SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

K nášmu práporu

[113]

Kiež, kiež by nanovo tá mladosť mohla vzklíčiť,
kiež by ťa mohol niesť
cez tŕne našich ciest,
cez búrky bitevné, čo chceli by ťa zničiť,
kiež by ťa s nadšením u našich rodných miest
na každú chalupu s víťazstvom mohol vztýčiť:
Ty prameň krvavý i studňa čistoty,
i vrelej lásky znak i pomstva volajúca,
i potok studený i riava teploty,
i päsť čo zabíja i ruka hladkajúca,
i večný čarodej, čo všetko jednotí
a tisícročný svet na rozvaliny rúca —
kiež by ťa mohol niesť,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
uprostred tisíc dúm, pocitov, tisíc chutí,
jedinú našu česť,
náš prápor rozvinutý!

Jekaterinburg 12. XI. 1918



[113] K nášmu práporu — Jekaterinburg 12. XI. 1918. V rukopise básne RJJ č. 6 za deviatym veršom nasleduje verš, ktorý autor v knižných vydaniach vynechal (až na vydanie v Tatrane, Turčiansky Svätý Martin 1919):

i päsť čo zabíja i ruka hladkajúca,