ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Zo zajatia

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Janko Jesenský:
Zo zajatia

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný, Miroslava Oravcová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

266

čitateľov

Hej krv ty…

^[114]

Nám ešte tonúť treba v nenávisti
pre výraz lásky slobodný a čistý…

A preto, krv ty naša, búr sa, peň,
sŕdc usadenú roztoč priehlbeň,
nech bezdný hnev po našich dušiach sídli,
zalieva lupičskú tvár oplanov;
nech obočia sú kŕdľom havranov
ponurným, strašným, s rozpätými krídly,
a pod nimi nech planú pohľady
sťa uhlie, čo na drobný popol spáli
tie zberby, ktoré naše poklady
nám bezočivým násilenstvom vzali.

Hej, k plecu jedovatú berme zbraň
a líca naše ta ku kolbám klaďme:
čím väčšia rana na zbojníkov padne,
tým skôr sa zrastie hĺbka našich rán!
Nám mnohých treba zrovnať so zemou,
kým prídeme do vďačných objemov.

Petrohrad 18. XI. 1917

^[114]Hej, krv ty… — Petrohrad 18. XI. 1917. V rukopise RJJ č. 6 je báseň na viacerých miestach prečiarknutá. Sú v nej pri zrovnaní s knižným znením básne tieto odchýlky: miesto tretieho verša je v rukopise tento prečiarknutý text:

Hej, krv, ty rozohrej, búr a peň

verš 4:
Sŕdc usadnutú rozvir priehlbeň

verše 9 — 10:
a pod nimi nech blčia pohľady
sťa uhlie, čo na siný popol spáli

Na konci básne v rukopise sú ešte štyri verše, ktoré autor prečiarkol:

Nám mnohých treba srovnať so zemou,
kým prídeme do vďačných objemov,
nám ešte tonúť treba v nenávisti
pre lásky výraz slobodný a čistý.

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »