SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na vzkriesenie

1917

[65]

Nechže mi nevravia, že bolo vykúpenie.
Veď načim pod bičom mi reťaz ešte kuť
na lásku, ktorou chcem ku materčine ľnúť,
na nenávisť, čo ma vše proti vrahu ženie,

na vlastnej myšlienky hanebné uhnetenie,
na slova sladkého očarujúci prúd,
na srdce, čo chce dom, nie kurhan mŕtvych z hrúd,
na život na veky a nie na pokolenie.

Neožil Kristus Pán! Lžou bozk je na Vzkriesenie.
Neožil Kristus Pán! Vrie pomstou moja hruď.
Neožil Kristus Pán! Sĺz s krvou tečie prúd.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Neožil Kristus Pán! Bo žije utrpenie.
Až padne pokory kríž, ktorý nesie ľud,
až vtedy uverím, že príde vykúpenie.

Kijev 19. III. 1917



[65] Na Vzkriesenie — Kijev 19. III. 1917. Rukopisné znenie básne (RJJ č. 6) sa zhoduje s knižným znením až na siedmy verš:

na ruky, čo chcú dom, nie kurhan mŕtvych z hrúd

Báseň je do určitej miery variantom básne takého istého názvu, ktorú Jesenský napísal o dva roky skôr; je uverejnená v druhom zväzku Spisov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama