Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný, Miroslava Oravcová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 266 | čitateľov |
[62]
V tej zemi, ktorej si bol vždycky bojovníkom,
kým hlava neklesla na chladnúcu ti hruď
a neodišiel si na tichú, večnú púť,
pár čiernych riadkov len je Tvojím pamätníkom.
Na tento veniec Tvoj, čo moje oči zhliadli
vo smútku hlbokom, kde plač sa pramení,
pre srdcia studené, pre pobozk studený,
horúce, iskriace vraz slzy moje padli.
A možno, možno je, že zaplakal som sám
za Tebou, Baťko môj, tu v tomto bratskom kraji,
kde toľko rovov sa a cintorínov tají,
že z muky jeho sa nedostáva i nám…
kde toľko životov nás dvíha k výšinám,
že načim slzy strieť na chmúrnom obličaji.
Voronež 26. VIII. 1916
[62] Za Vajanským — Voronež 26. VIII. 1916. V rukopise RJJ č. 6 uvádza Jesenský v zátvorke aj datovanie podľa pravoslávneho kalendára (13. VIII.). Pod titulom básne Jesenský píše toto: „Keď som sa dočítal vo Voronežskom Telegrafe, že zomrel.“ V rukopise majú iba dva posledné verše iné znenie:
No, radosť vidím ľa, na tvojom obličaji,
že toľko životov nás dvíha k výšinám.
Tieto dva posledné verše Jesenský viacej ráz prepracovával. Svedčí o tom aj od tohto rukopisného znenia odlišné znenie od takzvaného amerického vydania.
— básnik, prozaik, prekladateľ, predstaviteľ neskorého realizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam