Zo zajatia
Autor: Janko Jesenský
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný, Miroslava Oravcová
[51]
Dážď jarný, padaj len. Ty zmyješ tvrdé kôry.
Budeme objímať zem v mäkkej pažiti.
Len padaj! Vyženieš pisk vetra z čiernej hory
a zaštebocú nám v nej vtáci ukrytí.
Duj, jarný vietor, duj! Ty osušíš nám cesty
ku riečkam slobodným, k rozzeleneným krom.
Duj, duj! My spravíme si píšťal z ratolesti,
vraz zanôtime si so šedým škovránkom.
Svieť, slnce, svieť len, svieť. Nech tvoje drahé lúče
osvieťa konečne a rozohrejú svet,
v topenom zlate ich nech dotkne sa rtu ret,
nech láska zrodí sa a ako z hrudy kvet
vyrastie, rozrastie, naplní srdcia vrúce!
Voronež 2. IV. 1916
[51] Dážď jarný… — Voronež 2. IV. 1916. V rukopise RJJ č. 6 je názov básne Dážď jarný padaj len… Knižné znenie básne sa podstatne odlišuje od rukopisného znenia:
Dážď jarný padaj len. Ty zmyješ tvrdé kôry
a objímeme zas zem v mäkkej pažiti.
Len padaj! Vyženieš pisk vetra z čiernej hory
a zaštebocú v nej tí vtáci ukrytí.
ku riečkam, slobodným, ta ku zeleným krom.
Duj, duj! My spravíme si píšťal z ratolesti
a zapískame vráz so šedým škrovánkom.
Svieť slnce svieť len svieť. Nech tvoje drahé lúče
osvieťa konečne a rozhrejú svet
v teplom zlate ich nech dotkne sa rtu ret,
pohľady pohľadu i ruky milujúce,
nech láska zrodí sa a ako z hrudy kvet
vyrastie, rozrastie, naplní srdcia vrúce.
Galéria obrázkov
.web.jpg)
Obrázok
