Zo zajatia
Autor: Janko Jesenský
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný, Miroslava Oravcová
[28]
Rok tomu, čo ma za mreže
a ťažké dvere zastrčila
vlasť moja drahá, roztomilá,
vlasť bezprávia a lúpeže.
Šiel som ju brániť s druhými,
lež gver mi zrazu z ruky vzala,
ich želiezkami okovala,
sťa ona sama hrubými.
Z tmy mozgu nikdy nesvitá.
Tam z golierov len zlato žiari
a hviezda na buk prišitá.
Tma bude cáriť večitá,
kým temnú hlavu nepopári
so zemou duša ubitá.
Charkov 5. VIII. 1915
[28] Rok tomu… — Charkov 5. VIII. 1915. V básni sa Jesenský vracia k udalostiam spred roka, kedy ho uväznili. Jesenský príčiny svojho uväznenia podrobne opisuje v próze Cestou k slobode (Tranoscius 1946, str. 11 — 18). Báseň v rukopise má názov Ročnica a je pomerne dosť odlišná od knižného znenia. Rukopis básne zo zošitu RJJ č. 6 má takéto znenie:
Rok tomu, čo ma za mreže
a ťažké dvere zastrčila
vlasť moja drahá roztomilá,
vlasť bezprávia a lúpeže.
Šiel som ju brániť s druhými,
lež „kver“ mi zrazu z ruky vzala,
ich želiezkami okovala,
sťa ona sama hrubými.
Ja viem, čo si sa rozplanula:
ty svätila si iba chrám
tej viery tvrdej, ako žula,
že drahý brat sa blíži k nám,
že nesie vrelej lásky plam,
že duše si nám neokula.
