských piesňach (Piesne). Tu už máme ostatnú úpravu Piesní vojenských, ako ju Botto urobil v oboch rukopisných zošitoch Sobraných spevov (1873 i 1879). Z doteraz spomínaných a v prvom oddiele tohto súboru odtlačených piesní dostala sa až do Spevov z Holubice I, 1846/47 ba jedna, a to Stojí koník pri javore; z prvého súborného odtlačenia v Lipe III, 1864 tr. a to Stojí koník pri javore, Letí sokol v šírom kole a Vrany, vrany, čierne vrany. Úpravu možno si porovnať. V Spevoch pridal v poradí II. pieseň Keď odchodil milý z dvora.

[3] konfekt — pochúťka na zakončenie jedla




Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.