Zo zajatia
Autor: Janko Jesenský
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný, Miroslava Oravcová
1918
[112]
Jediná minúta rok celý odoženie,
hoc sama zbabele pred novou uteká.
Bol chabým biedny rok. Je chabé okamženie,
a predsa večnosti v ňom sila odveká:
v ňom líce bledne, v ňom ono očervenie,
v ňom duša zajasá, v ňom ona narieka,
v ňom krsá nádeja, v ňom mizne potešenie,
a ono zabíja i tvorí človeka.
Rok Nový, tu si zas. Polnočné naladenie
ťa v kostým veselý na chvíľu oblieka…
Prijmite, priatelia, i moje pozdravenie:
Nech láska k národu tou chabou chvíľou nenie,
čo dohnal ľúty čas nakrátko zďaleka,
lež nech je večitým jej skvúce vzplamenenie
a ako večnosť mžik, nech ono vraha ženie!
Kijev 31. XII. 1917
[112] Na Nový rok — Kijev 31. XII. 1917. V rukopise RJJ č. 6 mala báseň v posledných veršoch iné znenie a bola aj o dva verše dlhšia. Jesenský však pôvodný koniec básne tak dôkladne poprečiarkoval, že text je nečitateľný. Miesto týchto šiestich poprečiarkovaných veršov napísal štyri nové, ktorými definitívne ukončil báseň. Vo štvrtom verši rukopisu je tento prečiarknutý variant:
a predsa skrýva sa v ňom sila odveká:
