Zo zajatia
Autor: Janko Jesenský
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný, Miroslava Oravcová
[15]
I.
Srdce ma bolí pri spomínaní,
hrdlo mi stíska, oči mi kalí,
roztieram slzy v hlbokom žiali,
neuschýnajú na holej dlani:
Dievčatko mladé mám pred očami,
čo čaká na vlak idúci z diali,
v ňom toho, čia je, komu ju dali
s dôverou v žitie a nádejami.
Šesť rokov tomu…[16] Smejú sa oči,
tvár drahá, známe jediné ústa.
Dlaň ľahučko sa do dlane púšťa
a láska s láskou párom sa točí
ta do života na ľahkom koči.
Hviezdy nám horia! Hory nám šuštia!
II.
Koč hrčí. V stínoch cesta sa belie.
Svah do hlbiny púšťa sa zľava,
napravo hora smreková, tmavá,
v ďaleku dom pri domci sa stelie
so svetielkami. To žitie celie
jediná cesta nám vyrozpráva:
stín so svetlom i nás očakáva.
Z vŕška na vŕštek a na veselie!
A po veselí… Šesť rokov vskutku
už prešlo… Plačem, horko bezmála.
Akoby si mi dnes povedala,
keď hodil som ti neraz v tvár hrudku,
keď ako smiechu viac bolo smútku —
že si len za mnou banovávala?
Charkov 26. VII. 1915
[15] 30. VII. 1909 — Charkov 26. VII. 1915. Báseň Jesenský napísal pri príležitosti šiesteho výročia svojho sobáša. Rukopis básne je v zošite so signatúrou RJJ č. 6 i v denníkoch RJJ č. 35 a RJJ č. 38. Závažných a podstatných odchýliek medzi rukopisným a knižným znením básne niet.
[16] Šesť rokov tomu… — Jesenský sa ženil 30. VII. 1909.
Galéria obrázkov
.web.jpg)
Obrázok
