Zo zajatia
Autor: Janko Jesenský
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný, Miroslava Oravcová
[58]
Už polnoc minula. Z rozševelených stromov
na hlavu sypú sa mi kvety, ako sňah.
Agáty voňajú a kĺžu sa s ich tôňou
ku lune zamrevšej vo Dnepra ramenách,
akoby žiarlivo ju zaháňali domov.
V les cesta uteká, tam mizne v jeho tmách.
Van vetra sleduje ju šeptom nežných stonov
až ta, kde bozkáva zvod neba zeme prach.
Tak všetko schádza sa a ľúbi v rozochvení
v tej noci rozkošnej pri plnom súzvuku,
len človek môže byť tak bôľne opustený,
keď toho, koho chcel by chytiť za ruku
a slovo povedať mu krátke, toho neni.
Kijev 16. VI. 1917
[58] Už polnoc… — Kijev 16. VI. 1917. V rukopise RJJ č. 6 uvádza Jesenský dvojaké datovanie (3/16 júna 1917). Prvý dátum je podľa pravoslávneho kalendára, druhý podľa nášho. V rukopise má báseň názov V noci a sa podstatne odlišuje od knižného znenia:
Už polnoc minula. Z rozševelených stromov
na hlavu sypú sa mi kvety, ako sňah.
Agáty voňajú a kĺžu sa s ich tôňou
ku lune zamrevšej vo Dniepra ramenách,
V les cesta uteká, tam mizne v jeho tmách.
Van vetra sleduje ju šeptom nežných stonov
až ta, kde bozkáva svod neba zeme prach.
Tak všetko schádza sa i ľúbi v v rozochvení
v tej noci rozkošnej pri plnom súzvuku,
len človek môže byť tak bôľne opustený,
keď toho, koho chcel by chytiť za ruku,
a slovko povedať mu krátke, toho neni.
Len človek môže tak preklínať rozluku.
V rukopise je namiesto posledných dvoch veršov ešte tento prečiarknutý text:
ku sebe priviazať naveky, toho neni
a prosí za lásku a kľaje rozluku.
Galéria obrázkov
.web.jpg)
Obrázok
