SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vychádza mesiac…

[14]

Vychádza mesiac nad komínom,
v ďaleku striebri sadu lem,
po daždi sviežo dýcha zem
a vábi svojím vlažným stínom
ta, ta, na polia ďaleké,
kde vôňa materinskej dúšky,
kde klonia sa ku domcom vŕšky
a vŕby čupia pri rieke…

Tam, tam by som ja našiel bránu,
čo sa už dávno zavrela,
tak ako oči, kvety z ľanu,
po dlhej modlitbe ku Pánu…
Noc jasná, krásna, veselá
neskončila by sa ku ránu!

Charkov 23. VII. 1915



[14] Vychádza mesiac — Charkov 23. VII. 1915. V denníku RJJ č. 35 i RJJ č. 38 Jesenský píše: „K večeru bol dážď, ktorý troška ochladil vzduch. Okolo desiatej vyšiel mesiac. Napísal som ešte jeden sonetík, kúriac machorku“. Za týmto textom nasleduje báseň, ktorú inšpirovala oná večerná nálada. V RJJ č. 35 je na okraji poznámka, napísaná perom: Poslané žene. Tu znovu sa uvádzal chybný dátum vzniku básne. Podľa rukopisných materiálov Jesenský báseň napísal 23. júla. V rukopise, v ôsmom verši, nad perom napísanom a tiež v knižných vydaniach vytlačenom verši je ceruzkou prečiarknutý tento verš: a vŕby čupia pri rieke (RJJ č. 6).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama