SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dohviezdny večer

1915

[48]

Chrám porúcaný, zosňaté zvony.
Zakrkla v pekle božia daň.
Tma, púšť. Vyhnatý z neba Pán,
almužny chladným svetom honí.

Stolíky prázdne. Na večeru
zostala voda solená,
päsť rozdala ju studená,
na príklad lásky, na znak mieru.

Či horí v svetle rodný dom,
či sadla k stolu drahá matka,
ku ktorej niekdy sedal som,

či modlitba už bola krátka,
či zdvihli zlaté hriato k rtom,
spomneli tých, čo sú bez sviatka?

Berezovka (Zabajkal) 24. XII. 1915



[48] Dohviezdny večer — Berezovka 24. XII. 1915. V súvislosti s touto básňou Jesenský napísal v knihe Cestou k slobode (Tranoscius 1946, str. 63) toto: „Na Štedrý večer sme si dali guláš. Rusko nás poctilo slanou vodou s jedným zemiakom v plechovom lavóre pre desiatich.“ Rukopis básne RJJ č. 6 má od knižného znenia tieto odchýlky:

verše 1 — 4:
Chrám porúcaný, sosňaté zvony.
Tma, púšť. Vyhnatý z neba pán,
— zakrkla v pekle božia daň —
almužny svetom chladným honí.

verše 13 — 14:
či podvihli už hriato k rtom
vzpomneli tých, čo sú bez sviatka?